Dobrodružstvo, ktoré ťa čaká
9. mája 2022:
Q: Dneska Interrail oslavuje 50. narodeniny, tak je za polovičnú cenu. Čo tak vyraziť na dlhšiu cestu vlakom?
A: Jasné, kam vyrazíme?
Q: Čo tak prejsť skoro celú Európu?
A: Na mesiac?
Q: Kupujeme! A rovno dva, každý rovno na dva mesiace!
17. augusta 2022:
A: Bude niečo? Pôjdeme?
Rýchly call, navrhnúť kostru cesty, zistiť, s akými kolegami a priateľmi sa môžeme kde cestou stretnúť, a zvyšok doriešime za jazdy.
4. septembra 2022:
Pobaliť krosnu na mesiac a už zostáva len zaktivovať náš Interrail Global Pass a môžeme nastúpiť do prvého vlaku.
Počas nasledujúceho mesiaca sa povezeme v najmenej sto rôznych vlakoch rôznej kvality v mnohých krajinách EÚ, prejdeme tisíce kilometrov, navštívime desiatky miest Európy a stretneme mnoho kolegov a priateľov. Náš prvý vlak už stojí na nástupišti, tak teda nastúpme, bude to jazda! (A tiež trochu plavba.:)
Vyrážame skoro ráno z pražskej hlavnej stanice. Vlak nám ide až do Berlína, cestou ale musíme popojazdiť výlukovým autobusom z Ústí do Drážďan.
Na stanici v Berlíne máme asi hodinu na prestup na ďalší vlak do Hamburgu, kam prichádzame podvečer po 9 hodinách jazdy.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dnes bývať, a vyrážame spoločne na večeru a niekoľko pív do centra.
Dopoludnia si prezrieme časť Hamburgu a popoludní sa presunieme ďalej do Dánska.
Hamburg je druhé najväčšie mesto v Nemecku a má významný prístav, ktorý patrí medzi najväčšie prístavy v Európe. Je tiež známy pre svoju architektúru, kultúru a vynikajúcu gastronómiu. Takže si hneď ráno dávame v rybom bufete pri prístave rybie matjesy v žemli na raňajky, čo je veľmi chutná miestna špecialitka, ktorá po včerajšej párty bodne, a neďaleko si obzeráme múzeum vo forme ponorky a ďalšie lode tu kotviace. Veľmi zaujímavou je tu aj historická technická pamiatka St. Pauli tunel pod Labe spájajúci oba brehy rieky. Prechádzkou pozdĺž nábrežia dôjdeme až k HafenCity, čo je obrovský rozvojový projekt v centre Hamburgu, ktorý transformuje bývalé prístavné územie na modernú štvrť s kancelárskymi budovami, obchodmi, kultúrou a bývaním. Pred odchodom zo stanice do Kodane sa tiež nesmieme zabudnúť zastaviť na Poggenmühlenbrücke, odkiaľ sa fotia ikonické fotky z Hamburgu.
Tentokrát bol skoro päťhodinový spoj do Kodane vcelku v pohode, je neskoré leto a ľudí na cestách očividne ubudlo.
Do Kodaňe prichádzame opäť podvečer. Máme tu dohodnuté ubytovanie u kolegov (mladej rodiny) prakticky v centre mesta, tentoraz na dve noci. Večer strávime prechádzkou po centre a večerou v jednej tacos reštaurácii. Ceny sú tu veľmi vysoké, za menšiu porciu tacos človek zaplatí cca 20 EUR, za pohár piva okolo 12 EUR.
Celý deň máme vyhradený na prehliadku krás Kodane. A popoludní si zájdeme dať šálku kávy vo Švédsku.
Ráno vyrážame do mesta. Ideme asi príliš skoro, pretože kaviarne na raňajky ešte neotvorili. Napriek tomu jednu nachádzame a plánujeme, čo by sme radi dnes videli.
Prehliadku mesta začíname pri Christiansborgu. Christiansborg je bývalý kráľovský palác na polostrove palácov (Slotsholmen) a do roku 1794 kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti potom sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzea. Od neho sa okolo početných kanálov a vodných ciest, cez ktoré zase vedú cesty a cyklotrasy intenzívne využívané obyvateľmi mesta, dostávame do Christianie. Tá je nezávislým autonómnym územím uznávaným dánskou vládou a má vlastné pravidlá a zákony. A čo by to bolo za alternatívne centrum, keby tu nebolo cítiť a vidieť marihuanu. Po moste Inderhavnsbroen sa vraciame do Nyhavnu. Nyhavn je historické prístavisko, ktoré sa stalo turistickou atrakciou vďaka svojim malebným domom, reštauráciám a kaviarňam, ktoré sa tiahnu pozdĺž kanála. Tunajšie budovy pochádzajú zo 17. a 18. storočia a skôr slúžili ako obytné domy, sklady a dielne pre lodenice. Zamierime ďalej na sever a okolo kostola Marmorkirken, ktorý leží neďaleko od sídla dánskej kráľovskej rodiny Amalienborg, dôjdeme až do Kastelletu. Kastellet je pevnosť a bývalá vojenská základňa, postavená v 17. storočí. Dnes slúži ako park a turistická atrakcia s výhľadom na prístav a mesto. Prakticky na okraji Kastelletu stojí aj známa socha Malej morskej víly, ktorá je permanentne obsypaná turistami. Následne sa cez park Østre a zámok Rosenborg vraciame späť do centra.
Poobede v centre berieme vlak do švédskeho Malmö, aby sme si mohli po pár minútach v tuneli pod morom užiť aj jazdu po moste Øresundsbron nad morom medzi Dánskom a Švédskom s výhľadom napríklad aj na veterné farmy, ktorých je tu požehnane.
V Malmö sme si zašli na šálku dobrej kávy na hrad a pevnosť Malmöhus, ktorý je neďaleko od stanice a dnes slúži ako múzeum a kultúrne centrum.
Po návrate zo Švédska sme si s kolegami zašli na večeru. Zvyšok večera potom preberáme všetko možné pri pive v ďalšom podniku v celkom ľudoprázdnom centre.
Presun z Kodane do Brém, kde na nás čaká ďalší kolega. Prakticky celodenné cestovanie.
Vyrážame skoro ráno, ale namiesto toho, aby bol vlak prázdnejší, je opäť taký preplnený, že prakticky celú cestu sedíme s ďalšími cestujúcimi bez miesteniek na schodoch pri dverách. Je to trochu punkové, ale snáď by práve toto mal byť najhorší úsek celého nášho mesačného cestovania.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dve noci bývať, a vyrážame na spoločnú obedo-večeru do centra, na čínske rezance a thajské pivo. Večer nás kolega ešte vezme pozrieť sa do jeho laboratórií na Max Planck a zvyšok dňa odpočívame.
Dnes budeme spoznávať historické Brémy a popoludní sa zájdeme pozrieť aj do Bremerhavenu, jedného z najvýznamnejších európskych prístavov.
Ako vždy, našu dnešnú prehliadku mesta začneme na vlakovej stanici, odkiaľ prídeme omrknúť brémsky Central park Bürgerpark s Parkhotelom a ďalej pokračujeme do historického centra. Po rannej káve v starom veternom mlyne Herdentorswallmühle sa prejdeme po polostrove okolo rieky Weser s klasickými tehlovými domami a zamierime do úzkych uličiek okolo ulice Schnoor. Je tu plno malých obchodíkov, kaviarničiek a farebných domčekov. Samotné centrum starého mesta si nechávame na koniec. Altstadt je najstaršou časťou mesta a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu množstvo monumentálnych historických budov a pamiatok, ako je gotická radnica, brémska katedrála alebo socha rytiera Rolanda. Neďaleko odtiaľto je aj pamiatkovo chránená ulica Böttcherstraße, ktorá je jednou z mála ukážok expresionizmu v architektúre. Tunajšie tehlové budovy pochádzajú z rokov 1922–1931.
Centrum Brém sa dá prejsť za dopoludnie. Času máme dosť, tak sa zájdeme pozrieť ešte do blízkeho Bremerhavenu.
V Bremerhavene sme sa išli pozrieť k moru do prístavu, ktorý je ohromne rozľahlý. Takže len prechádzka okolo malého prístavu Neuer Hafen trvala asi dve hodiny. Každopádne je tu čo vidieť, od farebných lodí, U-boot múzea, hotela v tvare plachetnice až po veľké nákladné lode, malé plachetnice, plavebné komory alebo zdvíhacie mosty. Povečerali sme v miestnej malej reštaurácii v Zollhause, tradične: vynikajúce čerstvé ryby.
ponorka
zdvíhací most v Neuer Hafen
Návrat do Brém a večer plánovanie zajtrajšieho celodenného prejazdu do Belgicka.
Dnes nás čaká jeden z najnáročnejších prejazdov Eurotripu, z Brém do belgického Gentu, kde na nás bude čakať kolegyňa. Vyrážame skoro ráno, v Osnabrücku prestúpime na lokálku do Hengelo. V pláne bolo pokračovať priamym spojom až do Amsterdamu na krátku medzizastávku.
Vo Hengelu však nastali prvé problémy. Začali sa objavovať prvé zrušené vlaky kvôli holandským štrajkom na železnici, takže sme v reálnom čase preplánovávali ďalšie spoje. Vzhľadom na provinčnosť tunajšieho kraja tu boli vlakové spoje navyše dosť zlé, takže sme stratili krátkymi prestupmi dosť veľa času a vo Zwolle sme nakoniec prehodnotili situáciu a namiesto do Amsterdamu sme sa horko-ťažko totálne preplneným vlakom ako v plechovke sardiniek, ale predsa, dostali aspoň do Rotterdamu.
Takže sme si krátku zastávku urobili namiesto v Amstri v Rotterdame. To je presne to kúzlo Interrail Global pasu!
Rotterdam je druhé najväčšie mesto Holandska. Na Rotterdam nám zostali asi 3 hodiny, čo je dostatočný čas na krátku, lež pamiatkami nabitú prechádzku od stanice k mostu Erasmusbrug, kde majú stanovište lode na vyhliadkovú plavbu po rieke. Tak sa zvezieme, nie?
Loď odchádza od Erasmusbrug po rieke do prekladísk a dokov s nákladnými loďami pri mestskej časti Pernis a vracia sa okolo bývalej zaoceánskej lode SS Rotterdam, ktorá tu trvale stojí, späť k mostu Erasmusbrug. Okružná plavba zaberie asi hodinu a štvrť.
Cestou od lode späť na stanicu sa rozhodne musíme zastaviť aj vo veľkom modernom obchodnom stredisku Markthal, veľkej presklenej hale s farebným stropom s mnohými malými obchodíkmi. Ochutnáme jedno Leffe a pokračujeme vlakom do Antverp.
doky a prekladiská
V Antverpách len krátko prestupujeme na posledný dnešný spoj do Gentu, tak máme čas si pozrieť aspoň impozantnú historickú stanicu, ktorá je okrem historickej a umeleckej hodnoty unikátna aj vertikálnym usporiadaním nástupíšť nad sebou.
Príchod do Gentu vo večerných hodinách a ubytovanie u kolegyne.
Dnes sa pozrieme do Bruselu a hneď nato na belgický vidiek.
Brusel je hlavné mesto Belgicka a zároveň jedno z najvýznamnejších centier Európskej únie. Má bohatú históriu, čo sa odráža v jeho architektúre a kultúrnom dedičstve. Z Gentu je to sem kúsok. Prechádzku po meste tak začneme neďaleko stanice, na pozlátenom Grand Place, ktoré je považované za jedno z najkrajších námestí na svete. Pokračujeme miestami aj nelibo páchnucimi uličkami k soche Čúrajúceho chlapčeka Manneken pis, ktorý je práve vandalsky posprejovaný žltou farbou, možno vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Menej známou je potom socha Čúrajúceho dievčatka Jaenneke pis, ktorá je celkom dobre schovaná medzi reštauráciami, kaviarňami a barmi s všadeprítomným belgickým pivom.
Prechádzkou okolo katedrály sme sa došli pozrieť do modernej štvrte, druhej tváre Bruselu blízko Leopoldovho parku, kde v komplexe Parliamentarium sídli Európsky parlament. Všetko v skle, moderné budovy, mramor. A v parku sochy pštrosov s hlavami v piesku. Cestou späť na stanicu sme si potom prezreli ešte belgický kráľovský palác a priľahlé kostoly a parky na priestranstve Mont des Arts.
Popoludní sme vyrazili za ďalším kolegom, ktorý býva na belgickom vidieku pri Court St Étienne. Práve sa tu konajú niekoľkodňové oslavy, tak sme strávili večer v dedine na púti, na autíčkach a strelnici, ako to býva na českom či slovenskom vidieku. Večerný program potom zahŕňal zaujímavú súťaž v improvizačnom rétorickom súboji dvoch tímov, ktoré bavili divákov profesionálne improvizovanými scénkami na zadané témy.
Dnes preskúmame historické mesto Bruggy a popoludní sa vrátime opäť do univerzitného mesta Gent.
Bruggy sú historické mesto, ktoré sa ako Benátky severu pýši nádhernými stredovekými budovami a vodnými kanálmi. V minulosti bolo významným obchodným centrom a v súčasnosti je populárnym turistickým cieľom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotická radnica s vežou Belfried, bazilika Svätej Krvi, kde sa uchovávajú ostatky Ježiša Krista, a jedno z najväčších námestí v Belgicku, hektárové námestie Markt.
Do centra vyrážame z nádražia, prejdeme Minnewaterparkom až k Dvoru bekýň, Begijnhof Ten Wijngaerde. Ide o bielo omietnuté domčeky zo 17. až 18. storočia, patriace v súčasnej dobe ženskému kláštoru benediktínok a nachádzajúce sa v pokojnom zákutí jedného z vodných kanálov. Okolo významného tehlového Kostola Panny Márie sa dostaneme až do samého srdca Brugg, na námestie Markt. Dominantou námestia je tu predovšetkým spomínaná gotická radnica s vysokou vežou a tiež farebné tehlové domčeky. Prechádzkou ďalej sa potom dostávame na severovýchodný okraj historického centra k Dampoortu a vonkajšiemu kanálu, okolo ktorého je v priľahlom parku na návrší rad niekoľkých starých veterných mlynov. Ide o veterné mlyny z 18. storočia, ktoré kedysi slúžili na spracovanie obilia.
veterné mlyny
Prehliadka historického centra Brugg zaberie asi pol dňa. Presúvame sa teda znova cez centrum na stanicu a pokračujeme do Gentu.
Gent, nachádzajúci sa v belgickej oblasti Východné Flámsko, je jedným z najkrajších miest v Belgicku. Má bohatú históriu, ktorú možno vidieť pri prechádzaní úzkymi uličkami historického centra mesta. Na mnohých miestach možno spatriť stredovekú architektúriu, vrátane kostolov, katedrál a hradov. Gent je tiež nazývaný ako mesto troch veží, pretože dominantami centra sú veľké veže Belfort (zvonica), Sint-Baafskathedraal (katedrála Sv. Bavona) a Sint-Niklaaskerk (kostol Sv. Mikuláša). Zaujímavou pamiatkou je aj stredoveký hrad Gravensteen, ktorý bol postavený v 12. storočí a slúžil ako sídlo grófov a neskôr ako väzenie. Gent je samozrejme tiež známy aj svojou bohatou kulinárskou scénou, ponúkajúcou mnoho druhov belgických pív.
Po podvečernej prechádzke po centre a večeri s kolegami sa zotmelo. Gent sa tak premenil na osvetlený belgický klenot, a tak sme si nočný Gent prešli veľmi radi znovu. Teda prešli na bicykli, táto doprava je tu veľmi obľúbená.
Ubytovanie opäť u kolegyne, zajtra skoro ráno odchod ďalej do Francúzska.
Prejazd z Gentu do Orleans s krátkou zastávkou a prestupom v Paríži.
Pomocou niekoľkých lokálok sa dostávame do Lille, odtiaľ rýchlikom do Amiens a nakoniec ďalším do Paríža na stanicu Paris Nord.
Vlak do Orléans nám pôjde zo stanice Paris Austerlitz, čo je na opačnom konci centra Paríža. Na prestup máme asi 4 hodiny, tak sa rozhodneme aj s batožinou prejsť cez centrum pešo. Po ceste máme hneď niekoľko zaujímavých pamiatok. Hneď prvá neďaleko od stanice je kostol Sv. Vincenta. Prepletáme sa ulicami preplnenými autami a ľuďmi medzi činžiakmi v pravidelnej a jednotnej zástavbe severnej časti centra Paríža. Ďalším miestom na trase je potom park Jardin du Palais-Royal a priľahlý zámok Palais Royal, od ktorého je už len kúsok k dominante celého Paríža, slávnemu Louvre. Prejdeme sa Tuilerijskými záhradami k Malému a Veľkému palácu, odkiaľ je na dohľad Invalidovňa a ďalšia dominanta Paríža, Eiffelova veža. Ďalej týmto smerom sa nám už nechce, pretože stanica Austerlitz leží na opačnej strane. Pokračujeme teda pozdĺž Seiny okolo katedrály Notre Dame, ktorá sa stále opravuje po požiari v roku 2019.
4 hodiny sú na Paríž samozrejme žalostne málo, sotva človek zvládne prejsť z jednej stanice na druhú cez celé centrum a pritom aspoň mrknúť na pár dominánt centra. Ale v Paríži sme už boli niekoľkokrát, takže to nie je náš dnešný hlavný cieľ, iba prestupujeme. Cieľom je Orléans, kde sa máme stretnúť s naším dnešným hostiteľom, ktorého sme si našli a dohodli cez Couchsurfing.
Orléans je vcelku malé, ale o to krajšie historické mesto. Náš hostiteľ býva prakticky v centre. Ubytujeme sa a potom vyrazíme spoločne na večeru a drink do rušnej triedy Rue de Bourgogne, kam je sústredená väčšina miestnych najlepších kaviarní, reštaurácií, barov a ďalších podnikov pre nočný život. To aby sa zvyšok mesta nenechal v noci rušiť.
Po niekoľkých dňoch dnes ráno nemusíme nikam chvátat, dopoludnie je tak predovšetkým oddychové, s dobrým brunchom po prechádzke centrom. Popoludní Órleans opúšťame a pokračujeme pozdĺž rieky Loiry do Tours, kde už na nás čakajú ďalší hostitelia z Couchsurfingu. Medzitým sa cestou ešte zastavíme na dvoch zámkoch na Loire, v mestečkách Blois a Amboise.
Orleáns leží na rieke Loire. Mesto je známe predovšetkým svojím historickým významom počas storočnej vojny. Najznámejšou udalosťou, spojenou s mestom, je záchrana Orleánsu francúzskou národnou hrdinkou, Janou z Arku, v roku 1429. Miestni sú na ňu očividne veľmi hrdí, symboly a zmienky o Jane sú v meste na každom kroku. Architektonickou dominantou mesta je potom katedrála svätého Kríža, jedna z najväčších katedrál vo Francúzsku.
Pôjdeme ďalej do Blois. Železničná stanica leží prakticky v centre mestečka, takže nám bude stačiť cca hodina na prehliadku okolia, aby sme mohli pokračovať včas ďalej. Na potenciálnu prehliadku miestneho zámku (tak ako pri všetkých zámkoch na Loire) by bolo treba prirátať aspoň ďalšiu jednu až dve hodiny navyše.
Blois je malebné mesto v údolí Loiry, na svoju malú rozlohu známe svojou krásnou architektúrou a historickými pamiatkami. V centre mesta sa nachádza impozantný zámok Blois, ktorý bol postavený v 16. storočí a slúžil ako sídlo kráľov Francúzska. Vďaka tomu sa stal významným centrom umenia a kultúry, kde sa stretávali mnohí významní umelci, spisovatelia a intelektuáli. Vedľa zámku sa nachádzajú aj malebné uličky so stredovekými domčekmi a historický mramorový kostol sv. Vincenta.
Bereme ďalší lokálku, ktorá práve ide, a vystupujeme v ďalšom mestečku na našich hop-on : hop-off hodinových cestách po tunajších zámkoch, v Amboise. V Amboise leží stanica na jednej strane širokej Loiry, zatiaľ čo centrum mesta na druhej. Tak sa do centra na otočku prejdeme po historickom moste.
Amboise je ďalšie malebné mesto ležiace na brehu rieky Loiry. Je známe svojím renesančným zámkom, ktorý sa vypína nad mestom a ponúka pekný výhľad na okolitú krajinu. Tiež tento zámok bol v 16. storočí obľúbeným sídlom francúzskych kráľov. Historické centrum je tu naozaj malinké, prakticky len niekoľko ulíc okolo zámku.
Hodina v Amboise nám na prehliadku opäť stačí. Tours bude zaujímavejšie, tak popojdeme.
Tours je jedno z väčších miest na Loire. Mesto má dlhú históriu a je plné architektonických pamiatok, ako sú gotické katedrály, románske kostoly a renesančné paláce. Najvýznamnejšou pamiatkou je stredoveká katedrála svätého Gatiena, ktorá je známa svojimi vitrážami a mohutnou zvonicou. Ďalšími významnými pamiatkami sú napríklad gotický kostol svätého Martina alebo renesančný Palác biskupov z Tours. Historické centrum Vieux Tours je samo o sebe klenotom plným krivolakých úzkych uličiek s jemne hrázdenými domami. Nočnou prechádzkou prejdeme celé centrum a na brehu Loiry posedíme vo väčšej záhradke na nejakej verejnej akcii prevažne miestnych pri osvetlenom moste.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Aj dnes budeme prespávať v Tours u našej rodiny z Couchsurfingu. Využijeme tak naplno náš Interrail Global pas. Skoro ráno prídeme do ďalšieho mesta patriaceho medzi zámky a hrady na Loire a v širšom okolí, do Angers, a cestou späť do Tours navštívime ďalšie menšie, v Saumure a Langeais, ku ktorým je vynikajúce spojenie vlakom.
Angers leží na rieke Maine, ale prakticky na okraji mesta preteká Loira, do ktorej Maine ústi. Je to hlavné mesto regiónu Maine-et-Loire. Je známe predovšetkým vďaka svojmu hradu, Château d'Angers, ktorý bol postavený v 9. storočí a slúžil ako kráľovská rezidencia. Dnes je hrad turistickou atrakciou a sídlom múzea. Za zmienku tu stojí ešte katedrála Sv. Mórica, v ktorej boli nedávno objavené vzácne polychrómy, ktoré sa aktuálne rekonštruujú. Inak je Angers tiež mestom vinárstva, kde sa pestuje odroda hrozna Chenin blanc, ktorá sa používa pri výrobe slávneho vína z oblasti Anjou, Coteaux du Layon a Saumur.
Dve hodiny na Angers bohato stačia, presúvame sa do Saumuru.
Saumur je asi najmalebnejšie mesto na Loire, ktoré sme tu navštívili. Dominantou mesta je zámok Saumur, ktorý sa týči na vrchole kopca nad mestom. Tento impozantný zámok bol postavený v 10. storočí a bol neskôr prestavaný v renesančnom štýle. Historická štvrť s úzkymi uličkami a domami pochádza zo 16. a 17. storočia. Saumur je tiež známy svojimi konskými školami, kde sa vyučuje klasické jazdenie a tradičné francúzske jazdecké umenie.
Langeais je malé mestečko, možno snáď až dedina s výbornou vlakovou dostupnosťou, ktorú by človek na mape skoro aj prehliadol. Napriek tomu tunajší hrad, postavený v 15. storočí, patrí k najzachovalejším hradom v údolí Loiry. Je to jeden z mála hradov v tejto oblasti, ktorý nebol úplne zničený počas francúzskej revolúcie. Možno preto, že ho na mape prehliadli aj revolucionári a vojaci.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Čaká nás víkend, ktorý hodláme stráviť u kolegov a s kolegami v okolí Morbihanského zálivu a na mori na plachetnici. Cieľ dnešnej cesty je teda malé mesto Sarzeau, kde sa postupne večer so všetkými stretneme. Z Tours tak vyrážame skoro ráno do Vannes vlakom, cestou sa cez poludnie zastavíme na obed a prehliadku krásneho centra v Nantes, hlavnom meste regiónu Pays de la Loire.
Z Tours odchádzame skoro ráno, s prestupom v Angers.
Po príchode do Nantes nás ako prvý uvíta Jardin des Plantes hneď oproti vlakovej stanici, botanická záhrada s viac ako 11 000 druhmi rastlín z celého sveta, ktorá slúži ako výskumné a vzdelávacie centrum. Okolo katolíckeho kostola Sv. Klimenta pokračujeme až na ostrov Versailles na rieke Erdre, na ktorom sa nachádza park a múzeum v japonskom štýle. Ako by som sa vrátil späť do Japonska, park je naozaj presvedčivý. Prejdeme okolo malej vodnej plochy Bassin de Ceineray, odkiaľ mizne celá rieka Erdre do tunela pod centrom, kadiaľ sa menšie plavidlá môžu dostať do Loiry - ak si počkajú na zelenú na semafore. Pred obedom dôjdeme aj do jednej z najkrajších francúzskych bazilík, baziliky Sv. Mikuláša. Medzi ďalšie významné pamiatky Nantes patrí gotická katedrála Sv. Petra a Pavla, ktorá sa práve opravuje po požiari v roku 2020. Perlu mesta sme si nechali na koniec, a to zámok Château des ducs de Bretagne z 15. storočia, ktorý bol kedysi sídlom bretónskych vojvodov Anny Bretónskej a jej otca Františka II.
Z ďalších zaujímavých miest mesta, ktoré sme už dnes nestihli, ale stoja za to, je napríklad vojenské múzeum Maillé-Brézé vo forme trvalo kotviacej vojenskej lode alebo umelecký, kultúrny a turistický projekt Les Machines des Nantes. Projekt vytvorila umelecká skupina La Machine ako súčasť regenerácie bývalej priemyselnej oblasti na brehu Loiry. Interaktívny projekt sa skladá z obrovských steampunkových mechanických strojov, ktoré sú poháňané hydraulikou a elektromotormi. Najznámejší z týchto strojov je asi Veľký slon. V bývalej priemyselnej oblasti je potom tiež veľký steampunkový kolotoč alebo jedna z ikon Nantes, starý žltý žeriav Titan.
japonské záhrady
riečny tunel
Večer odchádzame vlakom z Nantes do Vannes, kde nás jeden kolega vyzdvihne autom a prídeme na ubytovanie spoločne.
