Testoval som nové potreby na cestovanie a tak som si povedal, že by to chcelo vyraziť niekam ďalej, než len za roh a kempingový nábytok kúpený z http://i-market.cz poriadne otestovať napríklad v nejakom kempe pri jazere, alebo niekde pri vodopádoch. Voľba padla na Rakúsko – krajinu, kde kempujem veľmi rád.

Cesta do Štajerska

Už cesta cez Semmering bola sama o sebe zážitok – horské priesmyky, nekonečné tunely a na konci čerstvý vzduch a vôňa lesa.

Ubytovali sme sa neďaleko Tragößu, malej dedinky, odkiaľ to k jazeru trvá pár minút autom. Ráno sme vstali do tichého, hmlistého údolia, zbalili batohy a vyrazili smer Grüner See.

Grüner See – smaragd medzi horami

Prvý dojem? Pokoj a ticho. Jazero leží medzi vysokými skalami, a keď sa po ráne začne rozplývať hmla, voda dostane neskutočne zelenú farbu. Všade okolo sú husté lesy a drevené lavičky, takže sa dá v pohode posedieť a len sa pozerať.

Voda je krištáľovo čistá a ľadová – okolo šiestich stupňov, takže na kúpanie to nie je, ale pár ľudí sa aj tak odhodlalo aspoň si smočiť nohy. V lete býva jazero najplnšie, pretože ho napája voda z topiaceho sa snehu z okolitých hôr. Keď sme tam boli my, hladina bola o niečo nižšia, ale aj tak to stálo za to.

Prešli sme sa okolo celej tône – cesta zaberie zhruba hodinu, keď sa nikam neponáhľa. Každých pár krokov sa mení uhol a svetlo, takže fotky z jedného miesta vyzerajú zakaždým úplne inak.

Presun do tiesňavy Ötscher-Tormäuer

Ďalší deň sme sa presunuli do Dolného Rakúska, asi dve hodiny jazdy odtiaľ, k prírodnému parku Ötscher-Tormäuer. Táto oblasť je úplne iná – hlboké kaňony, vodopády a drevené chodníky prilepené ku skalám. Hovorí sa jej aj „rakúsky Grand Canyon“ a to celkom sedí.

Zaparkovali sme pri dedine Wienerbruck a vydali sa po značenej trase do tiesňavy. Hneď na začiatku sme prešli tunelom a potom sa pred nami otvoril úzky kaňon s divokým potokom. Voda hučala pod nami a všade to voňalo mokrými kameňmi a ihličím. Po ceste sme míňali niekoľko vodopádov – ten najvyšší, Lassingfall, má skoro deväťdesiat metrov a počujete ho skôr, než ho uvidíte.

Cesta vedie po drevených lávkach a miestami aj skalnými tunelmi, takže sa nie je kedy nudiť. Občas sme zastavili len preto, aby sme sa pozreli späť a uvedomili si, ako hlboko sme sa vlastne dostali. Výhľady sú parádne – hore sivé skaly, dole tyrkysová voda a medzi tým veľa zelene.

Pár tipov, čo sa nám osvedčilo

Ak plánujete rovnaký výlet, určite vyrazte skoro ráno – pri Grüner See býva dosť ľudí a popoludní už nie je také pokojné. V tiesňave sa zase oplatí mať pevné topánky, pretože miestami je to šmykľavé a po daždi sa drevené lávky celkom šmýkajú. Na trase sme stretli pár menších chát, kde sa dá dať káva alebo polievka, ale radšej sme mali vlastnú desiatu a vodu.

Na jar a začiatkom leta býva jazero najkrajšie, v tiesňave sa zase oplatí počkať na stabilné počasie – dážď by zážitok asi rýchlo pokazil.