Vlak na celý víkend vymeníme za loď, malú plachetnicu. Dnes sa doplavíme pozrieť do Quiberonu, kde si dáme niečo dobré pod zub.
Dotankujeme nádrž a vyrážame z prístavu v Arzone. Časť cesty do Quiberonu plachtíme na motýlika, časť na bočný vietor, ale pretože bohužiaľ moc nefúka, nakoniec plachty zbalíme a do prístavu v Quiberone len bubleme na motor.
Na pohode na palube to ale našťastie nič neuberá.
Kotvíme v prístave a ideme sa po ňom prejsť. Vnútorný prístav je pri odlive prakticky nedostupný.
Po káve a tradičnej bretónskej palacinke sa vraciame späť do Arzonu. Tentoraz už plachty ani nevyťahujeme a ideme na motor.
Večer sa ešte zastavíme pri hrade Suscinio, ktorý sa v posledných rokoch opravuje a dostáva tak svoju pôvodnú podobu. Hrad bol postavený v 13. storočí a slúžil ako letné sídlo bretónskych vojvodov.
Dnes si privstaneme, aby sme s východom slnka mohli vyraziť do Morbihanského zálivu, do ktorého sa dá najlepšie dostať len v určité hodiny podľa prílivu a odlivu. Tieto fenomény sú tu veľmi intenzívne a kvôli veľmi zložitej geografii celej oblasti s jediným prielivom z mora do zálivu je tu mnoho zradných vodných prúdov, ktoré sa veľmi menia v čase práve podľa prílivu a odlivu. V určité hodiny tak nie je možné sa na niektoré miesta ani dostať, keď proti lodi namiesto pokojného mora tečie rieka, ako sa voda presúva z mora do rozľahlého zálivu alebo naopak. Prípadne dočasne namiesto niekoľkých stôp vody pod kýlom práve trčia z vody skaly. Na palube máme ale morského vlka znalého miestnych pomerov, tak si bez problémov trúfneme dôjsť až na ostrov Île-aux-Moines, najväčší ostrov v Morbihane, ktorý je cieľom dnešnej cesty.
Svitanie v prístave v Arzone. Nikde nikoho. Pokojnú hladinu čeí len hladné čajky.
Prekľučkovali sme všetkými prúdmi a vírmi, okolo ktorých je ráno celkom dosť rybárskych lodičiek so športovými rybármi. Ryby asi berú.
Ostrov mníchov je obklopený malými skalnatými ostrovčekmi a stále sa meniacimi zátokami a je obľúbený pre svoju malebnú prírodu a pláže. Na ostrove sa nachádza niekoľko starých kostolov a kaplniek, väčšinou s námornou výzdobou, čo je v Bretónsku všeobecne bežný jav. Je tu tiež múzeum a archeologické nálezisko, ktoré dokumentujú históriu ostrova od praveku až po súčasnosť. Turisti sa sem radi vydávajú na jednodňovú pešiu turistiku alebo cyklistiku, najlepšie asi veľmi krátkym trajektom z Port Blanc, aby si užili miestnu prírodu a výhľady na okolitú krajinu. Po prehliadke mestečka na ostrove sme nesmeli vynechať možnosť dať si aj tu tradičnú bretónsku špecialitu, pohánkové galettes. Sú to palacinkové placky s typickými plnkami, ako je syr, šunka, vajce, zelenina, morské plody alebo huby v rôznych kombináciách.
Následne opúšťame prístav a okolo celého ostrova sa vraciame späť do Arzonu.
Víkend na mori je za nami, loď zakotvená v domácom prístave, tak pobalíme veci a s kolegami pokračujeme autom do Rennes.
Ubytovanie u jedného z kolegov, odkiaľ zajtra skoro ráno vyrazíme ďalej na juh Francúzska. Náš posledný spoločný večer, tak celý víkend zhodnotíme pri dobrom víne. Podaril sa, len mohlo viac fúkať.
Celodenný prejazd juhozápadným Francúzskom z Rennes do Bordeaux.
Prestup v Nantes, odtiaľ až do Bordeaux francúzskym ICčkom.
Kraj dobrého červeného vína sa už hlási o slovo.
Príchod v popoludňajších hodinách, ubytovanie u kolegov na dve noci.
Celodenná prehliadka Bordeaux.
Bordeaux je preslávené svojimi vinárskymi oblasťami aj historickým centrom. Centrum mesta, ktoré bolo v roku 2007 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ponúka rad historických pamiatok.
My dnešný deň začneme pri historickej bráne Dijeaux so symbolmi mesta (lev, leopard, zvon, kosáky), ktorá slúži ako vstup do obchodných ulíc v centre mesta. Okolo veľkého kníhkupectva Mollat a Veľkého divadla naproti prominentnému hotelu Intercontinental sa dostaneme až na námestie Place des Quinconces. To je jedným z najväčších námestí v Európe s rozlohou okolo 25 hektárov. Na námestí sa nachádzajú dve veľké fontány, sochy významných francúzskych osobností a stĺp Monument aux Girondins na pamiatku girondistických poslancov, ktorí sa stali obeťami jakobínskeho teroru. Pokračujeme okolo rieky Garonne, ktorá je dnes ako vždy hnedo sfarbená jemným bahnom. Naplavená jemná ílovitejšia zemina je v celom okolí Bordeaux všadeprítomná a dáva miestnym vínam ich unikátny charakter. Viac sa o nich môžeme dozvedieť v múzeu Cité du vin, ktoré sídli v modernej budove v tvare karafy na víno, hneď naproti unikátnemu mostu Jacques Chaban-Delmas, ktorý sa dvíha vertikálne a je najväčším svojho druhu v Európe.
Po obede v novo otvorenom trhu s reštauráciami na Esplanade de Pontac neďaleko starých lodeníc a ponorkových dokov, ktoré majú svoje čaro hrdze, hnedého bahna a kotviacich plavidiel, sa vraciame späť do centra. Prechádzame honosné uličky plné života, reštaurácií a kaviarní, kde opäť niečo málo musíme ochutnať – je libo cheesecake, kávu alebo pohárik ružového? Okolo brány Grosse cloche (Veľký zvon) potom pokračujeme ku katedrále. Bohato zdobená katedrála Sv. Ondreja je jednou z najväčších románskych budov vo Francúzsku. Hneď oproti nej nakukneme do Hotel de ville, radnice mesta. Na večeru si zájdeme s kolegami na čo iné ako na miestnu tradičnú špecialitu, mäso s omáčkou bordelaise, čo je omáčka z červeného vína s cibuľou, petržlenom, bobkovým listom a korením. Toto jedlo sa často podáva s hranolčekmi a miestnym vínom. Deň potom zakončíme prechádzkou nočným Bordeaux.
Ubytovanie u kolegov, zajtra skoro ráno odchod ďalej na juh.
Celodenný presun z Bordeaux do Barcelony.
Skoro ráno vyrážame do Narbonne, kde máme asi 2 hodiny času na rýchlu prechádzku po meste.
Na to, aké malé Narbonne je, je historicky celkom významné a po turistickej stránke zaujímavé. Bolo založené Rimanmi ako prístav na Stredozemnom mori a v dobe svojho najväčšieho rozmachu bolo jedným z najdôležitejších miest v oblasti. V centre mesta sa nachádza niekoľko pamiatok ako biskupský palác, románsky kostol Sv. Pavla, ale predovšetkým gotická konkatedrála Sv. Justa a Sv. Pastora. Pôvodne z 13. storočia, stavba však zostala od stredoveku nedostavaná a pôvodný dokončený chór s ochodzou je využívaný ako kostol. So svojimi 41 metrami patrí medzi najvyššie vo Francúzsku.
rímske archeologické pamiatky
Ďalším vlakom pokračujeme do Perpignanu skoro na hraniciach so Španielskom. Chceme pokračovať cez Port Bou pozdĺž pobrežia až do Barcelony, ale nadväzujúci vlak v Perpignane je zrušený a nejde. Žeby štrajky v Španielsku? Alebo proste len španielska maňána? Každopádne kvôli nezhodám cestovného poriadku s realitou strácame niekoľko hodín riešením náhradného spoja. Nakoniec sa po niekoľkohodinovom čakaní s ostatnými na prepážkach a debatách o cestovných lístkoch rozhodujeme vziať za príplatok asi 12 EUR aspoň posledný dnešný voľný TGV rýchlik do Barcelony. Takže do Barcelony prichádzame až okolo 22. hodiny, vyzdvihuje nás kolega na veľkej hlavnej stanici Sants a pred polnocou stihneme tak akurát neskoro povečerať v tradičnej španielskej reštaurácii a dať si spoločne jedno pivo.
Ubytovanie u kolegu, ráno pokračujeme ďalej do Valencie ako našej aktuálne hlavnej destinácie - Barcelonou len prechádzame.
Presun z Barcelony do Valencie. Ale keď už sme v Barcelone, tak sa otočíme pozrieť aspoň na Sagradu Familiu. Zvyšok určite peknej Barcelony si necháme na inokedy.
Sagrada Familia je najvýznamnejšou stavbou Barcelony a najznámejším dielom španielskeho architekta Antoni Gaudího. Stavba sa nachádza v centre mesta a jej budovanie bolo začaté v roku 1882, ale dodnes nie je dokončená. Chrám je veľkolepý, vyznačuje sa predovšetkým zdobnými vežami a fasádou plnou sochárskych detailov, ktoré Gaudí vyjadril v organickom štýle. Sagrada Familia sa stala symbolom Barcelony. A my pokračujeme ďalej.
Z metra vystúpime po mnohých a mnohých eskalátoroch z útrob Zeme na stanicu Sants a s prestupom v Aldea-Amposta (čo je malá stanica a naokolo nikde nič) sme poloprázdnymi vlakmi popoludní vo Valencii. Škoda, že jazdia tak zriedka (len párkrát za deň), keď sú celkom priestranné, pohodlné a človek sa môže miestami kochať pohľadom na more.
Aj Valencia nás privíta pekným počasím. Prejdeme sa krásne uprataným a čistým historickým centrom, kam nás dnes nohy zanesú (všade je to blízko, centrum je pekne kompaktné), nakúpime potraviny a s jedným z kolegov, u ktorých tu budeme bývať, si neskôr zájdeme spoločne na večeru. Poriadnu prehliadku mesta necháme na ďalšie dni, budeme tu tri noci, takže času bude dosť.
historické centrum mesta
Ubytovanie u kolegov.
Sme vyše dvoch týždňov na cestách, takže dnešný deň bude totálne oddychový, je najvyšší čas sa trochu zastaviť. Ráno sme si v jednej z mnohých požičovní požičali na celý deň bicykle a zájdeme až na jednu z mestských piesočnatých pláží, pokojnú pláž Malvarrosa, kde strávime prakticky celý deň ničnerobením. Aj to je občas treba.
Začíname v centre neďaleko vlakovej stanice, kde si požičiame bicykle. Cez stred Valencie, ktorý leží v bývalom záhybe ramena rieky Turia, dojdeme na sever centra do veľkého parku Jardín del Túria, ktorý sa tiahne v dĺžke vyše 9 km v pôvodnom koryte rieky. Toto pôvodné riečne koryto totiž bolo v druhej polovici dvadsiateho storočia preložené južne od mesta po tragických povodniach a záplavách roku 1957, ktoré si vyžiadali okolo tisíc obetí. Park Jardín del Túria, ktorý takto vznikol a cez ktorý stále vedú všetky mosty, je tak jedným z najväčších mestských parkov v Európe, ideálny na prechádzku na bicykli, prípadne na iné športy, ktoré tu mnohí radi praktizujú. Na východnom konci parku v Meste umenia a vied potom stojí Oceanárium, najväčšie verejné akvárium v Európe, okolo ktorého pokračujeme ďalej na pláže Malvarrosa a Playa de las Arenas a budeme sa tade navečer aj vracať.
park po preloženej rieke okolo centra mesta
Ubytovanie u kolegov.
Je sobota, čas na poriadnu prehliadku mesta. Dosť sme toho už videli, ale dnes objavíme ďalšie zaujímavé miesta s naším kolegom, ktorý to tu výborne pozná a bude sa nám celý deň venovať.
Začneme v záhradách Jardins del Real, kde nad nami poletujú a štebocú voľne žijúce papagáje. Popojdeme do ďalšieho parku del Parterre, kde uprostred stojí socha Jaume I, Jakuba I. Aragónskeho, a niekoľko prastarých rozložitých figovníkov. Odtiaľ prejdeme do centra, kde na jednom z domov je vidieť aj netopier, jeden zo znakov Valencie. Za povšimnutie cestou určite stojí aj rokokový palác del Marqués de Dos Aguas s expozíciami keramiky. Neďaleko odtiaľ je potom námestie Redona, čo je okrúhle priestranstvo s niekoľkými stánkami tvoriace príjemný, malý trh. Naproti malebnému gotickému kostolu Santa Catalina stojí dom, ktorý bol kedysi samostatnou domovou jednotkou a ktorý sa môže pýšiť najužšou fasádou v Európe. Dnes je však súčasťou domu vedľajšieho. My sa tu zastavíme v horchaterii Santa Catalina, vyhlásenom tradičnom podniku za jediným cieľom - ochutnať miestne pochúťky horchatu a farton. Horchata je nápoj podobný mlieku s chuťou po mrkve, ktorý sa ale vyrába z tigrích orechov. A farton je podlhovasté sladké pečivo, ktoré sa do horchaty namáča. Po desiate pokračujeme ďalej na Centrálne trhovisko, kde možno zohnať prakticky akékoľvek lokálne potraviny. Hneď oproti trhovisku je Llotja de la Seda, čo je gotická UNESCO pamiatka s voľným vstupom, v ktorej skôr prekvital predovšetkým obchod s hodvábom, končila tu Hodvábna cesta. Výnimočná je tunajšia veľká sieň s vysokými stĺpmi a úchvatným stropom, na ktorom kedysi bývali vymaľované hviezdy. Ďalej sa prejdeme až k bráne Quart a neskôr k bráne Serranos, ktoré slúžievali ako väzenie, a preto boli v čase demolície opevnenia mesta zbúraniu ušetrené. Na obe brány možno vystúpiť (vstup voľný) a rozhliadnuť sa po celej Valencii.
park Parterre so sochou Jakuba I.
kostol, dom s najužšou fasádou a horchateria
Večer stretávame kolegyňu a vydávame sa autom na juh od Valencie do oblasti prírodnej rezervácie Albufera. Okolo niekoľkých jazier a jazierok sa prídeme pozrieť k zvláštne žltému moru a západ slnka nad Valenciou potom sledujeme z miestnymi obľúbenej vyhliadky de la Gola del Pujol na brehu jazera Albufera.
pláže v Albufeire
malý prístav a vyhliadka
Ubytovanie u kolegov, od zajtra sa začíname vracať do Česka.
Čo sa týka vzdialenosti, dnes nás čaká asi najdlhší prejazd, celodenný presun z Valencie čo najviac na sever. Máme dohodnuté ubytovanie cez Couchsurfing v Nîmes, ale to padne už na poludnie, pretože v Barcelone sa nám na rozdiel od rána nepodarí zohnať rezervácie na poslednú chvíľu do rýchlika, takže našu dohodnutú večeru s hostiteľkou nestíhame a prídeme do Nîmes regionálnymi vlakmi až neskoro v noci. Nuž, nie vždy riziko vyjde - španielske železnice nie sú úplne organizačne a systémovo priateľské. Zháňať rezervácie v španielskom systéme vlakov je o niečo zložitejšie než v bezproblémových online rezervačných systémoch Francúzska a ďalších krajín stredozápadnej Európy.
Skorý odchod rýchlovlakom, ktorým sme v Barcelone asi za 3 hodiny. Povinnú rezerváciu sme bez problémov vybavili tesne pred odchodom na stanici za niekoľko EUR.
Na stanici Sants je však ruch a skoro všetky rýchliky vypredané, takže sme nútení ísť regionálnymi spojmi namiesto plánovaného rýchlovlaku. Aspoň že tu ide vybavovanie na prepážkach rýchlo a pracovníci železníc sú milí. Presúvame sa teda metrom na stanicu San Andres a odtiaľ pokračujeme už pomalším tempom do Port Bou.
Keď sme sa nedostali do Port Bou cestou na juh, tak sa sem dostávame aspoň cestou späť na sever, aj keď tentoraz nedobrovoľne. Mýtické Port Bou tak teda bolo pokorené a na oslavu víťazstva nad španielskym vlakovým systémom (ktorý z celej Európy na našom Eurotripe najmenej fungoval práve v Španielsku) a z radosti z toho, že sa zase vraciame do normálne fungujúceho Francúzska, si v mestečku medzi prestupmi dávame jedno dobré pivo Estrella na cestu - to je totiž jedna z mála vecí, ktorá Španielom funguje celkom dobre.
A áno, ešte sú tu tie pekné výhľady na more, keď sa trať priblíži na dohľad pobrežia. Úsek medzi Llançà a Cerbere je tak v zapadajúcom slnku veľmi malebný.
Z Port Bou večer odchádza už francúzsky vlak, ktorým sa za 3,5 hodiny pohodovo dostaneme až do Nîmes.
Vzhľadom na neskorú hodinu sa ubytovávame hneď cez ulicu naproti vlakovej stanici, čo je na prespanie ideálna voľba (a nečakane aj cenovo výhodná oproti ďalším miestnym ubytovacím kapacitám), obzvlášť keď zajtra skoro ráno pokračujeme pozdĺž Azúrového pobrežia hneď ďalej.
Dnešok bude nabitý na prasknutie, pozdĺž Azúrového pobrežia sa pôjdeme pozrieť do talianskeho mestečka Ventimiglia, prejdeme si prímorské a zároveň podhorské kniežatstvo Monako a večer strávime vo francúzskom Nice.
Z Nîmes vyrážame skoro ráno a s prestupom v Marseille sme v Nice na obed.
Batožinu si necháme na dnešním ubytování nedaleko od vlakového nádraží a dále podél pobřeží jedeme jen nalehko, s návratem někdy v noci.
Azúrové pobrežie, často označované aj ako Francúzska riviéra, sa tiahne od Marseille až k talianskym hraniciam. Vlaková trať z Nice do Talianska sa tu vinie medzi skalami, prechádza malými aj väčšími tunelmi a z vlaku je často vidieť na more. Človek si tak môže vychutnať krásne pobrežie, azúrovo modré more a slnečné lúče aj z vlaku. Miestami to dokonca vyzerá, akoby sa vlak vznášal priamo nad morom.
Prvým dnešným väčším cieľom je mestečko Ventimiglia prakticky hneď za hranicami s Francúzskom na južnom konci Álp. Historické centrum na vŕšku na západnom brehu rieky Roia vlievajúcej sa do mora tvorí kompaktná zástavba farebných domov, ktorej stredu dominuje románska katedrála Sv. Márie Assunty z 11. storočia. Z tohto vrchu je pekný výhľad na celé mesto, pobrežie s plážami a prístavy alebo hory, ktoré sa nad mestom týčia. A aj v takomto provinčnom meste tu robia výbornú zmrzlinu. Skrátka Taliansko!
Po dvoch hodinách vo Ventimiglii, počas ktorých sa dá celé mesto v pokoji prejsť, sa vraciame tou istou cestou vlakom späť do Francúzska. Zvyčajne nerád chodím dvakrát tou istou cestou, ale tieto výhľady na more sa neomrzia. Obzvlášť, keď práve pomaly začína zapadať slnko.
Aj pomalšími lokálnymi vlakmi je to tu všetko blízko pri sebe, behom pár minút sme v jedinej vlakovej stanici Monaka. A to človek spozná hneď, akonáhle vykukne z okna vlaku - na rozdiel od ostatných staníc je Monaco - Monte Carlo celé v skale a na prvý pohľad je honosné a luxusné, čisté a upratané, z moderných materiálov.
Monako sa rozkladá na ploche len 2,02 km², takže nám nerobí problém ho väčšinu prejsť za necelé dve hodiny. Luxus, kasína a drahota je tu vidieť a cítiť na každom kroku. Zamierime priamo na skalnú vyvýšeninu, kde sa nachádzajú tie najväčšie perly Monaka, kráľovský palác, katedrála Sv. Mikuláša alebo Oceánografické múzeum. A samozrejme úchvatné výhľady na okolie plné honosných budov a jácht. Navyše sme chytili západ slnka ideálne, takže ide o parádnu podívanú ako na podvečerné, tak aj nočné Monako. Cez prístav Hercules tak môžeme pozorovať napríklad aj rozžiarené budovy kasín v Monte Carle.
Zvyšok večera potom strávime už opäť v Nice. Prejdeme si centrum, okolo sochy Apolóna na námestí Masséna prídeme k dlhej mestskej pláži Opera a pozdĺž nej sa prejdeme až pod vrchol s parkom na mieste bývalého hradu. Potúlame sa aj uličkami starého mesta Vieux Nice.
promenáda okolo pláže
uličky starého mesta
Ubytovanie cez Booking neďaleko vlakovej stanice.
Celodenný prejazd z Nice do Lausanne.
Krátky prestup v Marseille, priamy spoj do Lyonu.
Z Lyonu pokračujeme priamym vlakom do Ženevy.
Vo Švajčiarsku nám končí letné teplé a pekné počasie, Ženeva nás privíta zatiahnutou oblohou. Prestup na vlak do Lausanne, v ktorom už aj prší. A podľa počasia bude pršať celé ďalšie dni, počas ktorých máme v pláne vo Švajčiarsku zostať. Priam skvelé.
Ubytovanie u kolegov v Lausanne na ďalšie tri noci.
Keď už teda prší, má pršať a pršať bude napokon celý náš pobyt vo Švajčiarsku, využijeme nasledujúce dni ani nie tak na túlanie sa v daždi po mestách (alebo len výnimočne), ako na prejdenie čo najväčšej časti švajčiarskych hôr vlakom, keď už máme náš Interrail Global pas. Do vlaku totiž neprší (a obzvlášť do komfortných švajčiarskych), a tak v nich strávime nasledujúce dni prakticky celé.
Vyrážame skoro ráno, čaká nás veľký okruh z Lausanne cez Sion, Brig, Andermatt, Luzern a Bern späť do Lausanne.
V Brigu prestupujeme z bežného rýchlika na regionálny turistický vlak, ktorý je určený do zložitého horského terénu a z ktorého možno v úseku až do Andermattu pozorovať zaujímavé švajčiarske hory. Jazdí tu tiež jeden z viac známych vlakov, Glacier Express, ktorý je na rozdiel od bežných regionálnych vlakov za výrazne vyššiu cenu, s povinnými rezerváciami či možnosťou dať si počas jazdy jedlo, ale z tohto vlaku je vidieť prakticky to isté ako z bežného vlaku.
V Andermatte prestúpime na iný regionálny vlak, ktorý nás zvezie v priebehu niekoľkých minút do blízkeho Göschenenu.
Cesta je to veľmi strmá, ako na mnohých iných horských úsekoch je zjazdnosť zaistená použitím ozubnice na vlaku. Až sa človek čuduje, kam sa tu môže vlak dostať.
V Göschenene počkáme na rýchlik, ktorý práve prichádza a vychádza z pätnásťkilometrového tunela pod horskými masívmi. Technické prevedenie švajčiarskych železníc je naozaj obdivuhodné. S ďalším prestupom v Altdorfe sa dostaneme do Luzernu.
Až do Luzernu bolo počasie celý deň celkom v pohode a maximálne mrholilo. V Luzerne však bol naschvál taký lejak, že by ani psa nevyhnal. Ale to by sme neboli my, aby sme do centra tohto historického mesta nenakukli aspoň na chvíľku, aj napriek nepriazni počasia.
Luzern leží na brehu jazera Luzernsee, z ktorého vyteká stredom mesta rieka Reuss. Jej voda je neskutočne čistá a ľadovcovo modrá. Cez rieku v nádhernej historickej časti mesta leží aj niekoľko významných starých drevených mostov, obzvlášť most Kapellbrücke, ktorý je najstarším dreveným mostom v Európe a významnou turistickou atrakciou.
Po rýchlej prehliadke Luzernu potom pokračujeme rýchlikom späť do Lausanne, kde opäť večer dosť výdatne leje.
Ubytovanie u kolegov.
Dnešný okruh Švajčiarskom bude o poznanie menší než ten včerajší. Zistili sme totiž, že v rámci platnosti Interrail Global pasu je aj cestovný lístok na vybrané lodné spoje na niektorých švajčiarskych jazerách. A pretože jedným z týchto jazier je aj Thunersee, navyše s odporúčaním od našich hostiteľov, je rozhodnuté. Vyrazíme sa previezť po jazere, preskúmame mesto Thun a zájdeme sa pozrieť ďalším regionálnym turistickým vlakom do zimného strediska Zermatt, možno uvidíme Matterhorn. Dobre, áno, neuvidíme, prší, je a bude zatiahnuté... ¯\_(ツ)_/¯
Prestup v Berne a ďalší v Thune.
Sem sa vrátime cestou späť z Interlakenu, teraz len prechádzame.
Počas niekoľkých ďalších desiatok minút vystupujeme v Interlakene West. Mesto je pomenované podľa svojej polohy, nachádza sa medzi dvoma jazerami – Brienzersee a Thunersee. My sa nalodíme v prístavisku prakticky hneď vedľa stanice a o chvíľu s nami loď cúva na Thunersee a vyrážame na plavbu po zastávkach na oboch stranách brehu jazera.
Thunersee je jedno z najkrajších švajčiarskych jazier. Má dĺžku 17 km a šírku až 3,5 km. Jazero je obklopené nádhernou krajinou, horami a kopcami, dedinkami aj mestami. Je hojne využívané na vodné športy a rekreáciu. Okrem toho je Thunersee obľúbenou turistickou destináciou pre krásne výhľady na malebnú horskú krajinu, ktoré ponúka ako z brehu, tak práve z miestami neskutočne modrej hladiny jazera. Pendlujeme v čerstvom studenom vetre medzi oboma malebnými brehmi, tu kapitán zastaví na ľavom, tu na pravom brehu, pristaví k brehu, posádka ukotví, nastúpia a vystúpia pasažieri a behom pár minút zase odchádzame svižným tempom znova k ďalšej zastávke.
Vystupujeme v Spieze, kde si cestou na stanicu ešte pozrieme miestny stredoveký hrad.
Zo Spiezu sme opäť v Thune vlakom za pár minút. Rovnako ako Interlaken, aj mesto Thun leží na rieke Aare, ktorá tečie aj cez Thunské jazero. V meste je pekné historické centrum so stredovekými budovami a mnohými múzeami. Dominantou viditeľnou zďaleka je potom hrad Thun, pôvodne z 12. storočia. Hrad bol postavený na kopci nad mestom a ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, vrátane blízkeho jazera.
Z Thunu berieme taliansky rýchlik a za necelú hodinu vystupujeme vo Vispe. Vlak ide veľkú časť cesty dlhým tunelom pod Alpami, tzv. Lötschberg tunelom. Ten je jedným z najdlhších železničných tunelov nielen v Európe. Meria 35 km a bol otvorený až v roku 2007 ako súčasť nového úseku vysokorýchlostnej trate medzi Nemeckom a Talianskom. V tuneli sa nachádzajú dve samostatné železničné trasy, ktoré vedú každá jedným smerom, a umožňujú tak prejazd veľkého množstva nákladných aj osobných vlakov medzi severnou a južnou Európou. Konštrukcia tunela bola veľmi náročná a stála viac ako 4 miliardy švajčiarskych frankov, ale vďaka nej sa veľmi výrazne skrátili časy prepravy. Ďalší dôkaz o technickej pokročilosti švajčiarskych železníc.
Z Vispu presadáme do ďalšieho regionálneho turistického vlaku až na konečnú tohto úseku, do Zermattu. Pri pohľade na skalné masívy všade okolo a dopadové polia sutiny z týchto masívov vyzerajú stromy v nich rastúce skôr ako triesky než vyrastené obry.
Zermatt samotný je malebné švajčiarske horské mestečko v údolí Mattertal pod slávnou horou Matterhorn, ktorý pre zatiahnutú oblohu bohužiaľ nevidíme. Mesto je každopádne známe svojimi lyžiarskymi strediskami a ponúka mnoho luxusných hotelov a reštaurácií, rovnako ako turistických aktivít v letných i zimných mesiacoch. Zatiaľ tu sneh nie je, ale už sa naň chystajú, medzi bytelnými drevenými budovami jazdia elektrické vozidlá cestárov, polície, obchodníkov...
Tou istou cestou sa vraciame do Vispu a po prestupe vo Vispe ďalej do Lausanne priamym rýchlikom.
Lausanne nás večer opäť privíta lejakom. Našťastie nie je trvalý, tak nám dovolí ísť sa pozrieť aspoň na vyhliadku pri katedrále Notre Dame. Je odtiaľ pekný výhľad na celú nočnú Lausanne.
Ubytovanie u kolegov. A zajtra odchod ďalej do Nemecka.
S Lausanne sa lúčime opäť v daždi skoro ráno. Dnešná panoramatická cesta švajčiarskymi horami povedie z Montreux cez planiny a dolinky okolo Château-d’Oex a Gstaadu, do Zweisimmenu a ďalej údolím Simmental do Spiezu. Odtiaľ už pôjdeme rýchlikmi do Zürichu a ďalej až do Mníchova. Prebieha totiž Oktoberfest, tak náš Eurotrip zakončíme u ďalšieho kolegu v Mníchove práve na Oktoberfeste.
V Montreux prestúpime na regionálny turistický vlak, ktorý nás dovezie až do Zweisimmenu. Teda, rád by nás asi doviezol, ale na švajčiarsku presnosť a dochvíľnosť asi dosť netypicky stojíme niekoľko desiatok minút zbytočne niekde na začiatku trate z technických dôvodov. Technika na tomto úseku nevyzerá práve v dobrom stave. Každopádne, aj napriek veľkému meškaniu sa však nejako pohybujeme vpred a do Zweisimmenu nakoniec dôjdeme.
Odmenou za trpezlivosť sú nám potom opäť výhľady na okolité hory, lúky a roztrúsené usadlosti po kopcoch.
Zvyšok cesty až do Mníchova je už bez problémov, len sme mohli ísť z Zürichu priamym spojom do Mníchova a neprestupovať zbytočne navyše v St. Gallene, kde sa nám potom horšie hľadalo voľné miesto v rýchliku, ktorý bol dosť vyťažený.
Príchod do Mníchova vo večerných hodinách, spoločná večera v meste a ubytovanie u kolegu.
Je posledný víkend Oktoberfestu. Celý deň strávime v meste, prevažne teda na Oktoberfeste, ktorý sa koná v Theresienwiese. Pivné stany sú nielen kvôli mrholeniu plné na prasknutie. Treba vyraziť včas, napríklad na desiatu dopoludnia, inak sa dovnútra dostáva už veľmi zložito. Kto prišiel neskoro, stojí rad aj niekoľko desiatok minút, než ho do nejakého stanu pustia.
Párty celý deň aj celú noc s niekoľkými ďalšími priateľmi, ubytovanie opäť u kolegu.
Posledný deň Eurotripu, už treba len doraziť domov, jednoducho juhom cez Linz.
Čo dodať na záver?
Až sa vlastne čudujem, že organizácia celého tohto podniku nám pred odchodom zabrala iba niekoľko hodín, v priebehu celého mesiaca klapli okrem pár drobností prakticky všetky pôvodné plány a finančne by sa takto zrealizovaný Eurotrip dal považovať za lowcost. Veď len na cestovnom by sme za klasické lístky minuli asi tak 5x viac, než stál náš Interrail Global Pass. Bola to naozaj intenzívna jazda, tisíce prejdených kilometrov, celé dni čistého času v často rozmanitých vlakoch, desiatky navštívených krásnych miest Európy v 12 štátoch, mimoriadne spomienky s mimoriadnymi priateľmi a kolegami a objavená ďalšia veľká časť nášho krásneho kontinentu.
A to ešte nekončíme, druhý mesiac na menšie cesty ešte zostáva... :)
9. mája 2022:
Q: Dneska Interrail oslavuje 50. narodeniny, tak je za polovičnú cenu. Čo tak vyraziť na dlhšiu cestu vlakom?
A: Jasné, kam vyrazíme?
Q: Čo tak prejsť skoro celú Európu?
A: Na mesiac?
Q: Kupujeme! A rovno dva, každý rovno na dva mesiace!
17. augusta 2022:
A: Bude niečo? Pôjdeme?
Rýchly call, navrhnúť kostru cesty, zistiť, s akými kolegami a priateľmi sa môžeme kde cestou stretnúť, a zvyšok doriešime za jazdy.
4. septembra 2022:
Pobaliť krosnu na mesiac a už zostáva len zaktivovať náš Interrail Global Pass a môžeme nastúpiť do prvého vlaku.
Počas nasledujúceho mesiaca sa povezeme v najmenej sto rôznych vlakoch rôznej kvality v mnohých krajinách EÚ, prejdeme tisíce kilometrov, navštívime desiatky miest Európy a stretneme mnoho kolegov a priateľov. Náš prvý vlak už stojí na nástupišti, tak teda nastúpme, bude to jazda! (A tiež trochu plavba.:)
Vyrážame skoro ráno z pražskej hlavnej stanice. Vlak nám ide až do Berlína, cestou ale musíme popojazdiť výlukovým autobusom z Ústí do Drážďan.
Na stanici v Berlíne máme asi hodinu na prestup na ďalší vlak do Hamburgu, kam prichádzame podvečer po 9 hodinách jazdy.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dnes bývať, a vyrážame spoločne na večeru a niekoľko pív do centra.
Dopoludnia si prezrieme časť Hamburgu a popoludní sa presunieme ďalej do Dánska.
Hamburg je druhé najväčšie mesto v Nemecku a má významný prístav, ktorý patrí medzi najväčšie prístavy v Európe. Je tiež známy pre svoju architektúru, kultúru a vynikajúcu gastronómiu. Takže si hneď ráno dávame v rybom bufete pri prístave rybie matjesy v žemli na raňajky, čo je veľmi chutná miestna špecialitka, ktorá po včerajšej párty bodne, a neďaleko si obzeráme múzeum vo forme ponorky a ďalšie lode tu kotviace. Veľmi zaujímavou je tu aj historická technická pamiatka St. Pauli tunel pod Labe spájajúci oba brehy rieky. Prechádzkou pozdĺž nábrežia dôjdeme až k HafenCity, čo je obrovský rozvojový projekt v centre Hamburgu, ktorý transformuje bývalé prístavné územie na modernú štvrť s kancelárskymi budovami, obchodmi, kultúrou a bývaním. Pred odchodom zo stanice do Kodane sa tiež nesmieme zabudnúť zastaviť na Poggenmühlenbrücke, odkiaľ sa fotia ikonické fotky z Hamburgu.
Tentokrát bol skoro päťhodinový spoj do Kodane vcelku v pohode, je neskoré leto a ľudí na cestách očividne ubudlo.
Do Kodaňe prichádzame opäť podvečer. Máme tu dohodnuté ubytovanie u kolegov (mladej rodiny) prakticky v centre mesta, tentoraz na dve noci. Večer strávime prechádzkou po centre a večerou v jednej tacos reštaurácii. Ceny sú tu veľmi vysoké, za menšiu porciu tacos človek zaplatí cca 20 EUR, za pohár piva okolo 12 EUR.
Celý deň máme vyhradený na prehliadku krás Kodane. A popoludní si zájdeme dať šálku kávy vo Švédsku.
Ráno vyrážame do mesta. Ideme asi príliš skoro, pretože kaviarne na raňajky ešte neotvorili. Napriek tomu jednu nachádzame a plánujeme, čo by sme radi dnes videli.
Prehliadku mesta začíname pri Christiansborgu. Christiansborg je bývalý kráľovský palác na polostrove palácov (Slotsholmen) a do roku 1794 kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti potom sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzea. Od neho sa okolo početných kanálov a vodných ciest, cez ktoré zase vedú cesty a cyklotrasy intenzívne využívané obyvateľmi mesta, dostávame do Christianie. Tá je nezávislým autonómnym územím uznávaným dánskou vládou a má vlastné pravidlá a zákony. A čo by to bolo za alternatívne centrum, keby tu nebolo cítiť a vidieť marihuanu. Po moste Inderhavnsbroen sa vraciame do Nyhavnu. Nyhavn je historické prístavisko, ktoré sa stalo turistickou atrakciou vďaka svojim malebným domom, reštauráciám a kaviarňam, ktoré sa tiahnu pozdĺž kanála. Tunajšie budovy pochádzajú zo 17. a 18. storočia a skôr slúžili ako obytné domy, sklady a dielne pre lodenice. Zamierime ďalej na sever a okolo kostola Marmorkirken, ktorý leží neďaleko od sídla dánskej kráľovskej rodiny Amalienborg, dôjdeme až do Kastelletu. Kastellet je pevnosť a bývalá vojenská základňa, postavená v 17. storočí. Dnes slúži ako park a turistická atrakcia s výhľadom na prístav a mesto. Prakticky na okraji Kastelletu stojí aj známa socha Malej morskej víly, ktorá je permanentne obsypaná turistami. Následne sa cez park Østre a zámok Rosenborg vraciame späť do centra.
Poobede v centre berieme vlak do švédskeho Malmö, aby sme si mohli po pár minútach v tuneli pod morom užiť aj jazdu po moste Øresundsbron nad morom medzi Dánskom a Švédskom s výhľadom napríklad aj na veterné farmy, ktorých je tu požehnane.
V Malmö sme si zašli na šálku dobrej kávy na hrad a pevnosť Malmöhus, ktorý je neďaleko od stanice a dnes slúži ako múzeum a kultúrne centrum.
Po návrate zo Švédska sme si s kolegami zašli na večeru. Zvyšok večera potom preberáme všetko možné pri pive v ďalšom podniku v celkom ľudoprázdnom centre.
Presun z Kodane do Brém, kde na nás čaká ďalší kolega. Prakticky celodenné cestovanie.
Vyrážame skoro ráno, ale namiesto toho, aby bol vlak prázdnejší, je opäť taký preplnený, že prakticky celú cestu sedíme s ďalšími cestujúcimi bez miesteniek na schodoch pri dverách. Je to trochu punkové, ale snáď by práve toto mal byť najhorší úsek celého nášho mesačného cestovania.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dve noci bývať, a vyrážame na spoločnú obedo-večeru do centra, na čínske rezance a thajské pivo. Večer nás kolega ešte vezme pozrieť sa do jeho laboratórií na Max Planck a zvyšok dňa odpočívame.
Dnes budeme spoznávať historické Brémy a popoludní sa zájdeme pozrieť aj do Bremerhavenu, jedného z najvýznamnejších európskych prístavov.
Ako vždy, našu dnešnú prehliadku mesta začneme na vlakovej stanici, odkiaľ prídeme omrknúť brémsky Central park Bürgerpark s Parkhotelom a ďalej pokračujeme do historického centra. Po rannej káve v starom veternom mlyne Herdentorswallmühle sa prejdeme po polostrove okolo rieky Weser s klasickými tehlovými domami a zamierime do úzkych uličiek okolo ulice Schnoor. Je tu plno malých obchodíkov, kaviarničiek a farebných domčekov. Samotné centrum starého mesta si nechávame na koniec. Altstadt je najstaršou časťou mesta a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu množstvo monumentálnych historických budov a pamiatok, ako je gotická radnica, brémska katedrála alebo socha rytiera Rolanda. Neďaleko odtiaľto je aj pamiatkovo chránená ulica Böttcherstraße, ktorá je jednou z mála ukážok expresionizmu v architektúre. Tunajšie tehlové budovy pochádzajú z rokov 1922–1931.
Centrum Brém sa dá prejsť za dopoludnie. Času máme dosť, tak sa zájdeme pozrieť ešte do blízkeho Bremerhavenu.
V Bremerhavene sme sa išli pozrieť k moru do prístavu, ktorý je ohromne rozľahlý. Takže len prechádzka okolo malého prístavu Neuer Hafen trvala asi dve hodiny. Každopádne je tu čo vidieť, od farebných lodí, U-boot múzea, hotela v tvare plachetnice až po veľké nákladné lode, malé plachetnice, plavebné komory alebo zdvíhacie mosty. Povečerali sme v miestnej malej reštaurácii v Zollhause, tradične: vynikajúce čerstvé ryby.
ponorka
zdvíhací most v Neuer Hafen
Návrat do Brém a večer plánovanie zajtrajšieho celodenného prejazdu do Belgicka.
Dnes nás čaká jeden z najnáročnejších prejazdov Eurotripu, z Brém do belgického Gentu, kde na nás bude čakať kolegyňa. Vyrážame skoro ráno, v Osnabrücku prestúpime na lokálku do Hengelo. V pláne bolo pokračovať priamym spojom až do Amsterdamu na krátku medzizastávku.
Vo Hengelu však nastali prvé problémy. Začali sa objavovať prvé zrušené vlaky kvôli holandským štrajkom na železnici, takže sme v reálnom čase preplánovávali ďalšie spoje. Vzhľadom na provinčnosť tunajšieho kraja tu boli vlakové spoje navyše dosť zlé, takže sme stratili krátkymi prestupmi dosť veľa času a vo Zwolle sme nakoniec prehodnotili situáciu a namiesto do Amsterdamu sme sa horko-ťažko totálne preplneným vlakom ako v plechovke sardiniek, ale predsa, dostali aspoň do Rotterdamu.
Takže sme si krátku zastávku urobili namiesto v Amstri v Rotterdame. To je presne to kúzlo Interrail Global pasu!
Rotterdam je druhé najväčšie mesto Holandska. Na Rotterdam nám zostali asi 3 hodiny, čo je dostatočný čas na krátku, lež pamiatkami nabitú prechádzku od stanice k mostu Erasmusbrug, kde majú stanovište lode na vyhliadkovú plavbu po rieke. Tak sa zvezieme, nie?
Loď odchádza od Erasmusbrug po rieke do prekladísk a dokov s nákladnými loďami pri mestskej časti Pernis a vracia sa okolo bývalej zaoceánskej lode SS Rotterdam, ktorá tu trvale stojí, späť k mostu Erasmusbrug. Okružná plavba zaberie asi hodinu a štvrť.
Cestou od lode späť na stanicu sa rozhodne musíme zastaviť aj vo veľkom modernom obchodnom stredisku Markthal, veľkej presklenej hale s farebným stropom s mnohými malými obchodíkmi. Ochutnáme jedno Leffe a pokračujeme vlakom do Antverp.
doky a prekladiská
V Antverpách len krátko prestupujeme na posledný dnešný spoj do Gentu, tak máme čas si pozrieť aspoň impozantnú historickú stanicu, ktorá je okrem historickej a umeleckej hodnoty unikátna aj vertikálnym usporiadaním nástupíšť nad sebou.
Príchod do Gentu vo večerných hodinách a ubytovanie u kolegyne.
Dnes sa pozrieme do Bruselu a hneď nato na belgický vidiek.
Brusel je hlavné mesto Belgicka a zároveň jedno z najvýznamnejších centier Európskej únie. Má bohatú históriu, čo sa odráža v jeho architektúre a kultúrnom dedičstve. Z Gentu je to sem kúsok. Prechádzku po meste tak začneme neďaleko stanice, na pozlátenom Grand Place, ktoré je považované za jedno z najkrajších námestí na svete. Pokračujeme miestami aj nelibo páchnucimi uličkami k soche Čúrajúceho chlapčeka Manneken pis, ktorý je práve vandalsky posprejovaný žltou farbou, možno vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Menej známou je potom socha Čúrajúceho dievčatka Jaenneke pis, ktorá je celkom dobre schovaná medzi reštauráciami, kaviarňami a barmi s všadeprítomným belgickým pivom.
Prechádzkou okolo katedrály sme sa došli pozrieť do modernej štvrte, druhej tváre Bruselu blízko Leopoldovho parku, kde v komplexe Parliamentarium sídli Európsky parlament. Všetko v skle, moderné budovy, mramor. A v parku sochy pštrosov s hlavami v piesku. Cestou späť na stanicu sme si potom prezreli ešte belgický kráľovský palác a priľahlé kostoly a parky na priestranstve Mont des Arts.
Popoludní sme vyrazili za ďalším kolegom, ktorý býva na belgickom vidieku pri Court St Étienne. Práve sa tu konajú niekoľkodňové oslavy, tak sme strávili večer v dedine na púti, na autíčkach a strelnici, ako to býva na českom či slovenskom vidieku. Večerný program potom zahŕňal zaujímavú súťaž v improvizačnom rétorickom súboji dvoch tímov, ktoré bavili divákov profesionálne improvizovanými scénkami na zadané témy.
Dnes preskúmame historické mesto Bruggy a popoludní sa vrátime opäť do univerzitného mesta Gent.
Bruggy sú historické mesto, ktoré sa ako Benátky severu pýši nádhernými stredovekými budovami a vodnými kanálmi. V minulosti bolo významným obchodným centrom a v súčasnosti je populárnym turistickým cieľom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotická radnica s vežou Belfried, bazilika Svätej Krvi, kde sa uchovávajú ostatky Ježiša Krista, a jedno z najväčších námestí v Belgicku, hektárové námestie Markt.
Do centra vyrážame z nádražia, prejdeme Minnewaterparkom až k Dvoru bekýň, Begijnhof Ten Wijngaerde. Ide o bielo omietnuté domčeky zo 17. až 18. storočia, patriace v súčasnej dobe ženskému kláštoru benediktínok a nachádzajúce sa v pokojnom zákutí jedného z vodných kanálov. Okolo významného tehlového Kostola Panny Márie sa dostaneme až do samého srdca Brugg, na námestie Markt. Dominantou námestia je tu predovšetkým spomínaná gotická radnica s vysokou vežou a tiež farebné tehlové domčeky. Prechádzkou ďalej sa potom dostávame na severovýchodný okraj historického centra k Dampoortu a vonkajšiemu kanálu, okolo ktorého je v priľahlom parku na návrší rad niekoľkých starých veterných mlynov. Ide o veterné mlyny z 18. storočia, ktoré kedysi slúžili na spracovanie obilia.
veterné mlyny
Prehliadka historického centra Brugg zaberie asi pol dňa. Presúvame sa teda znova cez centrum na stanicu a pokračujeme do Gentu.
Gent, nachádzajúci sa v belgickej oblasti Východné Flámsko, je jedným z najkrajších miest v Belgicku. Má bohatú históriu, ktorú možno vidieť pri prechádzaní úzkymi uličkami historického centra mesta. Na mnohých miestach možno spatriť stredovekú architektúriu, vrátane kostolov, katedrál a hradov. Gent je tiež nazývaný ako mesto troch veží, pretože dominantami centra sú veľké veže Belfort (zvonica), Sint-Baafskathedraal (katedrála Sv. Bavona) a Sint-Niklaaskerk (kostol Sv. Mikuláša). Zaujímavou pamiatkou je aj stredoveký hrad Gravensteen, ktorý bol postavený v 12. storočí a slúžil ako sídlo grófov a neskôr ako väzenie. Gent je samozrejme tiež známy aj svojou bohatou kulinárskou scénou, ponúkajúcou mnoho druhov belgických pív.
Po podvečernej prechádzke po centre a večeri s kolegami sa zotmelo. Gent sa tak premenil na osvetlený belgický klenot, a tak sme si nočný Gent prešli veľmi radi znovu. Teda prešli na bicykli, táto doprava je tu veľmi obľúbená.
Ubytovanie opäť u kolegyne, zajtra skoro ráno odchod ďalej do Francúzska.
Prejazd z Gentu do Orleans s krátkou zastávkou a prestupom v Paríži.
Pomocou niekoľkých lokálok sa dostávame do Lille, odtiaľ rýchlikom do Amiens a nakoniec ďalším do Paríža na stanicu Paris Nord.
Vlak do Orléans nám pôjde zo stanice Paris Austerlitz, čo je na opačnom konci centra Paríža. Na prestup máme asi 4 hodiny, tak sa rozhodneme aj s batožinou prejsť cez centrum pešo. Po ceste máme hneď niekoľko zaujímavých pamiatok. Hneď prvá neďaleko od stanice je kostol Sv. Vincenta. Prepletáme sa ulicami preplnenými autami a ľuďmi medzi činžiakmi v pravidelnej a jednotnej zástavbe severnej časti centra Paríža. Ďalším miestom na trase je potom park Jardin du Palais-Royal a priľahlý zámok Palais Royal, od ktorého je už len kúsok k dominante celého Paríža, slávnemu Louvre. Prejdeme sa Tuilerijskými záhradami k Malému a Veľkému palácu, odkiaľ je na dohľad Invalidovňa a ďalšia dominanta Paríža, Eiffelova veža. Ďalej týmto smerom sa nám už nechce, pretože stanica Austerlitz leží na opačnej strane. Pokračujeme teda pozdĺž Seiny okolo katedrály Notre Dame, ktorá sa stále opravuje po požiari v roku 2019.
4 hodiny sú na Paríž samozrejme žalostne málo, sotva človek zvládne prejsť z jednej stanice na druhú cez celé centrum a pritom aspoň mrknúť na pár dominánt centra. Ale v Paríži sme už boli niekoľkokrát, takže to nie je náš dnešný hlavný cieľ, iba prestupujeme. Cieľom je Orléans, kde sa máme stretnúť s naším dnešným hostiteľom, ktorého sme si našli a dohodli cez Couchsurfing.
Orléans je vcelku malé, ale o to krajšie historické mesto. Náš hostiteľ býva prakticky v centre. Ubytujeme sa a potom vyrazíme spoločne na večeru a drink do rušnej triedy Rue de Bourgogne, kam je sústredená väčšina miestnych najlepších kaviarní, reštaurácií, barov a ďalších podnikov pre nočný život. To aby sa zvyšok mesta nenechal v noci rušiť.
Po niekoľkých dňoch dnes ráno nemusíme nikam chvátat, dopoludnie je tak predovšetkým oddychové, s dobrým brunchom po prechádzke centrom. Popoludní Órleans opúšťame a pokračujeme pozdĺž rieky Loiry do Tours, kde už na nás čakajú ďalší hostitelia z Couchsurfingu. Medzitým sa cestou ešte zastavíme na dvoch zámkoch na Loire, v mestečkách Blois a Amboise.
Orleáns leží na rieke Loire. Mesto je známe predovšetkým svojím historickým významom počas storočnej vojny. Najznámejšou udalosťou, spojenou s mestom, je záchrana Orleánsu francúzskou národnou hrdinkou, Janou z Arku, v roku 1429. Miestni sú na ňu očividne veľmi hrdí, symboly a zmienky o Jane sú v meste na každom kroku. Architektonickou dominantou mesta je potom katedrála svätého Kríža, jedna z najväčších katedrál vo Francúzsku.
Pôjdeme ďalej do Blois. Železničná stanica leží prakticky v centre mestečka, takže nám bude stačiť cca hodina na prehliadku okolia, aby sme mohli pokračovať včas ďalej. Na potenciálnu prehliadku miestneho zámku (tak ako pri všetkých zámkoch na Loire) by bolo treba prirátať aspoň ďalšiu jednu až dve hodiny navyše.
Blois je malebné mesto v údolí Loiry, na svoju malú rozlohu známe svojou krásnou architektúrou a historickými pamiatkami. V centre mesta sa nachádza impozantný zámok Blois, ktorý bol postavený v 16. storočí a slúžil ako sídlo kráľov Francúzska. Vďaka tomu sa stal významným centrom umenia a kultúry, kde sa stretávali mnohí významní umelci, spisovatelia a intelektuáli. Vedľa zámku sa nachádzajú aj malebné uličky so stredovekými domčekmi a historický mramorový kostol sv. Vincenta.
Bereme ďalší lokálku, ktorá práve ide, a vystupujeme v ďalšom mestečku na našich hop-on : hop-off hodinových cestách po tunajších zámkoch, v Amboise. V Amboise leží stanica na jednej strane širokej Loiry, zatiaľ čo centrum mesta na druhej. Tak sa do centra na otočku prejdeme po historickom moste.
Amboise je ďalšie malebné mesto ležiace na brehu rieky Loiry. Je známe svojím renesančným zámkom, ktorý sa vypína nad mestom a ponúka pekný výhľad na okolitú krajinu. Tiež tento zámok bol v 16. storočí obľúbeným sídlom francúzskych kráľov. Historické centrum je tu naozaj malinké, prakticky len niekoľko ulíc okolo zámku.
Hodina v Amboise nám na prehliadku opäť stačí. Tours bude zaujímavejšie, tak popojdeme.
Tours je jedno z väčších miest na Loire. Mesto má dlhú históriu a je plné architektonických pamiatok, ako sú gotické katedrály, románske kostoly a renesančné paláce. Najvýznamnejšou pamiatkou je stredoveká katedrála svätého Gatiena, ktorá je známa svojimi vitrážami a mohutnou zvonicou. Ďalšími významnými pamiatkami sú napríklad gotický kostol svätého Martina alebo renesančný Palác biskupov z Tours. Historické centrum Vieux Tours je samo o sebe klenotom plným krivolakých úzkych uličiek s jemne hrázdenými domami. Nočnou prechádzkou prejdeme celé centrum a na brehu Loiry posedíme vo väčšej záhradke na nejakej verejnej akcii prevažne miestnych pri osvetlenom moste.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Aj dnes budeme prespávať v Tours u našej rodiny z Couchsurfingu. Využijeme tak naplno náš Interrail Global pas. Skoro ráno prídeme do ďalšieho mesta patriaceho medzi zámky a hrady na Loire a v širšom okolí, do Angers, a cestou späť do Tours navštívime ďalšie menšie, v Saumure a Langeais, ku ktorým je vynikajúce spojenie vlakom.
Angers leží na rieke Maine, ale prakticky na okraji mesta preteká Loira, do ktorej Maine ústi. Je to hlavné mesto regiónu Maine-et-Loire. Je známe predovšetkým vďaka svojmu hradu, Château d'Angers, ktorý bol postavený v 9. storočí a slúžil ako kráľovská rezidencia. Dnes je hrad turistickou atrakciou a sídlom múzea. Za zmienku tu stojí ešte katedrála Sv. Mórica, v ktorej boli nedávno objavené vzácne polychrómy, ktoré sa aktuálne rekonštruujú. Inak je Angers tiež mestom vinárstva, kde sa pestuje odroda hrozna Chenin blanc, ktorá sa používa pri výrobe slávneho vína z oblasti Anjou, Coteaux du Layon a Saumur.
Dve hodiny na Angers bohato stačia, presúvame sa do Saumuru.
Saumur je asi najmalebnejšie mesto na Loire, ktoré sme tu navštívili. Dominantou mesta je zámok Saumur, ktorý sa týči na vrchole kopca nad mestom. Tento impozantný zámok bol postavený v 10. storočí a bol neskôr prestavaný v renesančnom štýle. Historická štvrť s úzkymi uličkami a domami pochádza zo 16. a 17. storočia. Saumur je tiež známy svojimi konskými školami, kde sa vyučuje klasické jazdenie a tradičné francúzske jazdecké umenie.
Langeais je malé mestečko, možno snáď až dedina s výbornou vlakovou dostupnosťou, ktorú by človek na mape skoro aj prehliadol. Napriek tomu tunajší hrad, postavený v 15. storočí, patrí k najzachovalejším hradom v údolí Loiry. Je to jeden z mála hradov v tejto oblasti, ktorý nebol úplne zničený počas francúzskej revolúcie. Možno preto, že ho na mape prehliadli aj revolucionári a vojaci.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Čaká nás víkend, ktorý hodláme stráviť u kolegov a s kolegami v okolí Morbihanského zálivu a na mori na plachetnici. Cieľ dnešnej cesty je teda malé mesto Sarzeau, kde sa postupne večer so všetkými stretneme. Z Tours tak vyrážame skoro ráno do Vannes vlakom, cestou sa cez poludnie zastavíme na obed a prehliadku krásneho centra v Nantes, hlavnom meste regiónu Pays de la Loire.
Z Tours odchádzame skoro ráno, s prestupom v Angers.
Po príchode do Nantes nás ako prvý uvíta Jardin des Plantes hneď oproti vlakovej stanici, botanická záhrada s viac ako 11 000 druhmi rastlín z celého sveta, ktorá slúži ako výskumné a vzdelávacie centrum. Okolo katolíckeho kostola Sv. Klimenta pokračujeme až na ostrov Versailles na rieke Erdre, na ktorom sa nachádza park a múzeum v japonskom štýle. Ako by som sa vrátil späť do Japonska, park je naozaj presvedčivý. Prejdeme okolo malej vodnej plochy Bassin de Ceineray, odkiaľ mizne celá rieka Erdre do tunela pod centrom, kadiaľ sa menšie plavidlá môžu dostať do Loiry - ak si počkajú na zelenú na semafore. Pred obedom dôjdeme aj do jednej z najkrajších francúzskych bazilík, baziliky Sv. Mikuláša. Medzi ďalšie významné pamiatky Nantes patrí gotická katedrála Sv. Petra a Pavla, ktorá sa práve opravuje po požiari v roku 2020. Perlu mesta sme si nechali na koniec, a to zámok Château des ducs de Bretagne z 15. storočia, ktorý bol kedysi sídlom bretónskych vojvodov Anny Bretónskej a jej otca Františka II.
Z ďalších zaujímavých miest mesta, ktoré sme už dnes nestihli, ale stoja za to, je napríklad vojenské múzeum Maillé-Brézé vo forme trvalo kotviacej vojenskej lode alebo umelecký, kultúrny a turistický projekt Les Machines des Nantes. Projekt vytvorila umelecká skupina La Machine ako súčasť regenerácie bývalej priemyselnej oblasti na brehu Loiry. Interaktívny projekt sa skladá z obrovských steampunkových mechanických strojov, ktoré sú poháňané hydraulikou a elektromotormi. Najznámejší z týchto strojov je asi Veľký slon. V bývalej priemyselnej oblasti je potom tiež veľký steampunkový kolotoč alebo jedna z ikon Nantes, starý žltý žeriav Titan.
japonské záhrady
riečny tunel
Večer odchádzame vlakom z Nantes do Vannes, kde nás jeden kolega vyzdvihne autom a prídeme na ubytovanie spoločne.
Vlak na celý víkend vymeníme za loď, malú plachetnicu. Dnes sa doplavíme pozrieť do Quiberonu, kde si dáme niečo dobré pod zub.
Dotankujeme nádrž a vyrážame z prístavu v Arzone. Časť cesty do Quiberonu plachtíme na motýlika, časť na bočný vietor, ale pretože bohužiaľ moc nefúka, nakoniec plachty zbalíme a do prístavu v Quiberone len bubleme na motor.
Na pohode na palube to ale našťastie nič neuberá.
Kotvíme v prístave a ideme sa po ňom prejsť. Vnútorný prístav je pri odlive prakticky nedostupný.
Po káve a tradičnej bretónskej palacinke sa vraciame späť do Arzonu. Tentoraz už plachty ani nevyťahujeme a ideme na motor.
Večer sa ešte zastavíme pri hrade Suscinio, ktorý sa v posledných rokoch opravuje a dostáva tak svoju pôvodnú podobu. Hrad bol postavený v 13. storočí a slúžil ako letné sídlo bretónskych vojvodov.
Dnes si privstaneme, aby sme s východom slnka mohli vyraziť do Morbihanského zálivu, do ktorého sa dá najlepšie dostať len v určité hodiny podľa prílivu a odlivu. Tieto fenomény sú tu veľmi intenzívne a kvôli veľmi zložitej geografii celej oblasti s jediným prielivom z mora do zálivu je tu mnoho zradných vodných prúdov, ktoré sa veľmi menia v čase práve podľa prílivu a odlivu. V určité hodiny tak nie je možné sa na niektoré miesta ani dostať, keď proti lodi namiesto pokojného mora tečie rieka, ako sa voda presúva z mora do rozľahlého zálivu alebo naopak. Prípadne dočasne namiesto niekoľkých stôp vody pod kýlom práve trčia z vody skaly. Na palube máme ale morského vlka znalého miestnych pomerov, tak si bez problémov trúfneme dôjsť až na ostrov Île-aux-Moines, najväčší ostrov v Morbihane, ktorý je cieľom dnešnej cesty.
Svitanie v prístave v Arzone. Nikde nikoho. Pokojnú hladinu čeí len hladné čajky.
Prekľučkovali sme všetkými prúdmi a vírmi, okolo ktorých je ráno celkom dosť rybárskych lodičiek so športovými rybármi. Ryby asi berú.
Ostrov mníchov je obklopený malými skalnatými ostrovčekmi a stále sa meniacimi zátokami a je obľúbený pre svoju malebnú prírodu a pláže. Na ostrove sa nachádza niekoľko starých kostolov a kaplniek, väčšinou s námornou výzdobou, čo je v Bretónsku všeobecne bežný jav. Je tu tiež múzeum a archeologické nálezisko, ktoré dokumentujú históriu ostrova od praveku až po súčasnosť. Turisti sa sem radi vydávajú na jednodňovú pešiu turistiku alebo cyklistiku, najlepšie asi veľmi krátkym trajektom z Port Blanc, aby si užili miestnu prírodu a výhľady na okolitú krajinu. Po prehliadke mestečka na ostrove sme nesmeli vynechať možnosť dať si aj tu tradičnú bretónsku špecialitu, pohánkové galettes. Sú to palacinkové placky s typickými plnkami, ako je syr, šunka, vajce, zelenina, morské plody alebo huby v rôznych kombináciách.
Následne opúšťame prístav a okolo celého ostrova sa vraciame späť do Arzonu.
Víkend na mori je za nami, loď zakotvená v domácom prístave, tak pobalíme veci a s kolegami pokračujeme autom do Rennes.
Ubytovanie u jedného z kolegov, odkiaľ zajtra skoro ráno vyrazíme ďalej na juh Francúzska. Náš posledný spoločný večer, tak celý víkend zhodnotíme pri dobrom víne. Podaril sa, len mohlo viac fúkať.
Celodenný prejazd juhozápadným Francúzskom z Rennes do Bordeaux.
Prestup v Nantes, odtiaľ až do Bordeaux francúzskym ICčkom.
Kraj dobrého červeného vína sa už hlási o slovo.
Príchod v popoludňajších hodinách, ubytovanie u kolegov na dve noci.
Celodenná prehliadka Bordeaux.
Bordeaux je preslávené svojimi vinárskymi oblasťami aj historickým centrom. Centrum mesta, ktoré bolo v roku 2007 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ponúka rad historických pamiatok.
My dnešný deň začneme pri historickej bráne Dijeaux so symbolmi mesta (lev, leopard, zvon, kosáky), ktorá slúži ako vstup do obchodných ulíc v centre mesta. Okolo veľkého kníhkupectva Mollat a Veľkého divadla naproti prominentnému hotelu Intercontinental sa dostaneme až na námestie Place des Quinconces. To je jedným z najväčších námestí v Európe s rozlohou okolo 25 hektárov. Na námestí sa nachádzajú dve veľké fontány, sochy významných francúzskych osobností a stĺp Monument aux Girondins na pamiatku girondistických poslancov, ktorí sa stali obeťami jakobínskeho teroru. Pokračujeme okolo rieky Garonne, ktorá je dnes ako vždy hnedo sfarbená jemným bahnom. Naplavená jemná ílovitejšia zemina je v celom okolí Bordeaux všadeprítomná a dáva miestnym vínam ich unikátny charakter. Viac sa o nich môžeme dozvedieť v múzeu Cité du vin, ktoré sídli v modernej budove v tvare karafy na víno, hneď naproti unikátnemu mostu Jacques Chaban-Delmas, ktorý sa dvíha vertikálne a je najväčším svojho druhu v Európe.
Po obede v novo otvorenom trhu s reštauráciami na Esplanade de Pontac neďaleko starých lodeníc a ponorkových dokov, ktoré majú svoje čaro hrdze, hnedého bahna a kotviacich plavidiel, sa vraciame späť do centra. Prechádzame honosné uličky plné života, reštaurácií a kaviarní, kde opäť niečo málo musíme ochutnať – je libo cheesecake, kávu alebo pohárik ružového? Okolo brány Grosse cloche (Veľký zvon) potom pokračujeme ku katedrále. Bohato zdobená katedrála Sv. Ondreja je jednou z najväčších románskych budov vo Francúzsku. Hneď oproti nej nakukneme do Hotel de ville, radnice mesta. Na večeru si zájdeme s kolegami na čo iné ako na miestnu tradičnú špecialitu, mäso s omáčkou bordelaise, čo je omáčka z červeného vína s cibuľou, petržlenom, bobkovým listom a korením. Toto jedlo sa často podáva s hranolčekmi a miestnym vínom. Deň potom zakončíme prechádzkou nočným Bordeaux.
Ubytovanie u kolegov, zajtra skoro ráno odchod ďalej na juh.
Celodenný presun z Bordeaux do Barcelony.
Skoro ráno vyrážame do Narbonne, kde máme asi 2 hodiny času na rýchlu prechádzku po meste.
Na to, aké malé Narbonne je, je historicky celkom významné a po turistickej stránke zaujímavé. Bolo založené Rimanmi ako prístav na Stredozemnom mori a v dobe svojho najväčšieho rozmachu bolo jedným z najdôležitejších miest v oblasti. V centre mesta sa nachádza niekoľko pamiatok ako biskupský palác, románsky kostol Sv. Pavla, ale predovšetkým gotická konkatedrála Sv. Justa a Sv. Pastora. Pôvodne z 13. storočia, stavba však zostala od stredoveku nedostavaná a pôvodný dokončený chór s ochodzou je využívaný ako kostol. So svojimi 41 metrami patrí medzi najvyššie vo Francúzsku.
rímske archeologické pamiatky
Ďalším vlakom pokračujeme do Perpignanu skoro na hraniciach so Španielskom. Chceme pokračovať cez Port Bou pozdĺž pobrežia až do Barcelony, ale nadväzujúci vlak v Perpignane je zrušený a nejde. Žeby štrajky v Španielsku? Alebo proste len španielska maňána? Každopádne kvôli nezhodám cestovného poriadku s realitou strácame niekoľko hodín riešením náhradného spoja. Nakoniec sa po niekoľkohodinovom čakaní s ostatnými na prepážkach a debatách o cestovných lístkoch rozhodujeme vziať za príplatok asi 12 EUR aspoň posledný dnešný voľný TGV rýchlik do Barcelony. Takže do Barcelony prichádzame až okolo 22. hodiny, vyzdvihuje nás kolega na veľkej hlavnej stanici Sants a pred polnocou stihneme tak akurát neskoro povečerať v tradičnej španielskej reštaurácii a dať si spoločne jedno pivo.
Ubytovanie u kolegu, ráno pokračujeme ďalej do Valencie ako našej aktuálne hlavnej destinácie - Barcelonou len prechádzame.
Presun z Barcelony do Valencie. Ale keď už sme v Barcelone, tak sa otočíme pozrieť aspoň na Sagradu Familiu. Zvyšok určite peknej Barcelony si necháme na inokedy.
Sagrada Familia je najvýznamnejšou stavbou Barcelony a najznámejším dielom španielskeho architekta Antoni Gaudího. Stavba sa nachádza v centre mesta a jej budovanie bolo začaté v roku 1882, ale dodnes nie je dokončená. Chrám je veľkolepý, vyznačuje sa predovšetkým zdobnými vežami a fasádou plnou sochárskych detailov, ktoré Gaudí vyjadril v organickom štýle. Sagrada Familia sa stala symbolom Barcelony. A my pokračujeme ďalej.
Z metra vystúpime po mnohých a mnohých eskalátoroch z útrob Zeme na stanicu Sants a s prestupom v Aldea-Amposta (čo je malá stanica a naokolo nikde nič) sme poloprázdnymi vlakmi popoludní vo Valencii. Škoda, že jazdia tak zriedka (len párkrát za deň), keď sú celkom priestranné, pohodlné a človek sa môže miestami kochať pohľadom na more.
Aj Valencia nás privíta pekným počasím. Prejdeme sa krásne uprataným a čistým historickým centrom, kam nás dnes nohy zanesú (všade je to blízko, centrum je pekne kompaktné), nakúpime potraviny a s jedným z kolegov, u ktorých tu budeme bývať, si neskôr zájdeme spoločne na večeru. Poriadnu prehliadku mesta necháme na ďalšie dni, budeme tu tri noci, takže času bude dosť.
historické centrum mesta
Ubytovanie u kolegov.
Sme vyše dvoch týždňov na cestách, takže dnešný deň bude totálne oddychový, je najvyšší čas sa trochu zastaviť. Ráno sme si v jednej z mnohých požičovní požičali na celý deň bicykle a zájdeme až na jednu z mestských piesočnatých pláží, pokojnú pláž Malvarrosa, kde strávime prakticky celý deň ničnerobením. Aj to je občas treba.
Začíname v centre neďaleko vlakovej stanice, kde si požičiame bicykle. Cez stred Valencie, ktorý leží v bývalom záhybe ramena rieky Turia, dojdeme na sever centra do veľkého parku Jardín del Túria, ktorý sa tiahne v dĺžke vyše 9 km v pôvodnom koryte rieky. Toto pôvodné riečne koryto totiž bolo v druhej polovici dvadsiateho storočia preložené južne od mesta po tragických povodniach a záplavách roku 1957, ktoré si vyžiadali okolo tisíc obetí. Park Jardín del Túria, ktorý takto vznikol a cez ktorý stále vedú všetky mosty, je tak jedným z najväčších mestských parkov v Európe, ideálny na prechádzku na bicykli, prípadne na iné športy, ktoré tu mnohí radi praktizujú. Na východnom konci parku v Meste umenia a vied potom stojí Oceanárium, najväčšie verejné akvárium v Európe, okolo ktorého pokračujeme ďalej na pláže Malvarrosa a Playa de las Arenas a budeme sa tade navečer aj vracať.
park po preloženej rieke okolo centra mesta
Ubytovanie u kolegov.
Je sobota, čas na poriadnu prehliadku mesta. Dosť sme toho už videli, ale dnes objavíme ďalšie zaujímavé miesta s naším kolegom, ktorý to tu výborne pozná a bude sa nám celý deň venovať.
Začneme v záhradách Jardins del Real, kde nad nami poletujú a štebocú voľne žijúce papagáje. Popojdeme do ďalšieho parku del Parterre, kde uprostred stojí socha Jaume I, Jakuba I. Aragónskeho, a niekoľko prastarých rozložitých figovníkov. Odtiaľ prejdeme do centra, kde na jednom z domov je vidieť aj netopier, jeden zo znakov Valencie. Za povšimnutie cestou určite stojí aj rokokový palác del Marqués de Dos Aguas s expozíciami keramiky. Neďaleko odtiaľ je potom námestie Redona, čo je okrúhle priestranstvo s niekoľkými stánkami tvoriace príjemný, malý trh. Naproti malebnému gotickému kostolu Santa Catalina stojí dom, ktorý bol kedysi samostatnou domovou jednotkou a ktorý sa môže pýšiť najužšou fasádou v Európe. Dnes je však súčasťou domu vedľajšieho. My sa tu zastavíme v horchaterii Santa Catalina, vyhlásenom tradičnom podniku za jediným cieľom - ochutnať miestne pochúťky horchatu a farton. Horchata je nápoj podobný mlieku s chuťou po mrkve, ktorý sa ale vyrába z tigrích orechov. A farton je podlhovasté sladké pečivo, ktoré sa do horchaty namáča. Po desiate pokračujeme ďalej na Centrálne trhovisko, kde možno zohnať prakticky akékoľvek lokálne potraviny. Hneď oproti trhovisku je Llotja de la Seda, čo je gotická UNESCO pamiatka s voľným vstupom, v ktorej skôr prekvital predovšetkým obchod s hodvábom, končila tu Hodvábna cesta. Výnimočná je tunajšia veľká sieň s vysokými stĺpmi a úchvatným stropom, na ktorom kedysi bývali vymaľované hviezdy. Ďalej sa prejdeme až k bráne Quart a neskôr k bráne Serranos, ktoré slúžievali ako väzenie, a preto boli v čase demolície opevnenia mesta zbúraniu ušetrené. Na obe brány možno vystúpiť (vstup voľný) a rozhliadnuť sa po celej Valencii.
park Parterre so sochou Jakuba I.
kostol, dom s najužšou fasádou a horchateria
Večer stretávame kolegyňu a vydávame sa autom na juh od Valencie do oblasti prírodnej rezervácie Albufera. Okolo niekoľkých jazier a jazierok sa prídeme pozrieť k zvláštne žltému moru a západ slnka nad Valenciou potom sledujeme z miestnymi obľúbenej vyhliadky de la Gola del Pujol na brehu jazera Albufera.
pláže v Albufeire
malý prístav a vyhliadka
Ubytovanie u kolegov, od zajtra sa začíname vracať do Česka.
Čo sa týka vzdialenosti, dnes nás čaká asi najdlhší prejazd, celodenný presun z Valencie čo najviac na sever. Máme dohodnuté ubytovanie cez Couchsurfing v Nîmes, ale to padne už na poludnie, pretože v Barcelone sa nám na rozdiel od rána nepodarí zohnať rezervácie na poslednú chvíľu do rýchlika, takže našu dohodnutú večeru s hostiteľkou nestíhame a prídeme do Nîmes regionálnymi vlakmi až neskoro v noci. Nuž, nie vždy riziko vyjde - španielske železnice nie sú úplne organizačne a systémovo priateľské. Zháňať rezervácie v španielskom systéme vlakov je o niečo zložitejšie než v bezproblémových online rezervačných systémoch Francúzska a ďalších krajín stredozápadnej Európy.
Skorý odchod rýchlovlakom, ktorým sme v Barcelone asi za 3 hodiny. Povinnú rezerváciu sme bez problémov vybavili tesne pred odchodom na stanici za niekoľko EUR.
Na stanici Sants je však ruch a skoro všetky rýchliky vypredané, takže sme nútení ísť regionálnymi spojmi namiesto plánovaného rýchlovlaku. Aspoň že tu ide vybavovanie na prepážkach rýchlo a pracovníci železníc sú milí. Presúvame sa teda metrom na stanicu San Andres a odtiaľ pokračujeme už pomalším tempom do Port Bou.
Keď sme sa nedostali do Port Bou cestou na juh, tak sa sem dostávame aspoň cestou späť na sever, aj keď tentoraz nedobrovoľne. Mýtické Port Bou tak teda bolo pokorené a na oslavu víťazstva nad španielskym vlakovým systémom (ktorý z celej Európy na našom Eurotripe najmenej fungoval práve v Španielsku) a z radosti z toho, že sa zase vraciame do normálne fungujúceho Francúzska, si v mestečku medzi prestupmi dávame jedno dobré pivo Estrella na cestu - to je totiž jedna z mála vecí, ktorá Španielom funguje celkom dobre.
A áno, ešte sú tu tie pekné výhľady na more, keď sa trať priblíži na dohľad pobrežia. Úsek medzi Llançà a Cerbere je tak v zapadajúcom slnku veľmi malebný.
Z Port Bou večer odchádza už francúzsky vlak, ktorým sa za 3,5 hodiny pohodovo dostaneme až do Nîmes.
Vzhľadom na neskorú hodinu sa ubytovávame hneď cez ulicu naproti vlakovej stanici, čo je na prespanie ideálna voľba (a nečakane aj cenovo výhodná oproti ďalším miestnym ubytovacím kapacitám), obzvlášť keď zajtra skoro ráno pokračujeme pozdĺž Azúrového pobrežia hneď ďalej.
Dnešok bude nabitý na prasknutie, pozdĺž Azúrového pobrežia sa pôjdeme pozrieť do talianskeho mestečka Ventimiglia, prejdeme si prímorské a zároveň podhorské kniežatstvo Monako a večer strávime vo francúzskom Nice.
Z Nîmes vyrážame skoro ráno a s prestupom v Marseille sme v Nice na obed.
Batožinu si necháme na dnešním ubytování nedaleko od vlakového nádraží a dále podél pobřeží jedeme jen nalehko, s návratem někdy v noci.
Azúrové pobrežie, často označované aj ako Francúzska riviéra, sa tiahne od Marseille až k talianskym hraniciam. Vlaková trať z Nice do Talianska sa tu vinie medzi skalami, prechádza malými aj väčšími tunelmi a z vlaku je často vidieť na more. Človek si tak môže vychutnať krásne pobrežie, azúrovo modré more a slnečné lúče aj z vlaku. Miestami to dokonca vyzerá, akoby sa vlak vznášal priamo nad morom.
Prvým dnešným väčším cieľom je mestečko Ventimiglia prakticky hneď za hranicami s Francúzskom na južnom konci Álp. Historické centrum na vŕšku na západnom brehu rieky Roia vlievajúcej sa do mora tvorí kompaktná zástavba farebných domov, ktorej stredu dominuje románska katedrála Sv. Márie Assunty z 11. storočia. Z tohto vrchu je pekný výhľad na celé mesto, pobrežie s plážami a prístavy alebo hory, ktoré sa nad mestom týčia. A aj v takomto provinčnom meste tu robia výbornú zmrzlinu. Skrátka Taliansko!
Po dvoch hodinách vo Ventimiglii, počas ktorých sa dá celé mesto v pokoji prejsť, sa vraciame tou istou cestou vlakom späť do Francúzska. Zvyčajne nerád chodím dvakrát tou istou cestou, ale tieto výhľady na more sa neomrzia. Obzvlášť, keď práve pomaly začína zapadať slnko.
Aj pomalšími lokálnymi vlakmi je to tu všetko blízko pri sebe, behom pár minút sme v jedinej vlakovej stanici Monaka. A to človek spozná hneď, akonáhle vykukne z okna vlaku - na rozdiel od ostatných staníc je Monaco - Monte Carlo celé v skale a na prvý pohľad je honosné a luxusné, čisté a upratané, z moderných materiálov.
Monako sa rozkladá na ploche len 2,02 km², takže nám nerobí problém ho väčšinu prejsť za necelé dve hodiny. Luxus, kasína a drahota je tu vidieť a cítiť na každom kroku. Zamierime priamo na skalnú vyvýšeninu, kde sa nachádzajú tie najväčšie perly Monaka, kráľovský palác, katedrála Sv. Mikuláša alebo Oceánografické múzeum. A samozrejme úchvatné výhľady na okolie plné honosných budov a jácht. Navyše sme chytili západ slnka ideálne, takže ide o parádnu podívanú ako na podvečerné, tak aj nočné Monako. Cez prístav Hercules tak môžeme pozorovať napríklad aj rozžiarené budovy kasín v Monte Carle.
Zvyšok večera potom strávime už opäť v Nice. Prejdeme si centrum, okolo sochy Apolóna na námestí Masséna prídeme k dlhej mestskej pláži Opera a pozdĺž nej sa prejdeme až pod vrchol s parkom na mieste bývalého hradu. Potúlame sa aj uličkami starého mesta Vieux Nice.
promenáda okolo pláže
uličky starého mesta
Ubytovanie cez Booking neďaleko vlakovej stanice.
Celodenný prejazd z Nice do Lausanne.
Krátky prestup v Marseille, priamy spoj do Lyonu.
Z Lyonu pokračujeme priamym vlakom do Ženevy.
Vo Švajčiarsku nám končí letné teplé a pekné počasie, Ženeva nás privíta zatiahnutou oblohou. Prestup na vlak do Lausanne, v ktorom už aj prší. A podľa počasia bude pršať celé ďalšie dni, počas ktorých máme v pláne vo Švajčiarsku zostať. Priam skvelé.
Ubytovanie u kolegov v Lausanne na ďalšie tri noci.
Keď už teda prší, má pršať a pršať bude napokon celý náš pobyt vo Švajčiarsku, využijeme nasledujúce dni ani nie tak na túlanie sa v daždi po mestách (alebo len výnimočne), ako na prejdenie čo najväčšej časti švajčiarskych hôr vlakom, keď už máme náš Interrail Global pas. Do vlaku totiž neprší (a obzvlášť do komfortných švajčiarskych), a tak v nich strávime nasledujúce dni prakticky celé.
Vyrážame skoro ráno, čaká nás veľký okruh z Lausanne cez Sion, Brig, Andermatt, Luzern a Bern späť do Lausanne.
V Brigu prestupujeme z bežného rýchlika na regionálny turistický vlak, ktorý je určený do zložitého horského terénu a z ktorého možno v úseku až do Andermattu pozorovať zaujímavé švajčiarske hory. Jazdí tu tiež jeden z viac známych vlakov, Glacier Express, ktorý je na rozdiel od bežných regionálnych vlakov za výrazne vyššiu cenu, s povinnými rezerváciami či možnosťou dať si počas jazdy jedlo, ale z tohto vlaku je vidieť prakticky to isté ako z bežného vlaku.
V Andermatte prestúpime na iný regionálny vlak, ktorý nás zvezie v priebehu niekoľkých minút do blízkeho Göschenenu.
Cesta je to veľmi strmá, ako na mnohých iných horských úsekoch je zjazdnosť zaistená použitím ozubnice na vlaku. Až sa človek čuduje, kam sa tu môže vlak dostať.
V Göschenene počkáme na rýchlik, ktorý práve prichádza a vychádza z pätnásťkilometrového tunela pod horskými masívmi. Technické prevedenie švajčiarskych železníc je naozaj obdivuhodné. S ďalším prestupom v Altdorfe sa dostaneme do Luzernu.
Až do Luzernu bolo počasie celý deň celkom v pohode a maximálne mrholilo. V Luzerne však bol naschvál taký lejak, že by ani psa nevyhnal. Ale to by sme neboli my, aby sme do centra tohto historického mesta nenakukli aspoň na chvíľku, aj napriek nepriazni počasia.
Luzern leží na brehu jazera Luzernsee, z ktorého vyteká stredom mesta rieka Reuss. Jej voda je neskutočne čistá a ľadovcovo modrá. Cez rieku v nádhernej historickej časti mesta leží aj niekoľko významných starých drevených mostov, obzvlášť most Kapellbrücke, ktorý je najstarším dreveným mostom v Európe a významnou turistickou atrakciou.
Po rýchlej prehliadke Luzernu potom pokračujeme rýchlikom späť do Lausanne, kde opäť večer dosť výdatne leje.
Ubytovanie u kolegov.
Dnešný okruh Švajčiarskom bude o poznanie menší než ten včerajší. Zistili sme totiž, že v rámci platnosti Interrail Global pasu je aj cestovný lístok na vybrané lodné spoje na niektorých švajčiarskych jazerách. A pretože jedným z týchto jazier je aj Thunersee, navyše s odporúčaním od našich hostiteľov, je rozhodnuté. Vyrazíme sa previezť po jazere, preskúmame mesto Thun a zájdeme sa pozrieť ďalším regionálnym turistickým vlakom do zimného strediska Zermatt, možno uvidíme Matterhorn. Dobre, áno, neuvidíme, prší, je a bude zatiahnuté... ¯\_(ツ)_/¯
Prestup v Berne a ďalší v Thune.
Sem sa vrátime cestou späť z Interlakenu, teraz len prechádzame.
Počas niekoľkých ďalších desiatok minút vystupujeme v Interlakene West. Mesto je pomenované podľa svojej polohy, nachádza sa medzi dvoma jazerami – Brienzersee a Thunersee. My sa nalodíme v prístavisku prakticky hneď vedľa stanice a o chvíľu s nami loď cúva na Thunersee a vyrážame na plavbu po zastávkach na oboch stranách brehu jazera.
Thunersee je jedno z najkrajších švajčiarskych jazier. Má dĺžku 17 km a šírku až 3,5 km. Jazero je obklopené nádhernou krajinou, horami a kopcami, dedinkami aj mestami. Je hojne využívané na vodné športy a rekreáciu. Okrem toho je Thunersee obľúbenou turistickou destináciou pre krásne výhľady na malebnú horskú krajinu, ktoré ponúka ako z brehu, tak práve z miestami neskutočne modrej hladiny jazera. Pendlujeme v čerstvom studenom vetre medzi oboma malebnými brehmi, tu kapitán zastaví na ľavom, tu na pravom brehu, pristaví k brehu, posádka ukotví, nastúpia a vystúpia pasažieri a behom pár minút zase odchádzame svižným tempom znova k ďalšej zastávke.
Vystupujeme v Spieze, kde si cestou na stanicu ešte pozrieme miestny stredoveký hrad.
Zo Spiezu sme opäť v Thune vlakom za pár minút. Rovnako ako Interlaken, aj mesto Thun leží na rieke Aare, ktorá tečie aj cez Thunské jazero. V meste je pekné historické centrum so stredovekými budovami a mnohými múzeami. Dominantou viditeľnou zďaleka je potom hrad Thun, pôvodne z 12. storočia. Hrad bol postavený na kopci nad mestom a ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, vrátane blízkeho jazera.
Z Thunu berieme taliansky rýchlik a za necelú hodinu vystupujeme vo Vispe. Vlak ide veľkú časť cesty dlhým tunelom pod Alpami, tzv. Lötschberg tunelom. Ten je jedným z najdlhších železničných tunelov nielen v Európe. Meria 35 km a bol otvorený až v roku 2007 ako súčasť nového úseku vysokorýchlostnej trate medzi Nemeckom a Talianskom. V tuneli sa nachádzajú dve samostatné železničné trasy, ktoré vedú každá jedným smerom, a umožňujú tak prejazd veľkého množstva nákladných aj osobných vlakov medzi severnou a južnou Európou. Konštrukcia tunela bola veľmi náročná a stála viac ako 4 miliardy švajčiarskych frankov, ale vďaka nej sa veľmi výrazne skrátili časy prepravy. Ďalší dôkaz o technickej pokročilosti švajčiarskych železníc.
Z Vispu presadáme do ďalšieho regionálneho turistického vlaku až na konečnú tohto úseku, do Zermattu. Pri pohľade na skalné masívy všade okolo a dopadové polia sutiny z týchto masívov vyzerajú stromy v nich rastúce skôr ako triesky než vyrastené obry.
Zermatt samotný je malebné švajčiarske horské mestečko v údolí Mattertal pod slávnou horou Matterhorn, ktorý pre zatiahnutú oblohu bohužiaľ nevidíme. Mesto je každopádne známe svojimi lyžiarskymi strediskami a ponúka mnoho luxusných hotelov a reštaurácií, rovnako ako turistických aktivít v letných i zimných mesiacoch. Zatiaľ tu sneh nie je, ale už sa naň chystajú, medzi bytelnými drevenými budovami jazdia elektrické vozidlá cestárov, polície, obchodníkov...
Tou istou cestou sa vraciame do Vispu a po prestupe vo Vispe ďalej do Lausanne priamym rýchlikom.
Lausanne nás večer opäť privíta lejakom. Našťastie nie je trvalý, tak nám dovolí ísť sa pozrieť aspoň na vyhliadku pri katedrále Notre Dame. Je odtiaľ pekný výhľad na celú nočnú Lausanne.
Ubytovanie u kolegov. A zajtra odchod ďalej do Nemecka.
S Lausanne sa lúčime opäť v daždi skoro ráno. Dnešná panoramatická cesta švajčiarskymi horami povedie z Montreux cez planiny a dolinky okolo Château-d’Oex a Gstaadu, do Zweisimmenu a ďalej údolím Simmental do Spiezu. Odtiaľ už pôjdeme rýchlikmi do Zürichu a ďalej až do Mníchova. Prebieha totiž Oktoberfest, tak náš Eurotrip zakončíme u ďalšieho kolegu v Mníchove práve na Oktoberfeste.
V Montreux prestúpime na regionálny turistický vlak, ktorý nás dovezie až do Zweisimmenu. Teda, rád by nás asi doviezol, ale na švajčiarsku presnosť a dochvíľnosť asi dosť netypicky stojíme niekoľko desiatok minút zbytočne niekde na začiatku trate z technických dôvodov. Technika na tomto úseku nevyzerá práve v dobrom stave. Každopádne, aj napriek veľkému meškaniu sa však nejako pohybujeme vpred a do Zweisimmenu nakoniec dôjdeme.
Odmenou za trpezlivosť sú nám potom opäť výhľady na okolité hory, lúky a roztrúsené usadlosti po kopcoch.
Zvyšok cesty až do Mníchova je už bez problémov, len sme mohli ísť z Zürichu priamym spojom do Mníchova a neprestupovať zbytočne navyše v St. Gallene, kde sa nám potom horšie hľadalo voľné miesto v rýchliku, ktorý bol dosť vyťažený.
Príchod do Mníchova vo večerných hodinách, spoločná večera v meste a ubytovanie u kolegu.
Je posledný víkend Oktoberfestu. Celý deň strávime v meste, prevažne teda na Oktoberfeste, ktorý sa koná v Theresienwiese. Pivné stany sú nielen kvôli mrholeniu plné na prasknutie. Treba vyraziť včas, napríklad na desiatu dopoludnia, inak sa dovnútra dostáva už veľmi zložito. Kto prišiel neskoro, stojí rad aj niekoľko desiatok minút, než ho do nejakého stanu pustia.
Párty celý deň aj celú noc s niekoľkými ďalšími priateľmi, ubytovanie opäť u kolegu.
Posledný deň Eurotripu, už treba len doraziť domov, jednoducho juhom cez Linz.
Čo dodať na záver?
Až sa vlastne čudujem, že organizácia celého tohto podniku nám pred odchodom zabrala iba niekoľko hodín, v priebehu celého mesiaca klapli okrem pár drobností prakticky všetky pôvodné plány a finančne by sa takto zrealizovaný Eurotrip dal považovať za lowcost. Veď len na cestovnom by sme za klasické lístky minuli asi tak 5x viac, než stál náš Interrail Global Pass. Bola to naozaj intenzívna jazda, tisíce prejdených kilometrov, celé dni čistého času v často rozmanitých vlakoch, desiatky navštívených krásnych miest Európy v 12 štátoch, mimoriadne spomienky s mimoriadnymi priateľmi a kolegami a objavená ďalšia veľká časť nášho krásneho kontinentu.
A to ešte nekončíme, druhý mesiac na menšie cesty ešte zostáva... :)
Sme česká firmaSme česká firma
plán cesty od Martin Konhefr
Dobrodružstvo, ktoré ťa čaká
9. mája 2022:
Q: Dneska Interrail oslavuje 50. narodeniny, tak je za polovičnú cenu. Čo tak vyraziť na dlhšiu cestu vlakom?
A: Jasné, kam vyrazíme?
Q: Čo tak prejsť skoro celú Európu?
A: Na mesiac?
Q: Kupujeme! A rovno dva, každý rovno na dva mesiace!
17. augusta 2022:
A: Bude niečo? Pôjdeme?
Rýchly call, navrhnúť kostru cesty, zistiť, s akými kolegami a priateľmi sa môžeme kde cestou stretnúť, a zvyšok doriešime za jazdy.
4. septembra 2022:
Pobaliť krosnu na mesiac a už zostáva len zaktivovať náš Interrail Global Pass a môžeme nastúpiť do prvého vlaku.
Počas nasledujúceho mesiaca sa povezeme v najmenej sto rôznych vlakoch rôznej kvality v mnohých krajinách EÚ, prejdeme tisíce kilometrov, navštívime desiatky miest Európy a stretneme mnoho kolegov a priateľov. Náš prvý vlak už stojí na nástupišti, tak teda nastúpme, bude to jazda! (A tiež trochu plavba.:)
Vyrážame skoro ráno z pražskej hlavnej stanice. Vlak nám ide až do Berlína, cestou ale musíme popojazdiť výlukovým autobusom z Ústí do Drážďan.
Na stanici v Berlíne máme asi hodinu na prestup na ďalší vlak do Hamburgu, kam prichádzame podvečer po 9 hodinách jazdy.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dnes bývať, a vyrážame spoločne na večeru a niekoľko pív do centra.
Dopoludnia si prezrieme časť Hamburgu a popoludní sa presunieme ďalej do Dánska.
Hamburg je druhé najväčšie mesto v Nemecku a má významný prístav, ktorý patrí medzi najväčšie prístavy v Európe. Je tiež známy pre svoju architektúru, kultúru a vynikajúcu gastronómiu. Takže si hneď ráno dávame v rybom bufete pri prístave rybie matjesy v žemli na raňajky, čo je veľmi chutná miestna špecialitka, ktorá po včerajšej párty bodne, a neďaleko si obzeráme múzeum vo forme ponorky a ďalšie lode tu kotviace. Veľmi zaujímavou je tu aj historická technická pamiatka St. Pauli tunel pod Labe spájajúci oba brehy rieky. Prechádzkou pozdĺž nábrežia dôjdeme až k HafenCity, čo je obrovský rozvojový projekt v centre Hamburgu, ktorý transformuje bývalé prístavné územie na modernú štvrť s kancelárskymi budovami, obchodmi, kultúrou a bývaním. Pred odchodom zo stanice do Kodane sa tiež nesmieme zabudnúť zastaviť na Poggenmühlenbrücke, odkiaľ sa fotia ikonické fotky z Hamburgu.
Tentokrát bol skoro päťhodinový spoj do Kodane vcelku v pohode, je neskoré leto a ľudí na cestách očividne ubudlo.
Do Kodaňe prichádzame opäť podvečer. Máme tu dohodnuté ubytovanie u kolegov (mladej rodiny) prakticky v centre mesta, tentoraz na dve noci. Večer strávime prechádzkou po centre a večerou v jednej tacos reštaurácii. Ceny sú tu veľmi vysoké, za menšiu porciu tacos človek zaplatí cca 20 EUR, za pohár piva okolo 12 EUR.
Celý deň máme vyhradený na prehliadku krás Kodane. A popoludní si zájdeme dať šálku kávy vo Švédsku.
Ráno vyrážame do mesta. Ideme asi príliš skoro, pretože kaviarne na raňajky ešte neotvorili. Napriek tomu jednu nachádzame a plánujeme, čo by sme radi dnes videli.
Prehliadku mesta začíname pri Christiansborgu. Christiansborg je bývalý kráľovský palác na polostrove palácov (Slotsholmen) a do roku 1794 kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti potom sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzea. Od neho sa okolo početných kanálov a vodných ciest, cez ktoré zase vedú cesty a cyklotrasy intenzívne využívané obyvateľmi mesta, dostávame do Christianie. Tá je nezávislým autonómnym územím uznávaným dánskou vládou a má vlastné pravidlá a zákony. A čo by to bolo za alternatívne centrum, keby tu nebolo cítiť a vidieť marihuanu. Po moste Inderhavnsbroen sa vraciame do Nyhavnu. Nyhavn je historické prístavisko, ktoré sa stalo turistickou atrakciou vďaka svojim malebným domom, reštauráciám a kaviarňam, ktoré sa tiahnu pozdĺž kanála. Tunajšie budovy pochádzajú zo 17. a 18. storočia a skôr slúžili ako obytné domy, sklady a dielne pre lodenice. Zamierime ďalej na sever a okolo kostola Marmorkirken, ktorý leží neďaleko od sídla dánskej kráľovskej rodiny Amalienborg, dôjdeme až do Kastelletu. Kastellet je pevnosť a bývalá vojenská základňa, postavená v 17. storočí. Dnes slúži ako park a turistická atrakcia s výhľadom na prístav a mesto. Prakticky na okraji Kastelletu stojí aj známa socha Malej morskej víly, ktorá je permanentne obsypaná turistami. Následne sa cez park Østre a zámok Rosenborg vraciame späť do centra.
Poobede v centre berieme vlak do švédskeho Malmö, aby sme si mohli po pár minútach v tuneli pod morom užiť aj jazdu po moste Øresundsbron nad morom medzi Dánskom a Švédskom s výhľadom napríklad aj na veterné farmy, ktorých je tu požehnane.
V Malmö sme si zašli na šálku dobrej kávy na hrad a pevnosť Malmöhus, ktorý je neďaleko od stanice a dnes slúži ako múzeum a kultúrne centrum.
Po návrate zo Švédska sme si s kolegami zašli na večeru. Zvyšok večera potom preberáme všetko možné pri pive v ďalšom podniku v celkom ľudoprázdnom centre.
Presun z Kodane do Brém, kde na nás čaká ďalší kolega. Prakticky celodenné cestovanie.
Vyrážame skoro ráno, ale namiesto toho, aby bol vlak prázdnejší, je opäť taký preplnený, že prakticky celú cestu sedíme s ďalšími cestujúcimi bez miesteniek na schodoch pri dverách. Je to trochu punkové, ale snáď by práve toto mal byť najhorší úsek celého nášho mesačného cestovania.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dve noci bývať, a vyrážame na spoločnú obedo-večeru do centra, na čínske rezance a thajské pivo. Večer nás kolega ešte vezme pozrieť sa do jeho laboratórií na Max Planck a zvyšok dňa odpočívame.
Dnes budeme spoznávať historické Brémy a popoludní sa zájdeme pozrieť aj do Bremerhavenu, jedného z najvýznamnejších európskych prístavov.
Ako vždy, našu dnešnú prehliadku mesta začneme na vlakovej stanici, odkiaľ prídeme omrknúť brémsky Central park Bürgerpark s Parkhotelom a ďalej pokračujeme do historického centra. Po rannej káve v starom veternom mlyne Herdentorswallmühle sa prejdeme po polostrove okolo rieky Weser s klasickými tehlovými domami a zamierime do úzkych uličiek okolo ulice Schnoor. Je tu plno malých obchodíkov, kaviarničiek a farebných domčekov. Samotné centrum starého mesta si nechávame na koniec. Altstadt je najstaršou časťou mesta a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu množstvo monumentálnych historických budov a pamiatok, ako je gotická radnica, brémska katedrála alebo socha rytiera Rolanda. Neďaleko odtiaľto je aj pamiatkovo chránená ulica Böttcherstraße, ktorá je jednou z mála ukážok expresionizmu v architektúre. Tunajšie tehlové budovy pochádzajú z rokov 1922–1931.
Centrum Brém sa dá prejsť za dopoludnie. Času máme dosť, tak sa zájdeme pozrieť ešte do blízkeho Bremerhavenu.
V Bremerhavene sme sa išli pozrieť k moru do prístavu, ktorý je ohromne rozľahlý. Takže len prechádzka okolo malého prístavu Neuer Hafen trvala asi dve hodiny. Každopádne je tu čo vidieť, od farebných lodí, U-boot múzea, hotela v tvare plachetnice až po veľké nákladné lode, malé plachetnice, plavebné komory alebo zdvíhacie mosty. Povečerali sme v miestnej malej reštaurácii v Zollhause, tradične: vynikajúce čerstvé ryby.
ponorka
zdvíhací most v Neuer Hafen
Návrat do Brém a večer plánovanie zajtrajšieho celodenného prejazdu do Belgicka.
Dnes nás čaká jeden z najnáročnejších prejazdov Eurotripu, z Brém do belgického Gentu, kde na nás bude čakať kolegyňa. Vyrážame skoro ráno, v Osnabrücku prestúpime na lokálku do Hengelo. V pláne bolo pokračovať priamym spojom až do Amsterdamu na krátku medzizastávku.
Vo Hengelu však nastali prvé problémy. Začali sa objavovať prvé zrušené vlaky kvôli holandským štrajkom na železnici, takže sme v reálnom čase preplánovávali ďalšie spoje. Vzhľadom na provinčnosť tunajšieho kraja tu boli vlakové spoje navyše dosť zlé, takže sme stratili krátkymi prestupmi dosť veľa času a vo Zwolle sme nakoniec prehodnotili situáciu a namiesto do Amsterdamu sme sa horko-ťažko totálne preplneným vlakom ako v plechovke sardiniek, ale predsa, dostali aspoň do Rotterdamu.
Takže sme si krátku zastávku urobili namiesto v Amstri v Rotterdame. To je presne to kúzlo Interrail Global pasu!
Rotterdam je druhé najväčšie mesto Holandska. Na Rotterdam nám zostali asi 3 hodiny, čo je dostatočný čas na krátku, lež pamiatkami nabitú prechádzku od stanice k mostu Erasmusbrug, kde majú stanovište lode na vyhliadkovú plavbu po rieke. Tak sa zvezieme, nie?
Loď odchádza od Erasmusbrug po rieke do prekladísk a dokov s nákladnými loďami pri mestskej časti Pernis a vracia sa okolo bývalej zaoceánskej lode SS Rotterdam, ktorá tu trvale stojí, späť k mostu Erasmusbrug. Okružná plavba zaberie asi hodinu a štvrť.
Cestou od lode späť na stanicu sa rozhodne musíme zastaviť aj vo veľkom modernom obchodnom stredisku Markthal, veľkej presklenej hale s farebným stropom s mnohými malými obchodíkmi. Ochutnáme jedno Leffe a pokračujeme vlakom do Antverp.
doky a prekladiská
V Antverpách len krátko prestupujeme na posledný dnešný spoj do Gentu, tak máme čas si pozrieť aspoň impozantnú historickú stanicu, ktorá je okrem historickej a umeleckej hodnoty unikátna aj vertikálnym usporiadaním nástupíšť nad sebou.
Príchod do Gentu vo večerných hodinách a ubytovanie u kolegyne.
Dnes sa pozrieme do Bruselu a hneď nato na belgický vidiek.
Brusel je hlavné mesto Belgicka a zároveň jedno z najvýznamnejších centier Európskej únie. Má bohatú históriu, čo sa odráža v jeho architektúre a kultúrnom dedičstve. Z Gentu je to sem kúsok. Prechádzku po meste tak začneme neďaleko stanice, na pozlátenom Grand Place, ktoré je považované za jedno z najkrajších námestí na svete. Pokračujeme miestami aj nelibo páchnucimi uličkami k soche Čúrajúceho chlapčeka Manneken pis, ktorý je práve vandalsky posprejovaný žltou farbou, možno vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Menej známou je potom socha Čúrajúceho dievčatka Jaenneke pis, ktorá je celkom dobre schovaná medzi reštauráciami, kaviarňami a barmi s všadeprítomným belgickým pivom.
Prechádzkou okolo katedrály sme sa došli pozrieť do modernej štvrte, druhej tváre Bruselu blízko Leopoldovho parku, kde v komplexe Parliamentarium sídli Európsky parlament. Všetko v skle, moderné budovy, mramor. A v parku sochy pštrosov s hlavami v piesku. Cestou späť na stanicu sme si potom prezreli ešte belgický kráľovský palác a priľahlé kostoly a parky na priestranstve Mont des Arts.
Popoludní sme vyrazili za ďalším kolegom, ktorý býva na belgickom vidieku pri Court St Étienne. Práve sa tu konajú niekoľkodňové oslavy, tak sme strávili večer v dedine na púti, na autíčkach a strelnici, ako to býva na českom či slovenskom vidieku. Večerný program potom zahŕňal zaujímavú súťaž v improvizačnom rétorickom súboji dvoch tímov, ktoré bavili divákov profesionálne improvizovanými scénkami na zadané témy.
Dnes preskúmame historické mesto Bruggy a popoludní sa vrátime opäť do univerzitného mesta Gent.
Bruggy sú historické mesto, ktoré sa ako Benátky severu pýši nádhernými stredovekými budovami a vodnými kanálmi. V minulosti bolo významným obchodným centrom a v súčasnosti je populárnym turistickým cieľom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotická radnica s vežou Belfried, bazilika Svätej Krvi, kde sa uchovávajú ostatky Ježiša Krista, a jedno z najväčších námestí v Belgicku, hektárové námestie Markt.
Do centra vyrážame z nádražia, prejdeme Minnewaterparkom až k Dvoru bekýň, Begijnhof Ten Wijngaerde. Ide o bielo omietnuté domčeky zo 17. až 18. storočia, patriace v súčasnej dobe ženskému kláštoru benediktínok a nachádzajúce sa v pokojnom zákutí jedného z vodných kanálov. Okolo významného tehlového Kostola Panny Márie sa dostaneme až do samého srdca Brugg, na námestie Markt. Dominantou námestia je tu predovšetkým spomínaná gotická radnica s vysokou vežou a tiež farebné tehlové domčeky. Prechádzkou ďalej sa potom dostávame na severovýchodný okraj historického centra k Dampoortu a vonkajšiemu kanálu, okolo ktorého je v priľahlom parku na návrší rad niekoľkých starých veterných mlynov. Ide o veterné mlyny z 18. storočia, ktoré kedysi slúžili na spracovanie obilia.
veterné mlyny
Prehliadka historického centra Brugg zaberie asi pol dňa. Presúvame sa teda znova cez centrum na stanicu a pokračujeme do Gentu.
Gent, nachádzajúci sa v belgickej oblasti Východné Flámsko, je jedným z najkrajších miest v Belgicku. Má bohatú históriu, ktorú možno vidieť pri prechádzaní úzkymi uličkami historického centra mesta. Na mnohých miestach možno spatriť stredovekú architektúriu, vrátane kostolov, katedrál a hradov. Gent je tiež nazývaný ako mesto troch veží, pretože dominantami centra sú veľké veže Belfort (zvonica), Sint-Baafskathedraal (katedrála Sv. Bavona) a Sint-Niklaaskerk (kostol Sv. Mikuláša). Zaujímavou pamiatkou je aj stredoveký hrad Gravensteen, ktorý bol postavený v 12. storočí a slúžil ako sídlo grófov a neskôr ako väzenie. Gent je samozrejme tiež známy aj svojou bohatou kulinárskou scénou, ponúkajúcou mnoho druhov belgických pív.
Po podvečernej prechádzke po centre a večeri s kolegami sa zotmelo. Gent sa tak premenil na osvetlený belgický klenot, a tak sme si nočný Gent prešli veľmi radi znovu. Teda prešli na bicykli, táto doprava je tu veľmi obľúbená.
Ubytovanie opäť u kolegyne, zajtra skoro ráno odchod ďalej do Francúzska.
Prejazd z Gentu do Orleans s krátkou zastávkou a prestupom v Paríži.
Pomocou niekoľkých lokálok sa dostávame do Lille, odtiaľ rýchlikom do Amiens a nakoniec ďalším do Paríža na stanicu Paris Nord.
Vlak do Orléans nám pôjde zo stanice Paris Austerlitz, čo je na opačnom konci centra Paríža. Na prestup máme asi 4 hodiny, tak sa rozhodneme aj s batožinou prejsť cez centrum pešo. Po ceste máme hneď niekoľko zaujímavých pamiatok. Hneď prvá neďaleko od stanice je kostol Sv. Vincenta. Prepletáme sa ulicami preplnenými autami a ľuďmi medzi činžiakmi v pravidelnej a jednotnej zástavbe severnej časti centra Paríža. Ďalším miestom na trase je potom park Jardin du Palais-Royal a priľahlý zámok Palais Royal, od ktorého je už len kúsok k dominante celého Paríža, slávnemu Louvre. Prejdeme sa Tuilerijskými záhradami k Malému a Veľkému palácu, odkiaľ je na dohľad Invalidovňa a ďalšia dominanta Paríža, Eiffelova veža. Ďalej týmto smerom sa nám už nechce, pretože stanica Austerlitz leží na opačnej strane. Pokračujeme teda pozdĺž Seiny okolo katedrály Notre Dame, ktorá sa stále opravuje po požiari v roku 2019.
4 hodiny sú na Paríž samozrejme žalostne málo, sotva človek zvládne prejsť z jednej stanice na druhú cez celé centrum a pritom aspoň mrknúť na pár dominánt centra. Ale v Paríži sme už boli niekoľkokrát, takže to nie je náš dnešný hlavný cieľ, iba prestupujeme. Cieľom je Orléans, kde sa máme stretnúť s naším dnešným hostiteľom, ktorého sme si našli a dohodli cez Couchsurfing.
Orléans je vcelku malé, ale o to krajšie historické mesto. Náš hostiteľ býva prakticky v centre. Ubytujeme sa a potom vyrazíme spoločne na večeru a drink do rušnej triedy Rue de Bourgogne, kam je sústredená väčšina miestnych najlepších kaviarní, reštaurácií, barov a ďalších podnikov pre nočný život. To aby sa zvyšok mesta nenechal v noci rušiť.
Po niekoľkých dňoch dnes ráno nemusíme nikam chvátat, dopoludnie je tak predovšetkým oddychové, s dobrým brunchom po prechádzke centrom. Popoludní Órleans opúšťame a pokračujeme pozdĺž rieky Loiry do Tours, kde už na nás čakajú ďalší hostitelia z Couchsurfingu. Medzitým sa cestou ešte zastavíme na dvoch zámkoch na Loire, v mestečkách Blois a Amboise.
Orleáns leží na rieke Loire. Mesto je známe predovšetkým svojím historickým významom počas storočnej vojny. Najznámejšou udalosťou, spojenou s mestom, je záchrana Orleánsu francúzskou národnou hrdinkou, Janou z Arku, v roku 1429. Miestni sú na ňu očividne veľmi hrdí, symboly a zmienky o Jane sú v meste na každom kroku. Architektonickou dominantou mesta je potom katedrála svätého Kríža, jedna z najväčších katedrál vo Francúzsku.
Pôjdeme ďalej do Blois. Železničná stanica leží prakticky v centre mestečka, takže nám bude stačiť cca hodina na prehliadku okolia, aby sme mohli pokračovať včas ďalej. Na potenciálnu prehliadku miestneho zámku (tak ako pri všetkých zámkoch na Loire) by bolo treba prirátať aspoň ďalšiu jednu až dve hodiny navyše.
Blois je malebné mesto v údolí Loiry, na svoju malú rozlohu známe svojou krásnou architektúrou a historickými pamiatkami. V centre mesta sa nachádza impozantný zámok Blois, ktorý bol postavený v 16. storočí a slúžil ako sídlo kráľov Francúzska. Vďaka tomu sa stal významným centrom umenia a kultúry, kde sa stretávali mnohí významní umelci, spisovatelia a intelektuáli. Vedľa zámku sa nachádzajú aj malebné uličky so stredovekými domčekmi a historický mramorový kostol sv. Vincenta.
Bereme ďalší lokálku, ktorá práve ide, a vystupujeme v ďalšom mestečku na našich hop-on : hop-off hodinových cestách po tunajších zámkoch, v Amboise. V Amboise leží stanica na jednej strane širokej Loiry, zatiaľ čo centrum mesta na druhej. Tak sa do centra na otočku prejdeme po historickom moste.
Amboise je ďalšie malebné mesto ležiace na brehu rieky Loiry. Je známe svojím renesančným zámkom, ktorý sa vypína nad mestom a ponúka pekný výhľad na okolitú krajinu. Tiež tento zámok bol v 16. storočí obľúbeným sídlom francúzskych kráľov. Historické centrum je tu naozaj malinké, prakticky len niekoľko ulíc okolo zámku.
Hodina v Amboise nám na prehliadku opäť stačí. Tours bude zaujímavejšie, tak popojdeme.
Tours je jedno z väčších miest na Loire. Mesto má dlhú históriu a je plné architektonických pamiatok, ako sú gotické katedrály, románske kostoly a renesančné paláce. Najvýznamnejšou pamiatkou je stredoveká katedrála svätého Gatiena, ktorá je známa svojimi vitrážami a mohutnou zvonicou. Ďalšími významnými pamiatkami sú napríklad gotický kostol svätého Martina alebo renesančný Palác biskupov z Tours. Historické centrum Vieux Tours je samo o sebe klenotom plným krivolakých úzkych uličiek s jemne hrázdenými domami. Nočnou prechádzkou prejdeme celé centrum a na brehu Loiry posedíme vo väčšej záhradke na nejakej verejnej akcii prevažne miestnych pri osvetlenom moste.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Aj dnes budeme prespávať v Tours u našej rodiny z Couchsurfingu. Využijeme tak naplno náš Interrail Global pas. Skoro ráno prídeme do ďalšieho mesta patriaceho medzi zámky a hrady na Loire a v širšom okolí, do Angers, a cestou späť do Tours navštívime ďalšie menšie, v Saumure a Langeais, ku ktorým je vynikajúce spojenie vlakom.
Angers leží na rieke Maine, ale prakticky na okraji mesta preteká Loira, do ktorej Maine ústi. Je to hlavné mesto regiónu Maine-et-Loire. Je známe predovšetkým vďaka svojmu hradu, Château d'Angers, ktorý bol postavený v 9. storočí a slúžil ako kráľovská rezidencia. Dnes je hrad turistickou atrakciou a sídlom múzea. Za zmienku tu stojí ešte katedrála Sv. Mórica, v ktorej boli nedávno objavené vzácne polychrómy, ktoré sa aktuálne rekonštruujú. Inak je Angers tiež mestom vinárstva, kde sa pestuje odroda hrozna Chenin blanc, ktorá sa používa pri výrobe slávneho vína z oblasti Anjou, Coteaux du Layon a Saumur.
Dve hodiny na Angers bohato stačia, presúvame sa do Saumuru.
Saumur je asi najmalebnejšie mesto na Loire, ktoré sme tu navštívili. Dominantou mesta je zámok Saumur, ktorý sa týči na vrchole kopca nad mestom. Tento impozantný zámok bol postavený v 10. storočí a bol neskôr prestavaný v renesančnom štýle. Historická štvrť s úzkymi uličkami a domami pochádza zo 16. a 17. storočia. Saumur je tiež známy svojimi konskými školami, kde sa vyučuje klasické jazdenie a tradičné francúzske jazdecké umenie.
Langeais je malé mestečko, možno snáď až dedina s výbornou vlakovou dostupnosťou, ktorú by človek na mape skoro aj prehliadol. Napriek tomu tunajší hrad, postavený v 15. storočí, patrí k najzachovalejším hradom v údolí Loiry. Je to jeden z mála hradov v tejto oblasti, ktorý nebol úplne zničený počas francúzskej revolúcie. Možno preto, že ho na mape prehliadli aj revolucionári a vojaci.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Čaká nás víkend, ktorý hodláme stráviť u kolegov a s kolegami v okolí Morbihanského zálivu a na mori na plachetnici. Cieľ dnešnej cesty je teda malé mesto Sarzeau, kde sa postupne večer so všetkými stretneme. Z Tours tak vyrážame skoro ráno do Vannes vlakom, cestou sa cez poludnie zastavíme na obed a prehliadku krásneho centra v Nantes, hlavnom meste regiónu Pays de la Loire.
Z Tours odchádzame skoro ráno, s prestupom v Angers.
Po príchode do Nantes nás ako prvý uvíta Jardin des Plantes hneď oproti vlakovej stanici, botanická záhrada s viac ako 11 000 druhmi rastlín z celého sveta, ktorá slúži ako výskumné a vzdelávacie centrum. Okolo katolíckeho kostola Sv. Klimenta pokračujeme až na ostrov Versailles na rieke Erdre, na ktorom sa nachádza park a múzeum v japonskom štýle. Ako by som sa vrátil späť do Japonska, park je naozaj presvedčivý. Prejdeme okolo malej vodnej plochy Bassin de Ceineray, odkiaľ mizne celá rieka Erdre do tunela pod centrom, kadiaľ sa menšie plavidlá môžu dostať do Loiry - ak si počkajú na zelenú na semafore. Pred obedom dôjdeme aj do jednej z najkrajších francúzskych bazilík, baziliky Sv. Mikuláša. Medzi ďalšie významné pamiatky Nantes patrí gotická katedrála Sv. Petra a Pavla, ktorá sa práve opravuje po požiari v roku 2020. Perlu mesta sme si nechali na koniec, a to zámok Château des ducs de Bretagne z 15. storočia, ktorý bol kedysi sídlom bretónskych vojvodov Anny Bretónskej a jej otca Františka II.
Z ďalších zaujímavých miest mesta, ktoré sme už dnes nestihli, ale stoja za to, je napríklad vojenské múzeum Maillé-Brézé vo forme trvalo kotviacej vojenskej lode alebo umelecký, kultúrny a turistický projekt Les Machines des Nantes. Projekt vytvorila umelecká skupina La Machine ako súčasť regenerácie bývalej priemyselnej oblasti na brehu Loiry. Interaktívny projekt sa skladá z obrovských steampunkových mechanických strojov, ktoré sú poháňané hydraulikou a elektromotormi. Najznámejší z týchto strojov je asi Veľký slon. V bývalej priemyselnej oblasti je potom tiež veľký steampunkový kolotoč alebo jedna z ikon Nantes, starý žltý žeriav Titan.
japonské záhrady
riečny tunel
Večer odchádzame vlakom z Nantes do Vannes, kde nás jeden kolega vyzdvihne autom a prídeme na ubytovanie spoločne.
Vlak na celý víkend vymeníme za loď, malú plachetnicu. Dnes sa doplavíme pozrieť do Quiberonu, kde si dáme niečo dobré pod zub.
Dotankujeme nádrž a vyrážame z prístavu v Arzone. Časť cesty do Quiberonu plachtíme na motýlika, časť na bočný vietor, ale pretože bohužiaľ moc nefúka, nakoniec plachty zbalíme a do prístavu v Quiberone len bubleme na motor.
Na pohode na palube to ale našťastie nič neuberá.
Kotvíme v prístave a ideme sa po ňom prejsť. Vnútorný prístav je pri odlive prakticky nedostupný.
Po káve a tradičnej bretónskej palacinke sa vraciame späť do Arzonu. Tentoraz už plachty ani nevyťahujeme a ideme na motor.
Večer sa ešte zastavíme pri hrade Suscinio, ktorý sa v posledných rokoch opravuje a dostáva tak svoju pôvodnú podobu. Hrad bol postavený v 13. storočí a slúžil ako letné sídlo bretónskych vojvodov.
Dnes si privstaneme, aby sme s východom slnka mohli vyraziť do Morbihanského zálivu, do ktorého sa dá najlepšie dostať len v určité hodiny podľa prílivu a odlivu. Tieto fenomény sú tu veľmi intenzívne a kvôli veľmi zložitej geografii celej oblasti s jediným prielivom z mora do zálivu je tu mnoho zradných vodných prúdov, ktoré sa veľmi menia v čase práve podľa prílivu a odlivu. V určité hodiny tak nie je možné sa na niektoré miesta ani dostať, keď proti lodi namiesto pokojného mora tečie rieka, ako sa voda presúva z mora do rozľahlého zálivu alebo naopak. Prípadne dočasne namiesto niekoľkých stôp vody pod kýlom práve trčia z vody skaly. Na palube máme ale morského vlka znalého miestnych pomerov, tak si bez problémov trúfneme dôjsť až na ostrov Île-aux-Moines, najväčší ostrov v Morbihane, ktorý je cieľom dnešnej cesty.
Svitanie v prístave v Arzone. Nikde nikoho. Pokojnú hladinu čeí len hladné čajky.
Prekľučkovali sme všetkými prúdmi a vírmi, okolo ktorých je ráno celkom dosť rybárskych lodičiek so športovými rybármi. Ryby asi berú.
Ostrov mníchov je obklopený malými skalnatými ostrovčekmi a stále sa meniacimi zátokami a je obľúbený pre svoju malebnú prírodu a pláže. Na ostrove sa nachádza niekoľko starých kostolov a kaplniek, väčšinou s námornou výzdobou, čo je v Bretónsku všeobecne bežný jav. Je tu tiež múzeum a archeologické nálezisko, ktoré dokumentujú históriu ostrova od praveku až po súčasnosť. Turisti sa sem radi vydávajú na jednodňovú pešiu turistiku alebo cyklistiku, najlepšie asi veľmi krátkym trajektom z Port Blanc, aby si užili miestnu prírodu a výhľady na okolitú krajinu. Po prehliadke mestečka na ostrove sme nesmeli vynechať možnosť dať si aj tu tradičnú bretónsku špecialitu, pohánkové galettes. Sú to palacinkové placky s typickými plnkami, ako je syr, šunka, vajce, zelenina, morské plody alebo huby v rôznych kombináciách.
Následne opúšťame prístav a okolo celého ostrova sa vraciame späť do Arzonu.
Víkend na mori je za nami, loď zakotvená v domácom prístave, tak pobalíme veci a s kolegami pokračujeme autom do Rennes.
Ubytovanie u jedného z kolegov, odkiaľ zajtra skoro ráno vyrazíme ďalej na juh Francúzska. Náš posledný spoločný večer, tak celý víkend zhodnotíme pri dobrom víne. Podaril sa, len mohlo viac fúkať.
Celodenný prejazd juhozápadným Francúzskom z Rennes do Bordeaux.
Prestup v Nantes, odtiaľ až do Bordeaux francúzskym ICčkom.
Kraj dobrého červeného vína sa už hlási o slovo.
Príchod v popoludňajších hodinách, ubytovanie u kolegov na dve noci.
Celodenná prehliadka Bordeaux.
Bordeaux je preslávené svojimi vinárskymi oblasťami aj historickým centrom. Centrum mesta, ktoré bolo v roku 2007 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ponúka rad historických pamiatok.
My dnešný deň začneme pri historickej bráne Dijeaux so symbolmi mesta (lev, leopard, zvon, kosáky), ktorá slúži ako vstup do obchodných ulíc v centre mesta. Okolo veľkého kníhkupectva Mollat a Veľkého divadla naproti prominentnému hotelu Intercontinental sa dostaneme až na námestie Place des Quinconces. To je jedným z najväčších námestí v Európe s rozlohou okolo 25 hektárov. Na námestí sa nachádzajú dve veľké fontány, sochy významných francúzskych osobností a stĺp Monument aux Girondins na pamiatku girondistických poslancov, ktorí sa stali obeťami jakobínskeho teroru. Pokračujeme okolo rieky Garonne, ktorá je dnes ako vždy hnedo sfarbená jemným bahnom. Naplavená jemná ílovitejšia zemina je v celom okolí Bordeaux všadeprítomná a dáva miestnym vínam ich unikátny charakter. Viac sa o nich môžeme dozvedieť v múzeu Cité du vin, ktoré sídli v modernej budove v tvare karafy na víno, hneď naproti unikátnemu mostu Jacques Chaban-Delmas, ktorý sa dvíha vertikálne a je najväčším svojho druhu v Európe.
Po obede v novo otvorenom trhu s reštauráciami na Esplanade de Pontac neďaleko starých lodeníc a ponorkových dokov, ktoré majú svoje čaro hrdze, hnedého bahna a kotviacich plavidiel, sa vraciame späť do centra. Prechádzame honosné uličky plné života, reštaurácií a kaviarní, kde opäť niečo málo musíme ochutnať – je libo cheesecake, kávu alebo pohárik ružového? Okolo brány Grosse cloche (Veľký zvon) potom pokračujeme ku katedrále. Bohato zdobená katedrála Sv. Ondreja je jednou z najväčších románskych budov vo Francúzsku. Hneď oproti nej nakukneme do Hotel de ville, radnice mesta. Na večeru si zájdeme s kolegami na čo iné ako na miestnu tradičnú špecialitu, mäso s omáčkou bordelaise, čo je omáčka z červeného vína s cibuľou, petržlenom, bobkovým listom a korením. Toto jedlo sa často podáva s hranolčekmi a miestnym vínom. Deň potom zakončíme prechádzkou nočným Bordeaux.
Ubytovanie u kolegov, zajtra skoro ráno odchod ďalej na juh.
Celodenný presun z Bordeaux do Barcelony.
Skoro ráno vyrážame do Narbonne, kde máme asi 2 hodiny času na rýchlu prechádzku po meste.
Na to, aké malé Narbonne je, je historicky celkom významné a po turistickej stránke zaujímavé. Bolo založené Rimanmi ako prístav na Stredozemnom mori a v dobe svojho najväčšieho rozmachu bolo jedným z najdôležitejších miest v oblasti. V centre mesta sa nachádza niekoľko pamiatok ako biskupský palác, románsky kostol Sv. Pavla, ale predovšetkým gotická konkatedrála Sv. Justa a Sv. Pastora. Pôvodne z 13. storočia, stavba však zostala od stredoveku nedostavaná a pôvodný dokončený chór s ochodzou je využívaný ako kostol. So svojimi 41 metrami patrí medzi najvyššie vo Francúzsku.
rímske archeologické pamiatky
Ďalším vlakom pokračujeme do Perpignanu skoro na hraniciach so Španielskom. Chceme pokračovať cez Port Bou pozdĺž pobrežia až do Barcelony, ale nadväzujúci vlak v Perpignane je zrušený a nejde. Žeby štrajky v Španielsku? Alebo proste len španielska maňána? Každopádne kvôli nezhodám cestovného poriadku s realitou strácame niekoľko hodín riešením náhradného spoja. Nakoniec sa po niekoľkohodinovom čakaní s ostatnými na prepážkach a debatách o cestovných lístkoch rozhodujeme vziať za príplatok asi 12 EUR aspoň posledný dnešný voľný TGV rýchlik do Barcelony. Takže do Barcelony prichádzame až okolo 22. hodiny, vyzdvihuje nás kolega na veľkej hlavnej stanici Sants a pred polnocou stihneme tak akurát neskoro povečerať v tradičnej španielskej reštaurácii a dať si spoločne jedno pivo.
Ubytovanie u kolegu, ráno pokračujeme ďalej do Valencie ako našej aktuálne hlavnej destinácie - Barcelonou len prechádzame.
Presun z Barcelony do Valencie. Ale keď už sme v Barcelone, tak sa otočíme pozrieť aspoň na Sagradu Familiu. Zvyšok určite peknej Barcelony si necháme na inokedy.
Sagrada Familia je najvýznamnejšou stavbou Barcelony a najznámejším dielom španielskeho architekta Antoni Gaudího. Stavba sa nachádza v centre mesta a jej budovanie bolo začaté v roku 1882, ale dodnes nie je dokončená. Chrám je veľkolepý, vyznačuje sa predovšetkým zdobnými vežami a fasádou plnou sochárskych detailov, ktoré Gaudí vyjadril v organickom štýle. Sagrada Familia sa stala symbolom Barcelony. A my pokračujeme ďalej.
Z metra vystúpime po mnohých a mnohých eskalátoroch z útrob Zeme na stanicu Sants a s prestupom v Aldea-Amposta (čo je malá stanica a naokolo nikde nič) sme poloprázdnymi vlakmi popoludní vo Valencii. Škoda, že jazdia tak zriedka (len párkrát za deň), keď sú celkom priestranné, pohodlné a človek sa môže miestami kochať pohľadom na more.
Aj Valencia nás privíta pekným počasím. Prejdeme sa krásne uprataným a čistým historickým centrom, kam nás dnes nohy zanesú (všade je to blízko, centrum je pekne kompaktné), nakúpime potraviny a s jedným z kolegov, u ktorých tu budeme bývať, si neskôr zájdeme spoločne na večeru. Poriadnu prehliadku mesta necháme na ďalšie dni, budeme tu tri noci, takže času bude dosť.
historické centrum mesta
Ubytovanie u kolegov.
Sme vyše dvoch týždňov na cestách, takže dnešný deň bude totálne oddychový, je najvyšší čas sa trochu zastaviť. Ráno sme si v jednej z mnohých požičovní požičali na celý deň bicykle a zájdeme až na jednu z mestských piesočnatých pláží, pokojnú pláž Malvarrosa, kde strávime prakticky celý deň ničnerobením. Aj to je občas treba.
Začíname v centre neďaleko vlakovej stanice, kde si požičiame bicykle. Cez stred Valencie, ktorý leží v bývalom záhybe ramena rieky Turia, dojdeme na sever centra do veľkého parku Jardín del Túria, ktorý sa tiahne v dĺžke vyše 9 km v pôvodnom koryte rieky. Toto pôvodné riečne koryto totiž bolo v druhej polovici dvadsiateho storočia preložené južne od mesta po tragických povodniach a záplavách roku 1957, ktoré si vyžiadali okolo tisíc obetí. Park Jardín del Túria, ktorý takto vznikol a cez ktorý stále vedú všetky mosty, je tak jedným z najväčších mestských parkov v Európe, ideálny na prechádzku na bicykli, prípadne na iné športy, ktoré tu mnohí radi praktizujú. Na východnom konci parku v Meste umenia a vied potom stojí Oceanárium, najväčšie verejné akvárium v Európe, okolo ktorého pokračujeme ďalej na pláže Malvarrosa a Playa de las Arenas a budeme sa tade navečer aj vracať.
park po preloženej rieke okolo centra mesta
Ubytovanie u kolegov.
Je sobota, čas na poriadnu prehliadku mesta. Dosť sme toho už videli, ale dnes objavíme ďalšie zaujímavé miesta s naším kolegom, ktorý to tu výborne pozná a bude sa nám celý deň venovať.
Začneme v záhradách Jardins del Real, kde nad nami poletujú a štebocú voľne žijúce papagáje. Popojdeme do ďalšieho parku del Parterre, kde uprostred stojí socha Jaume I, Jakuba I. Aragónskeho, a niekoľko prastarých rozložitých figovníkov. Odtiaľ prejdeme do centra, kde na jednom z domov je vidieť aj netopier, jeden zo znakov Valencie. Za povšimnutie cestou určite stojí aj rokokový palác del Marqués de Dos Aguas s expozíciami keramiky. Neďaleko odtiaľ je potom námestie Redona, čo je okrúhle priestranstvo s niekoľkými stánkami tvoriace príjemný, malý trh. Naproti malebnému gotickému kostolu Santa Catalina stojí dom, ktorý bol kedysi samostatnou domovou jednotkou a ktorý sa môže pýšiť najužšou fasádou v Európe. Dnes je však súčasťou domu vedľajšieho. My sa tu zastavíme v horchaterii Santa Catalina, vyhlásenom tradičnom podniku za jediným cieľom - ochutnať miestne pochúťky horchatu a farton. Horchata je nápoj podobný mlieku s chuťou po mrkve, ktorý sa ale vyrába z tigrích orechov. A farton je podlhovasté sladké pečivo, ktoré sa do horchaty namáča. Po desiate pokračujeme ďalej na Centrálne trhovisko, kde možno zohnať prakticky akékoľvek lokálne potraviny. Hneď oproti trhovisku je Llotja de la Seda, čo je gotická UNESCO pamiatka s voľným vstupom, v ktorej skôr prekvital predovšetkým obchod s hodvábom, končila tu Hodvábna cesta. Výnimočná je tunajšia veľká sieň s vysokými stĺpmi a úchvatným stropom, na ktorom kedysi bývali vymaľované hviezdy. Ďalej sa prejdeme až k bráne Quart a neskôr k bráne Serranos, ktoré slúžievali ako väzenie, a preto boli v čase demolície opevnenia mesta zbúraniu ušetrené. Na obe brány možno vystúpiť (vstup voľný) a rozhliadnuť sa po celej Valencii.
park Parterre so sochou Jakuba I.
kostol, dom s najužšou fasádou a horchateria
Večer stretávame kolegyňu a vydávame sa autom na juh od Valencie do oblasti prírodnej rezervácie Albufera. Okolo niekoľkých jazier a jazierok sa prídeme pozrieť k zvláštne žltému moru a západ slnka nad Valenciou potom sledujeme z miestnymi obľúbenej vyhliadky de la Gola del Pujol na brehu jazera Albufera.
pláže v Albufeire
malý prístav a vyhliadka
Ubytovanie u kolegov, od zajtra sa začíname vracať do Česka.
Čo sa týka vzdialenosti, dnes nás čaká asi najdlhší prejazd, celodenný presun z Valencie čo najviac na sever. Máme dohodnuté ubytovanie cez Couchsurfing v Nîmes, ale to padne už na poludnie, pretože v Barcelone sa nám na rozdiel od rána nepodarí zohnať rezervácie na poslednú chvíľu do rýchlika, takže našu dohodnutú večeru s hostiteľkou nestíhame a prídeme do Nîmes regionálnymi vlakmi až neskoro v noci. Nuž, nie vždy riziko vyjde - španielske železnice nie sú úplne organizačne a systémovo priateľské. Zháňať rezervácie v španielskom systéme vlakov je o niečo zložitejšie než v bezproblémových online rezervačných systémoch Francúzska a ďalších krajín stredozápadnej Európy.
Skorý odchod rýchlovlakom, ktorým sme v Barcelone asi za 3 hodiny. Povinnú rezerváciu sme bez problémov vybavili tesne pred odchodom na stanici za niekoľko EUR.
Na stanici Sants je však ruch a skoro všetky rýchliky vypredané, takže sme nútení ísť regionálnymi spojmi namiesto plánovaného rýchlovlaku. Aspoň že tu ide vybavovanie na prepážkach rýchlo a pracovníci železníc sú milí. Presúvame sa teda metrom na stanicu San Andres a odtiaľ pokračujeme už pomalším tempom do Port Bou.
Keď sme sa nedostali do Port Bou cestou na juh, tak sa sem dostávame aspoň cestou späť na sever, aj keď tentoraz nedobrovoľne. Mýtické Port Bou tak teda bolo pokorené a na oslavu víťazstva nad španielskym vlakovým systémom (ktorý z celej Európy na našom Eurotripe najmenej fungoval práve v Španielsku) a z radosti z toho, že sa zase vraciame do normálne fungujúceho Francúzska, si v mestečku medzi prestupmi dávame jedno dobré pivo Estrella na cestu - to je totiž jedna z mála vecí, ktorá Španielom funguje celkom dobre.
A áno, ešte sú tu tie pekné výhľady na more, keď sa trať priblíži na dohľad pobrežia. Úsek medzi Llançà a Cerbere je tak v zapadajúcom slnku veľmi malebný.
Z Port Bou večer odchádza už francúzsky vlak, ktorým sa za 3,5 hodiny pohodovo dostaneme až do Nîmes.
Vzhľadom na neskorú hodinu sa ubytovávame hneď cez ulicu naproti vlakovej stanici, čo je na prespanie ideálna voľba (a nečakane aj cenovo výhodná oproti ďalším miestnym ubytovacím kapacitám), obzvlášť keď zajtra skoro ráno pokračujeme pozdĺž Azúrového pobrežia hneď ďalej.
Dnešok bude nabitý na prasknutie, pozdĺž Azúrového pobrežia sa pôjdeme pozrieť do talianskeho mestečka Ventimiglia, prejdeme si prímorské a zároveň podhorské kniežatstvo Monako a večer strávime vo francúzskom Nice.
Z Nîmes vyrážame skoro ráno a s prestupom v Marseille sme v Nice na obed.
Batožinu si necháme na dnešním ubytování nedaleko od vlakového nádraží a dále podél pobřeží jedeme jen nalehko, s návratem někdy v noci.
Azúrové pobrežie, často označované aj ako Francúzska riviéra, sa tiahne od Marseille až k talianskym hraniciam. Vlaková trať z Nice do Talianska sa tu vinie medzi skalami, prechádza malými aj väčšími tunelmi a z vlaku je často vidieť na more. Človek si tak môže vychutnať krásne pobrežie, azúrovo modré more a slnečné lúče aj z vlaku. Miestami to dokonca vyzerá, akoby sa vlak vznášal priamo nad morom.
Prvým dnešným väčším cieľom je mestečko Ventimiglia prakticky hneď za hranicami s Francúzskom na južnom konci Álp. Historické centrum na vŕšku na západnom brehu rieky Roia vlievajúcej sa do mora tvorí kompaktná zástavba farebných domov, ktorej stredu dominuje románska katedrála Sv. Márie Assunty z 11. storočia. Z tohto vrchu je pekný výhľad na celé mesto, pobrežie s plážami a prístavy alebo hory, ktoré sa nad mestom týčia. A aj v takomto provinčnom meste tu robia výbornú zmrzlinu. Skrátka Taliansko!
Po dvoch hodinách vo Ventimiglii, počas ktorých sa dá celé mesto v pokoji prejsť, sa vraciame tou istou cestou vlakom späť do Francúzska. Zvyčajne nerád chodím dvakrát tou istou cestou, ale tieto výhľady na more sa neomrzia. Obzvlášť, keď práve pomaly začína zapadať slnko.
Aj pomalšími lokálnymi vlakmi je to tu všetko blízko pri sebe, behom pár minút sme v jedinej vlakovej stanici Monaka. A to človek spozná hneď, akonáhle vykukne z okna vlaku - na rozdiel od ostatných staníc je Monaco - Monte Carlo celé v skale a na prvý pohľad je honosné a luxusné, čisté a upratané, z moderných materiálov.
Monako sa rozkladá na ploche len 2,02 km², takže nám nerobí problém ho väčšinu prejsť za necelé dve hodiny. Luxus, kasína a drahota je tu vidieť a cítiť na každom kroku. Zamierime priamo na skalnú vyvýšeninu, kde sa nachádzajú tie najväčšie perly Monaka, kráľovský palác, katedrála Sv. Mikuláša alebo Oceánografické múzeum. A samozrejme úchvatné výhľady na okolie plné honosných budov a jácht. Navyše sme chytili západ slnka ideálne, takže ide o parádnu podívanú ako na podvečerné, tak aj nočné Monako. Cez prístav Hercules tak môžeme pozorovať napríklad aj rozžiarené budovy kasín v Monte Carle.
Zvyšok večera potom strávime už opäť v Nice. Prejdeme si centrum, okolo sochy Apolóna na námestí Masséna prídeme k dlhej mestskej pláži Opera a pozdĺž nej sa prejdeme až pod vrchol s parkom na mieste bývalého hradu. Potúlame sa aj uličkami starého mesta Vieux Nice.
promenáda okolo pláže
uličky starého mesta
Ubytovanie cez Booking neďaleko vlakovej stanice.
Celodenný prejazd z Nice do Lausanne.
Krátky prestup v Marseille, priamy spoj do Lyonu.
Z Lyonu pokračujeme priamym vlakom do Ženevy.
Vo Švajčiarsku nám končí letné teplé a pekné počasie, Ženeva nás privíta zatiahnutou oblohou. Prestup na vlak do Lausanne, v ktorom už aj prší. A podľa počasia bude pršať celé ďalšie dni, počas ktorých máme v pláne vo Švajčiarsku zostať. Priam skvelé.
Ubytovanie u kolegov v Lausanne na ďalšie tri noci.
Keď už teda prší, má pršať a pršať bude napokon celý náš pobyt vo Švajčiarsku, využijeme nasledujúce dni ani nie tak na túlanie sa v daždi po mestách (alebo len výnimočne), ako na prejdenie čo najväčšej časti švajčiarskych hôr vlakom, keď už máme náš Interrail Global pas. Do vlaku totiž neprší (a obzvlášť do komfortných švajčiarskych), a tak v nich strávime nasledujúce dni prakticky celé.
Vyrážame skoro ráno, čaká nás veľký okruh z Lausanne cez Sion, Brig, Andermatt, Luzern a Bern späť do Lausanne.
V Brigu prestupujeme z bežného rýchlika na regionálny turistický vlak, ktorý je určený do zložitého horského terénu a z ktorého možno v úseku až do Andermattu pozorovať zaujímavé švajčiarske hory. Jazdí tu tiež jeden z viac známych vlakov, Glacier Express, ktorý je na rozdiel od bežných regionálnych vlakov za výrazne vyššiu cenu, s povinnými rezerváciami či možnosťou dať si počas jazdy jedlo, ale z tohto vlaku je vidieť prakticky to isté ako z bežného vlaku.
V Andermatte prestúpime na iný regionálny vlak, ktorý nás zvezie v priebehu niekoľkých minút do blízkeho Göschenenu.
Cesta je to veľmi strmá, ako na mnohých iných horských úsekoch je zjazdnosť zaistená použitím ozubnice na vlaku. Až sa človek čuduje, kam sa tu môže vlak dostať.
V Göschenene počkáme na rýchlik, ktorý práve prichádza a vychádza z pätnásťkilometrového tunela pod horskými masívmi. Technické prevedenie švajčiarskych železníc je naozaj obdivuhodné. S ďalším prestupom v Altdorfe sa dostaneme do Luzernu.
Až do Luzernu bolo počasie celý deň celkom v pohode a maximálne mrholilo. V Luzerne však bol naschvál taký lejak, že by ani psa nevyhnal. Ale to by sme neboli my, aby sme do centra tohto historického mesta nenakukli aspoň na chvíľku, aj napriek nepriazni počasia.
Luzern leží na brehu jazera Luzernsee, z ktorého vyteká stredom mesta rieka Reuss. Jej voda je neskutočne čistá a ľadovcovo modrá. Cez rieku v nádhernej historickej časti mesta leží aj niekoľko významných starých drevených mostov, obzvlášť most Kapellbrücke, ktorý je najstarším dreveným mostom v Európe a významnou turistickou atrakciou.
Po rýchlej prehliadke Luzernu potom pokračujeme rýchlikom späť do Lausanne, kde opäť večer dosť výdatne leje.
Ubytovanie u kolegov.
Dnešný okruh Švajčiarskom bude o poznanie menší než ten včerajší. Zistili sme totiž, že v rámci platnosti Interrail Global pasu je aj cestovný lístok na vybrané lodné spoje na niektorých švajčiarskych jazerách. A pretože jedným z týchto jazier je aj Thunersee, navyše s odporúčaním od našich hostiteľov, je rozhodnuté. Vyrazíme sa previezť po jazere, preskúmame mesto Thun a zájdeme sa pozrieť ďalším regionálnym turistickým vlakom do zimného strediska Zermatt, možno uvidíme Matterhorn. Dobre, áno, neuvidíme, prší, je a bude zatiahnuté... ¯\_(ツ)_/¯
Prestup v Berne a ďalší v Thune.
Sem sa vrátime cestou späť z Interlakenu, teraz len prechádzame.
Počas niekoľkých ďalších desiatok minút vystupujeme v Interlakene West. Mesto je pomenované podľa svojej polohy, nachádza sa medzi dvoma jazerami – Brienzersee a Thunersee. My sa nalodíme v prístavisku prakticky hneď vedľa stanice a o chvíľu s nami loď cúva na Thunersee a vyrážame na plavbu po zastávkach na oboch stranách brehu jazera.
Thunersee je jedno z najkrajších švajčiarskych jazier. Má dĺžku 17 km a šírku až 3,5 km. Jazero je obklopené nádhernou krajinou, horami a kopcami, dedinkami aj mestami. Je hojne využívané na vodné športy a rekreáciu. Okrem toho je Thunersee obľúbenou turistickou destináciou pre krásne výhľady na malebnú horskú krajinu, ktoré ponúka ako z brehu, tak práve z miestami neskutočne modrej hladiny jazera. Pendlujeme v čerstvom studenom vetre medzi oboma malebnými brehmi, tu kapitán zastaví na ľavom, tu na pravom brehu, pristaví k brehu, posádka ukotví, nastúpia a vystúpia pasažieri a behom pár minút zase odchádzame svižným tempom znova k ďalšej zastávke.
Vystupujeme v Spieze, kde si cestou na stanicu ešte pozrieme miestny stredoveký hrad.
Zo Spiezu sme opäť v Thune vlakom za pár minút. Rovnako ako Interlaken, aj mesto Thun leží na rieke Aare, ktorá tečie aj cez Thunské jazero. V meste je pekné historické centrum so stredovekými budovami a mnohými múzeami. Dominantou viditeľnou zďaleka je potom hrad Thun, pôvodne z 12. storočia. Hrad bol postavený na kopci nad mestom a ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, vrátane blízkeho jazera.
Z Thunu berieme taliansky rýchlik a za necelú hodinu vystupujeme vo Vispe. Vlak ide veľkú časť cesty dlhým tunelom pod Alpami, tzv. Lötschberg tunelom. Ten je jedným z najdlhších železničných tunelov nielen v Európe. Meria 35 km a bol otvorený až v roku 2007 ako súčasť nového úseku vysokorýchlostnej trate medzi Nemeckom a Talianskom. V tuneli sa nachádzajú dve samostatné železničné trasy, ktoré vedú každá jedným smerom, a umožňujú tak prejazd veľkého množstva nákladných aj osobných vlakov medzi severnou a južnou Európou. Konštrukcia tunela bola veľmi náročná a stála viac ako 4 miliardy švajčiarskych frankov, ale vďaka nej sa veľmi výrazne skrátili časy prepravy. Ďalší dôkaz o technickej pokročilosti švajčiarskych železníc.
Z Vispu presadáme do ďalšieho regionálneho turistického vlaku až na konečnú tohto úseku, do Zermattu. Pri pohľade na skalné masívy všade okolo a dopadové polia sutiny z týchto masívov vyzerajú stromy v nich rastúce skôr ako triesky než vyrastené obry.
Zermatt samotný je malebné švajčiarske horské mestečko v údolí Mattertal pod slávnou horou Matterhorn, ktorý pre zatiahnutú oblohu bohužiaľ nevidíme. Mesto je každopádne známe svojimi lyžiarskymi strediskami a ponúka mnoho luxusných hotelov a reštaurácií, rovnako ako turistických aktivít v letných i zimných mesiacoch. Zatiaľ tu sneh nie je, ale už sa naň chystajú, medzi bytelnými drevenými budovami jazdia elektrické vozidlá cestárov, polície, obchodníkov...
Tou istou cestou sa vraciame do Vispu a po prestupe vo Vispe ďalej do Lausanne priamym rýchlikom.
Lausanne nás večer opäť privíta lejakom. Našťastie nie je trvalý, tak nám dovolí ísť sa pozrieť aspoň na vyhliadku pri katedrále Notre Dame. Je odtiaľ pekný výhľad na celú nočnú Lausanne.
Ubytovanie u kolegov. A zajtra odchod ďalej do Nemecka.
S Lausanne sa lúčime opäť v daždi skoro ráno. Dnešná panoramatická cesta švajčiarskymi horami povedie z Montreux cez planiny a dolinky okolo Château-d’Oex a Gstaadu, do Zweisimmenu a ďalej údolím Simmental do Spiezu. Odtiaľ už pôjdeme rýchlikmi do Zürichu a ďalej až do Mníchova. Prebieha totiž Oktoberfest, tak náš Eurotrip zakončíme u ďalšieho kolegu v Mníchove práve na Oktoberfeste.
V Montreux prestúpime na regionálny turistický vlak, ktorý nás dovezie až do Zweisimmenu. Teda, rád by nás asi doviezol, ale na švajčiarsku presnosť a dochvíľnosť asi dosť netypicky stojíme niekoľko desiatok minút zbytočne niekde na začiatku trate z technických dôvodov. Technika na tomto úseku nevyzerá práve v dobrom stave. Každopádne, aj napriek veľkému meškaniu sa však nejako pohybujeme vpred a do Zweisimmenu nakoniec dôjdeme.
Odmenou za trpezlivosť sú nám potom opäť výhľady na okolité hory, lúky a roztrúsené usadlosti po kopcoch.
Zvyšok cesty až do Mníchova je už bez problémov, len sme mohli ísť z Zürichu priamym spojom do Mníchova a neprestupovať zbytočne navyše v St. Gallene, kde sa nám potom horšie hľadalo voľné miesto v rýchliku, ktorý bol dosť vyťažený.
Príchod do Mníchova vo večerných hodinách, spoločná večera v meste a ubytovanie u kolegu.
Je posledný víkend Oktoberfestu. Celý deň strávime v meste, prevažne teda na Oktoberfeste, ktorý sa koná v Theresienwiese. Pivné stany sú nielen kvôli mrholeniu plné na prasknutie. Treba vyraziť včas, napríklad na desiatu dopoludnia, inak sa dovnútra dostáva už veľmi zložito. Kto prišiel neskoro, stojí rad aj niekoľko desiatok minút, než ho do nejakého stanu pustia.
Párty celý deň aj celú noc s niekoľkými ďalšími priateľmi, ubytovanie opäť u kolegu.
Posledný deň Eurotripu, už treba len doraziť domov, jednoducho juhom cez Linz.
Čo dodať na záver?
Až sa vlastne čudujem, že organizácia celého tohto podniku nám pred odchodom zabrala iba niekoľko hodín, v priebehu celého mesiaca klapli okrem pár drobností prakticky všetky pôvodné plány a finančne by sa takto zrealizovaný Eurotrip dal považovať za lowcost. Veď len na cestovnom by sme za klasické lístky minuli asi tak 5x viac, než stál náš Interrail Global Pass. Bola to naozaj intenzívna jazda, tisíce prejdených kilometrov, celé dni čistého času v často rozmanitých vlakoch, desiatky navštívených krásnych miest Európy v 12 štátoch, mimoriadne spomienky s mimoriadnymi priateľmi a kolegami a objavená ďalšia veľká časť nášho krásneho kontinentu.
A to ešte nekončíme, druhý mesiac na menšie cesty ešte zostáva... :)
9. mája 2022:
Q: Dneska Interrail oslavuje 50. narodeniny, tak je za polovičnú cenu. Čo tak vyraziť na dlhšiu cestu vlakom?
A: Jasné, kam vyrazíme?
Q: Čo tak prejsť skoro celú Európu?
A: Na mesiac?
Q: Kupujeme! A rovno dva, každý rovno na dva mesiace!
17. augusta 2022:
A: Bude niečo? Pôjdeme?
Rýchly call, navrhnúť kostru cesty, zistiť, s akými kolegami a priateľmi sa môžeme kde cestou stretnúť, a zvyšok doriešime za jazdy.
4. septembra 2022:
Pobaliť krosnu na mesiac a už zostáva len zaktivovať náš Interrail Global Pass a môžeme nastúpiť do prvého vlaku.
Počas nasledujúceho mesiaca sa povezeme v najmenej sto rôznych vlakoch rôznej kvality v mnohých krajinách EÚ, prejdeme tisíce kilometrov, navštívime desiatky miest Európy a stretneme mnoho kolegov a priateľov. Náš prvý vlak už stojí na nástupišti, tak teda nastúpme, bude to jazda! (A tiež trochu plavba.:)
Vyrážame skoro ráno z pražskej hlavnej stanice. Vlak nám ide až do Berlína, cestou ale musíme popojazdiť výlukovým autobusom z Ústí do Drážďan.
Na stanici v Berlíne máme asi hodinu na prestup na ďalší vlak do Hamburgu, kam prichádzame podvečer po 9 hodinách jazdy.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dnes bývať, a vyrážame spoločne na večeru a niekoľko pív do centra.
Dopoludnia si prezrieme časť Hamburgu a popoludní sa presunieme ďalej do Dánska.
Hamburg je druhé najväčšie mesto v Nemecku a má významný prístav, ktorý patrí medzi najväčšie prístavy v Európe. Je tiež známy pre svoju architektúru, kultúru a vynikajúcu gastronómiu. Takže si hneď ráno dávame v rybom bufete pri prístave rybie matjesy v žemli na raňajky, čo je veľmi chutná miestna špecialitka, ktorá po včerajšej párty bodne, a neďaleko si obzeráme múzeum vo forme ponorky a ďalšie lode tu kotviace. Veľmi zaujímavou je tu aj historická technická pamiatka St. Pauli tunel pod Labe spájajúci oba brehy rieky. Prechádzkou pozdĺž nábrežia dôjdeme až k HafenCity, čo je obrovský rozvojový projekt v centre Hamburgu, ktorý transformuje bývalé prístavné územie na modernú štvrť s kancelárskymi budovami, obchodmi, kultúrou a bývaním. Pred odchodom zo stanice do Kodane sa tiež nesmieme zabudnúť zastaviť na Poggenmühlenbrücke, odkiaľ sa fotia ikonické fotky z Hamburgu.
Tentokrát bol skoro päťhodinový spoj do Kodane vcelku v pohode, je neskoré leto a ľudí na cestách očividne ubudlo.
Do Kodaňe prichádzame opäť podvečer. Máme tu dohodnuté ubytovanie u kolegov (mladej rodiny) prakticky v centre mesta, tentoraz na dve noci. Večer strávime prechádzkou po centre a večerou v jednej tacos reštaurácii. Ceny sú tu veľmi vysoké, za menšiu porciu tacos človek zaplatí cca 20 EUR, za pohár piva okolo 12 EUR.
Celý deň máme vyhradený na prehliadku krás Kodane. A popoludní si zájdeme dať šálku kávy vo Švédsku.
Ráno vyrážame do mesta. Ideme asi príliš skoro, pretože kaviarne na raňajky ešte neotvorili. Napriek tomu jednu nachádzame a plánujeme, čo by sme radi dnes videli.
Prehliadku mesta začíname pri Christiansborgu. Christiansborg je bývalý kráľovský palác na polostrove palácov (Slotsholmen) a do roku 1794 kráľovská rezidencia dánskych kráľov v Kodani, v súčasnosti potom sídlo dánskeho parlamentu, Úradu vlády a múzea. Od neho sa okolo početných kanálov a vodných ciest, cez ktoré zase vedú cesty a cyklotrasy intenzívne využívané obyvateľmi mesta, dostávame do Christianie. Tá je nezávislým autonómnym územím uznávaným dánskou vládou a má vlastné pravidlá a zákony. A čo by to bolo za alternatívne centrum, keby tu nebolo cítiť a vidieť marihuanu. Po moste Inderhavnsbroen sa vraciame do Nyhavnu. Nyhavn je historické prístavisko, ktoré sa stalo turistickou atrakciou vďaka svojim malebným domom, reštauráciám a kaviarňam, ktoré sa tiahnu pozdĺž kanála. Tunajšie budovy pochádzajú zo 17. a 18. storočia a skôr slúžili ako obytné domy, sklady a dielne pre lodenice. Zamierime ďalej na sever a okolo kostola Marmorkirken, ktorý leží neďaleko od sídla dánskej kráľovskej rodiny Amalienborg, dôjdeme až do Kastelletu. Kastellet je pevnosť a bývalá vojenská základňa, postavená v 17. storočí. Dnes slúži ako park a turistická atrakcia s výhľadom na prístav a mesto. Prakticky na okraji Kastelletu stojí aj známa socha Malej morskej víly, ktorá je permanentne obsypaná turistami. Následne sa cez park Østre a zámok Rosenborg vraciame späť do centra.
Poobede v centre berieme vlak do švédskeho Malmö, aby sme si mohli po pár minútach v tuneli pod morom užiť aj jazdu po moste Øresundsbron nad morom medzi Dánskom a Švédskom s výhľadom napríklad aj na veterné farmy, ktorých je tu požehnane.
V Malmö sme si zašli na šálku dobrej kávy na hrad a pevnosť Malmöhus, ktorý je neďaleko od stanice a dnes slúži ako múzeum a kultúrne centrum.
Po návrate zo Švédska sme si s kolegami zašli na večeru. Zvyšok večera potom preberáme všetko možné pri pive v ďalšom podniku v celkom ľudoprázdnom centre.
Presun z Kodane do Brém, kde na nás čaká ďalší kolega. Prakticky celodenné cestovanie.
Vyrážame skoro ráno, ale namiesto toho, aby bol vlak prázdnejší, je opäť taký preplnený, že prakticky celú cestu sedíme s ďalšími cestujúcimi bez miesteniek na schodoch pri dverách. Je to trochu punkové, ale snáď by práve toto mal byť najhorší úsek celého nášho mesačného cestovania.
Večer sa stretávame s kolegom, u ktorého budeme dve noci bývať, a vyrážame na spoločnú obedo-večeru do centra, na čínske rezance a thajské pivo. Večer nás kolega ešte vezme pozrieť sa do jeho laboratórií na Max Planck a zvyšok dňa odpočívame.
Dnes budeme spoznávať historické Brémy a popoludní sa zájdeme pozrieť aj do Bremerhavenu, jedného z najvýznamnejších európskych prístavov.
Ako vždy, našu dnešnú prehliadku mesta začneme na vlakovej stanici, odkiaľ prídeme omrknúť brémsky Central park Bürgerpark s Parkhotelom a ďalej pokračujeme do historického centra. Po rannej káve v starom veternom mlyne Herdentorswallmühle sa prejdeme po polostrove okolo rieky Weser s klasickými tehlovými domami a zamierime do úzkych uličiek okolo ulice Schnoor. Je tu plno malých obchodíkov, kaviarničiek a farebných domčekov. Samotné centrum starého mesta si nechávame na koniec. Altstadt je najstaršou časťou mesta a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu množstvo monumentálnych historických budov a pamiatok, ako je gotická radnica, brémska katedrála alebo socha rytiera Rolanda. Neďaleko odtiaľto je aj pamiatkovo chránená ulica Böttcherstraße, ktorá je jednou z mála ukážok expresionizmu v architektúre. Tunajšie tehlové budovy pochádzajú z rokov 1922–1931.
Centrum Brém sa dá prejsť za dopoludnie. Času máme dosť, tak sa zájdeme pozrieť ešte do blízkeho Bremerhavenu.
V Bremerhavene sme sa išli pozrieť k moru do prístavu, ktorý je ohromne rozľahlý. Takže len prechádzka okolo malého prístavu Neuer Hafen trvala asi dve hodiny. Každopádne je tu čo vidieť, od farebných lodí, U-boot múzea, hotela v tvare plachetnice až po veľké nákladné lode, malé plachetnice, plavebné komory alebo zdvíhacie mosty. Povečerali sme v miestnej malej reštaurácii v Zollhause, tradične: vynikajúce čerstvé ryby.
ponorka
zdvíhací most v Neuer Hafen
Návrat do Brém a večer plánovanie zajtrajšieho celodenného prejazdu do Belgicka.
Dnes nás čaká jeden z najnáročnejších prejazdov Eurotripu, z Brém do belgického Gentu, kde na nás bude čakať kolegyňa. Vyrážame skoro ráno, v Osnabrücku prestúpime na lokálku do Hengelo. V pláne bolo pokračovať priamym spojom až do Amsterdamu na krátku medzizastávku.
Vo Hengelu však nastali prvé problémy. Začali sa objavovať prvé zrušené vlaky kvôli holandským štrajkom na železnici, takže sme v reálnom čase preplánovávali ďalšie spoje. Vzhľadom na provinčnosť tunajšieho kraja tu boli vlakové spoje navyše dosť zlé, takže sme stratili krátkymi prestupmi dosť veľa času a vo Zwolle sme nakoniec prehodnotili situáciu a namiesto do Amsterdamu sme sa horko-ťažko totálne preplneným vlakom ako v plechovke sardiniek, ale predsa, dostali aspoň do Rotterdamu.
Takže sme si krátku zastávku urobili namiesto v Amstri v Rotterdame. To je presne to kúzlo Interrail Global pasu!
Rotterdam je druhé najväčšie mesto Holandska. Na Rotterdam nám zostali asi 3 hodiny, čo je dostatočný čas na krátku, lež pamiatkami nabitú prechádzku od stanice k mostu Erasmusbrug, kde majú stanovište lode na vyhliadkovú plavbu po rieke. Tak sa zvezieme, nie?
Loď odchádza od Erasmusbrug po rieke do prekladísk a dokov s nákladnými loďami pri mestskej časti Pernis a vracia sa okolo bývalej zaoceánskej lode SS Rotterdam, ktorá tu trvale stojí, späť k mostu Erasmusbrug. Okružná plavba zaberie asi hodinu a štvrť.
Cestou od lode späť na stanicu sa rozhodne musíme zastaviť aj vo veľkom modernom obchodnom stredisku Markthal, veľkej presklenej hale s farebným stropom s mnohými malými obchodíkmi. Ochutnáme jedno Leffe a pokračujeme vlakom do Antverp.
doky a prekladiská
V Antverpách len krátko prestupujeme na posledný dnešný spoj do Gentu, tak máme čas si pozrieť aspoň impozantnú historickú stanicu, ktorá je okrem historickej a umeleckej hodnoty unikátna aj vertikálnym usporiadaním nástupíšť nad sebou.
Príchod do Gentu vo večerných hodinách a ubytovanie u kolegyne.
Dnes sa pozrieme do Bruselu a hneď nato na belgický vidiek.
Brusel je hlavné mesto Belgicka a zároveň jedno z najvýznamnejších centier Európskej únie. Má bohatú históriu, čo sa odráža v jeho architektúre a kultúrnom dedičstve. Z Gentu je to sem kúsok. Prechádzku po meste tak začneme neďaleko stanice, na pozlátenom Grand Place, ktoré je považované za jedno z najkrajších námestí na svete. Pokračujeme miestami aj nelibo páchnucimi uličkami k soche Čúrajúceho chlapčeka Manneken pis, ktorý je práve vandalsky posprejovaný žltou farbou, možno vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Menej známou je potom socha Čúrajúceho dievčatka Jaenneke pis, ktorá je celkom dobre schovaná medzi reštauráciami, kaviarňami a barmi s všadeprítomným belgickým pivom.
Prechádzkou okolo katedrály sme sa došli pozrieť do modernej štvrte, druhej tváre Bruselu blízko Leopoldovho parku, kde v komplexe Parliamentarium sídli Európsky parlament. Všetko v skle, moderné budovy, mramor. A v parku sochy pštrosov s hlavami v piesku. Cestou späť na stanicu sme si potom prezreli ešte belgický kráľovský palác a priľahlé kostoly a parky na priestranstve Mont des Arts.
Popoludní sme vyrazili za ďalším kolegom, ktorý býva na belgickom vidieku pri Court St Étienne. Práve sa tu konajú niekoľkodňové oslavy, tak sme strávili večer v dedine na púti, na autíčkach a strelnici, ako to býva na českom či slovenskom vidieku. Večerný program potom zahŕňal zaujímavú súťaž v improvizačnom rétorickom súboji dvoch tímov, ktoré bavili divákov profesionálne improvizovanými scénkami na zadané témy.
Dnes preskúmame historické mesto Bruggy a popoludní sa vrátime opäť do univerzitného mesta Gent.
Bruggy sú historické mesto, ktoré sa ako Benátky severu pýši nádhernými stredovekými budovami a vodnými kanálmi. V minulosti bolo významným obchodným centrom a v súčasnosti je populárnym turistickým cieľom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí gotická radnica s vežou Belfried, bazilika Svätej Krvi, kde sa uchovávajú ostatky Ježiša Krista, a jedno z najväčších námestí v Belgicku, hektárové námestie Markt.
Do centra vyrážame z nádražia, prejdeme Minnewaterparkom až k Dvoru bekýň, Begijnhof Ten Wijngaerde. Ide o bielo omietnuté domčeky zo 17. až 18. storočia, patriace v súčasnej dobe ženskému kláštoru benediktínok a nachádzajúce sa v pokojnom zákutí jedného z vodných kanálov. Okolo významného tehlového Kostola Panny Márie sa dostaneme až do samého srdca Brugg, na námestie Markt. Dominantou námestia je tu predovšetkým spomínaná gotická radnica s vysokou vežou a tiež farebné tehlové domčeky. Prechádzkou ďalej sa potom dostávame na severovýchodný okraj historického centra k Dampoortu a vonkajšiemu kanálu, okolo ktorého je v priľahlom parku na návrší rad niekoľkých starých veterných mlynov. Ide o veterné mlyny z 18. storočia, ktoré kedysi slúžili na spracovanie obilia.
veterné mlyny
Prehliadka historického centra Brugg zaberie asi pol dňa. Presúvame sa teda znova cez centrum na stanicu a pokračujeme do Gentu.
Gent, nachádzajúci sa v belgickej oblasti Východné Flámsko, je jedným z najkrajších miest v Belgicku. Má bohatú históriu, ktorú možno vidieť pri prechádzaní úzkymi uličkami historického centra mesta. Na mnohých miestach možno spatriť stredovekú architektúriu, vrátane kostolov, katedrál a hradov. Gent je tiež nazývaný ako mesto troch veží, pretože dominantami centra sú veľké veže Belfort (zvonica), Sint-Baafskathedraal (katedrála Sv. Bavona) a Sint-Niklaaskerk (kostol Sv. Mikuláša). Zaujímavou pamiatkou je aj stredoveký hrad Gravensteen, ktorý bol postavený v 12. storočí a slúžil ako sídlo grófov a neskôr ako väzenie. Gent je samozrejme tiež známy aj svojou bohatou kulinárskou scénou, ponúkajúcou mnoho druhov belgických pív.
Po podvečernej prechádzke po centre a večeri s kolegami sa zotmelo. Gent sa tak premenil na osvetlený belgický klenot, a tak sme si nočný Gent prešli veľmi radi znovu. Teda prešli na bicykli, táto doprava je tu veľmi obľúbená.
Ubytovanie opäť u kolegyne, zajtra skoro ráno odchod ďalej do Francúzska.
Prejazd z Gentu do Orleans s krátkou zastávkou a prestupom v Paríži.
Pomocou niekoľkých lokálok sa dostávame do Lille, odtiaľ rýchlikom do Amiens a nakoniec ďalším do Paríža na stanicu Paris Nord.
Vlak do Orléans nám pôjde zo stanice Paris Austerlitz, čo je na opačnom konci centra Paríža. Na prestup máme asi 4 hodiny, tak sa rozhodneme aj s batožinou prejsť cez centrum pešo. Po ceste máme hneď niekoľko zaujímavých pamiatok. Hneď prvá neďaleko od stanice je kostol Sv. Vincenta. Prepletáme sa ulicami preplnenými autami a ľuďmi medzi činžiakmi v pravidelnej a jednotnej zástavbe severnej časti centra Paríža. Ďalším miestom na trase je potom park Jardin du Palais-Royal a priľahlý zámok Palais Royal, od ktorého je už len kúsok k dominante celého Paríža, slávnemu Louvre. Prejdeme sa Tuilerijskými záhradami k Malému a Veľkému palácu, odkiaľ je na dohľad Invalidovňa a ďalšia dominanta Paríža, Eiffelova veža. Ďalej týmto smerom sa nám už nechce, pretože stanica Austerlitz leží na opačnej strane. Pokračujeme teda pozdĺž Seiny okolo katedrály Notre Dame, ktorá sa stále opravuje po požiari v roku 2019.
4 hodiny sú na Paríž samozrejme žalostne málo, sotva človek zvládne prejsť z jednej stanice na druhú cez celé centrum a pritom aspoň mrknúť na pár dominánt centra. Ale v Paríži sme už boli niekoľkokrát, takže to nie je náš dnešný hlavný cieľ, iba prestupujeme. Cieľom je Orléans, kde sa máme stretnúť s naším dnešným hostiteľom, ktorého sme si našli a dohodli cez Couchsurfing.
Orléans je vcelku malé, ale o to krajšie historické mesto. Náš hostiteľ býva prakticky v centre. Ubytujeme sa a potom vyrazíme spoločne na večeru a drink do rušnej triedy Rue de Bourgogne, kam je sústredená väčšina miestnych najlepších kaviarní, reštaurácií, barov a ďalších podnikov pre nočný život. To aby sa zvyšok mesta nenechal v noci rušiť.
Po niekoľkých dňoch dnes ráno nemusíme nikam chvátat, dopoludnie je tak predovšetkým oddychové, s dobrým brunchom po prechádzke centrom. Popoludní Órleans opúšťame a pokračujeme pozdĺž rieky Loiry do Tours, kde už na nás čakajú ďalší hostitelia z Couchsurfingu. Medzitým sa cestou ešte zastavíme na dvoch zámkoch na Loire, v mestečkách Blois a Amboise.
Orleáns leží na rieke Loire. Mesto je známe predovšetkým svojím historickým významom počas storočnej vojny. Najznámejšou udalosťou, spojenou s mestom, je záchrana Orleánsu francúzskou národnou hrdinkou, Janou z Arku, v roku 1429. Miestni sú na ňu očividne veľmi hrdí, symboly a zmienky o Jane sú v meste na každom kroku. Architektonickou dominantou mesta je potom katedrála svätého Kríža, jedna z najväčších katedrál vo Francúzsku.
Pôjdeme ďalej do Blois. Železničná stanica leží prakticky v centre mestečka, takže nám bude stačiť cca hodina na prehliadku okolia, aby sme mohli pokračovať včas ďalej. Na potenciálnu prehliadku miestneho zámku (tak ako pri všetkých zámkoch na Loire) by bolo treba prirátať aspoň ďalšiu jednu až dve hodiny navyše.
Blois je malebné mesto v údolí Loiry, na svoju malú rozlohu známe svojou krásnou architektúrou a historickými pamiatkami. V centre mesta sa nachádza impozantný zámok Blois, ktorý bol postavený v 16. storočí a slúžil ako sídlo kráľov Francúzska. Vďaka tomu sa stal významným centrom umenia a kultúry, kde sa stretávali mnohí významní umelci, spisovatelia a intelektuáli. Vedľa zámku sa nachádzajú aj malebné uličky so stredovekými domčekmi a historický mramorový kostol sv. Vincenta.
Bereme ďalší lokálku, ktorá práve ide, a vystupujeme v ďalšom mestečku na našich hop-on : hop-off hodinových cestách po tunajších zámkoch, v Amboise. V Amboise leží stanica na jednej strane širokej Loiry, zatiaľ čo centrum mesta na druhej. Tak sa do centra na otočku prejdeme po historickom moste.
Amboise je ďalšie malebné mesto ležiace na brehu rieky Loiry. Je známe svojím renesančným zámkom, ktorý sa vypína nad mestom a ponúka pekný výhľad na okolitú krajinu. Tiež tento zámok bol v 16. storočí obľúbeným sídlom francúzskych kráľov. Historické centrum je tu naozaj malinké, prakticky len niekoľko ulíc okolo zámku.
Hodina v Amboise nám na prehliadku opäť stačí. Tours bude zaujímavejšie, tak popojdeme.
Tours je jedno z väčších miest na Loire. Mesto má dlhú históriu a je plné architektonických pamiatok, ako sú gotické katedrály, románske kostoly a renesančné paláce. Najvýznamnejšou pamiatkou je stredoveká katedrála svätého Gatiena, ktorá je známa svojimi vitrážami a mohutnou zvonicou. Ďalšími významnými pamiatkami sú napríklad gotický kostol svätého Martina alebo renesančný Palác biskupov z Tours. Historické centrum Vieux Tours je samo o sebe klenotom plným krivolakých úzkych uličiek s jemne hrázdenými domami. Nočnou prechádzkou prejdeme celé centrum a na brehu Loiry posedíme vo väčšej záhradke na nejakej verejnej akcii prevažne miestnych pri osvetlenom moste.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Aj dnes budeme prespávať v Tours u našej rodiny z Couchsurfingu. Využijeme tak naplno náš Interrail Global pas. Skoro ráno prídeme do ďalšieho mesta patriaceho medzi zámky a hrady na Loire a v širšom okolí, do Angers, a cestou späť do Tours navštívime ďalšie menšie, v Saumure a Langeais, ku ktorým je vynikajúce spojenie vlakom.
Angers leží na rieke Maine, ale prakticky na okraji mesta preteká Loira, do ktorej Maine ústi. Je to hlavné mesto regiónu Maine-et-Loire. Je známe predovšetkým vďaka svojmu hradu, Château d'Angers, ktorý bol postavený v 9. storočí a slúžil ako kráľovská rezidencia. Dnes je hrad turistickou atrakciou a sídlom múzea. Za zmienku tu stojí ešte katedrála Sv. Mórica, v ktorej boli nedávno objavené vzácne polychrómy, ktoré sa aktuálne rekonštruujú. Inak je Angers tiež mestom vinárstva, kde sa pestuje odroda hrozna Chenin blanc, ktorá sa používa pri výrobe slávneho vína z oblasti Anjou, Coteaux du Layon a Saumur.
Dve hodiny na Angers bohato stačia, presúvame sa do Saumuru.
Saumur je asi najmalebnejšie mesto na Loire, ktoré sme tu navštívili. Dominantou mesta je zámok Saumur, ktorý sa týči na vrchole kopca nad mestom. Tento impozantný zámok bol postavený v 10. storočí a bol neskôr prestavaný v renesančnom štýle. Historická štvrť s úzkymi uličkami a domami pochádza zo 16. a 17. storočia. Saumur je tiež známy svojimi konskými školami, kde sa vyučuje klasické jazdenie a tradičné francúzske jazdecké umenie.
Langeais je malé mestečko, možno snáď až dedina s výbornou vlakovou dostupnosťou, ktorú by človek na mape skoro aj prehliadol. Napriek tomu tunajší hrad, postavený v 15. storočí, patrí k najzachovalejším hradom v údolí Loiry. Je to jeden z mála hradov v tejto oblasti, ktorý nebol úplne zničený počas francúzskej revolúcie. Možno preto, že ho na mape prehliadli aj revolucionári a vojaci.
Ubytovanie skoro v centre mesta u rodiny cez Couchsurfing.
Čaká nás víkend, ktorý hodláme stráviť u kolegov a s kolegami v okolí Morbihanského zálivu a na mori na plachetnici. Cieľ dnešnej cesty je teda malé mesto Sarzeau, kde sa postupne večer so všetkými stretneme. Z Tours tak vyrážame skoro ráno do Vannes vlakom, cestou sa cez poludnie zastavíme na obed a prehliadku krásneho centra v Nantes, hlavnom meste regiónu Pays de la Loire.
Z Tours odchádzame skoro ráno, s prestupom v Angers.
Po príchode do Nantes nás ako prvý uvíta Jardin des Plantes hneď oproti vlakovej stanici, botanická záhrada s viac ako 11 000 druhmi rastlín z celého sveta, ktorá slúži ako výskumné a vzdelávacie centrum. Okolo katolíckeho kostola Sv. Klimenta pokračujeme až na ostrov Versailles na rieke Erdre, na ktorom sa nachádza park a múzeum v japonskom štýle. Ako by som sa vrátil späť do Japonska, park je naozaj presvedčivý. Prejdeme okolo malej vodnej plochy Bassin de Ceineray, odkiaľ mizne celá rieka Erdre do tunela pod centrom, kadiaľ sa menšie plavidlá môžu dostať do Loiry - ak si počkajú na zelenú na semafore. Pred obedom dôjdeme aj do jednej z najkrajších francúzskych bazilík, baziliky Sv. Mikuláša. Medzi ďalšie významné pamiatky Nantes patrí gotická katedrála Sv. Petra a Pavla, ktorá sa práve opravuje po požiari v roku 2020. Perlu mesta sme si nechali na koniec, a to zámok Château des ducs de Bretagne z 15. storočia, ktorý bol kedysi sídlom bretónskych vojvodov Anny Bretónskej a jej otca Františka II.
Z ďalších zaujímavých miest mesta, ktoré sme už dnes nestihli, ale stoja za to, je napríklad vojenské múzeum Maillé-Brézé vo forme trvalo kotviacej vojenskej lode alebo umelecký, kultúrny a turistický projekt Les Machines des Nantes. Projekt vytvorila umelecká skupina La Machine ako súčasť regenerácie bývalej priemyselnej oblasti na brehu Loiry. Interaktívny projekt sa skladá z obrovských steampunkových mechanických strojov, ktoré sú poháňané hydraulikou a elektromotormi. Najznámejší z týchto strojov je asi Veľký slon. V bývalej priemyselnej oblasti je potom tiež veľký steampunkový kolotoč alebo jedna z ikon Nantes, starý žltý žeriav Titan.
japonské záhrady
riečny tunel
Večer odchádzame vlakom z Nantes do Vannes, kde nás jeden kolega vyzdvihne autom a prídeme na ubytovanie spoločne.
Vlak na celý víkend vymeníme za loď, malú plachetnicu. Dnes sa doplavíme pozrieť do Quiberonu, kde si dáme niečo dobré pod zub.
Dotankujeme nádrž a vyrážame z prístavu v Arzone. Časť cesty do Quiberonu plachtíme na motýlika, časť na bočný vietor, ale pretože bohužiaľ moc nefúka, nakoniec plachty zbalíme a do prístavu v Quiberone len bubleme na motor.
Na pohode na palube to ale našťastie nič neuberá.
Kotvíme v prístave a ideme sa po ňom prejsť. Vnútorný prístav je pri odlive prakticky nedostupný.
Po káve a tradičnej bretónskej palacinke sa vraciame späť do Arzonu. Tentoraz už plachty ani nevyťahujeme a ideme na motor.
Večer sa ešte zastavíme pri hrade Suscinio, ktorý sa v posledných rokoch opravuje a dostáva tak svoju pôvodnú podobu. Hrad bol postavený v 13. storočí a slúžil ako letné sídlo bretónskych vojvodov.
Dnes si privstaneme, aby sme s východom slnka mohli vyraziť do Morbihanského zálivu, do ktorého sa dá najlepšie dostať len v určité hodiny podľa prílivu a odlivu. Tieto fenomény sú tu veľmi intenzívne a kvôli veľmi zložitej geografii celej oblasti s jediným prielivom z mora do zálivu je tu mnoho zradných vodných prúdov, ktoré sa veľmi menia v čase práve podľa prílivu a odlivu. V určité hodiny tak nie je možné sa na niektoré miesta ani dostať, keď proti lodi namiesto pokojného mora tečie rieka, ako sa voda presúva z mora do rozľahlého zálivu alebo naopak. Prípadne dočasne namiesto niekoľkých stôp vody pod kýlom práve trčia z vody skaly. Na palube máme ale morského vlka znalého miestnych pomerov, tak si bez problémov trúfneme dôjsť až na ostrov Île-aux-Moines, najväčší ostrov v Morbihane, ktorý je cieľom dnešnej cesty.
Svitanie v prístave v Arzone. Nikde nikoho. Pokojnú hladinu čeí len hladné čajky.
Prekľučkovali sme všetkými prúdmi a vírmi, okolo ktorých je ráno celkom dosť rybárskych lodičiek so športovými rybármi. Ryby asi berú.
Ostrov mníchov je obklopený malými skalnatými ostrovčekmi a stále sa meniacimi zátokami a je obľúbený pre svoju malebnú prírodu a pláže. Na ostrove sa nachádza niekoľko starých kostolov a kaplniek, väčšinou s námornou výzdobou, čo je v Bretónsku všeobecne bežný jav. Je tu tiež múzeum a archeologické nálezisko, ktoré dokumentujú históriu ostrova od praveku až po súčasnosť. Turisti sa sem radi vydávajú na jednodňovú pešiu turistiku alebo cyklistiku, najlepšie asi veľmi krátkym trajektom z Port Blanc, aby si užili miestnu prírodu a výhľady na okolitú krajinu. Po prehliadke mestečka na ostrove sme nesmeli vynechať možnosť dať si aj tu tradičnú bretónsku špecialitu, pohánkové galettes. Sú to palacinkové placky s typickými plnkami, ako je syr, šunka, vajce, zelenina, morské plody alebo huby v rôznych kombináciách.
Následne opúšťame prístav a okolo celého ostrova sa vraciame späť do Arzonu.
Víkend na mori je za nami, loď zakotvená v domácom prístave, tak pobalíme veci a s kolegami pokračujeme autom do Rennes.
Ubytovanie u jedného z kolegov, odkiaľ zajtra skoro ráno vyrazíme ďalej na juh Francúzska. Náš posledný spoločný večer, tak celý víkend zhodnotíme pri dobrom víne. Podaril sa, len mohlo viac fúkať.
Celodenný prejazd juhozápadným Francúzskom z Rennes do Bordeaux.
Prestup v Nantes, odtiaľ až do Bordeaux francúzskym ICčkom.
Kraj dobrého červeného vína sa už hlási o slovo.
Príchod v popoludňajších hodinách, ubytovanie u kolegov na dve noci.
Celodenná prehliadka Bordeaux.
Bordeaux je preslávené svojimi vinárskymi oblasťami aj historickým centrom. Centrum mesta, ktoré bolo v roku 2007 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ponúka rad historických pamiatok.
My dnešný deň začneme pri historickej bráne Dijeaux so symbolmi mesta (lev, leopard, zvon, kosáky), ktorá slúži ako vstup do obchodných ulíc v centre mesta. Okolo veľkého kníhkupectva Mollat a Veľkého divadla naproti prominentnému hotelu Intercontinental sa dostaneme až na námestie Place des Quinconces. To je jedným z najväčších námestí v Európe s rozlohou okolo 25 hektárov. Na námestí sa nachádzajú dve veľké fontány, sochy významných francúzskych osobností a stĺp Monument aux Girondins na pamiatku girondistických poslancov, ktorí sa stali obeťami jakobínskeho teroru. Pokračujeme okolo rieky Garonne, ktorá je dnes ako vždy hnedo sfarbená jemným bahnom. Naplavená jemná ílovitejšia zemina je v celom okolí Bordeaux všadeprítomná a dáva miestnym vínam ich unikátny charakter. Viac sa o nich môžeme dozvedieť v múzeu Cité du vin, ktoré sídli v modernej budove v tvare karafy na víno, hneď naproti unikátnemu mostu Jacques Chaban-Delmas, ktorý sa dvíha vertikálne a je najväčším svojho druhu v Európe.
Po obede v novo otvorenom trhu s reštauráciami na Esplanade de Pontac neďaleko starých lodeníc a ponorkových dokov, ktoré majú svoje čaro hrdze, hnedého bahna a kotviacich plavidiel, sa vraciame späť do centra. Prechádzame honosné uličky plné života, reštaurácií a kaviarní, kde opäť niečo málo musíme ochutnať – je libo cheesecake, kávu alebo pohárik ružového? Okolo brány Grosse cloche (Veľký zvon) potom pokračujeme ku katedrále. Bohato zdobená katedrála Sv. Ondreja je jednou z najväčších románskych budov vo Francúzsku. Hneď oproti nej nakukneme do Hotel de ville, radnice mesta. Na večeru si zájdeme s kolegami na čo iné ako na miestnu tradičnú špecialitu, mäso s omáčkou bordelaise, čo je omáčka z červeného vína s cibuľou, petržlenom, bobkovým listom a korením. Toto jedlo sa často podáva s hranolčekmi a miestnym vínom. Deň potom zakončíme prechádzkou nočným Bordeaux.
Ubytovanie u kolegov, zajtra skoro ráno odchod ďalej na juh.
Celodenný presun z Bordeaux do Barcelony.
Skoro ráno vyrážame do Narbonne, kde máme asi 2 hodiny času na rýchlu prechádzku po meste.
Na to, aké malé Narbonne je, je historicky celkom významné a po turistickej stránke zaujímavé. Bolo založené Rimanmi ako prístav na Stredozemnom mori a v dobe svojho najväčšieho rozmachu bolo jedným z najdôležitejších miest v oblasti. V centre mesta sa nachádza niekoľko pamiatok ako biskupský palác, románsky kostol Sv. Pavla, ale predovšetkým gotická konkatedrála Sv. Justa a Sv. Pastora. Pôvodne z 13. storočia, stavba však zostala od stredoveku nedostavaná a pôvodný dokončený chór s ochodzou je využívaný ako kostol. So svojimi 41 metrami patrí medzi najvyššie vo Francúzsku.
rímske archeologické pamiatky
Ďalším vlakom pokračujeme do Perpignanu skoro na hraniciach so Španielskom. Chceme pokračovať cez Port Bou pozdĺž pobrežia až do Barcelony, ale nadväzujúci vlak v Perpignane je zrušený a nejde. Žeby štrajky v Španielsku? Alebo proste len španielska maňána? Každopádne kvôli nezhodám cestovného poriadku s realitou strácame niekoľko hodín riešením náhradného spoja. Nakoniec sa po niekoľkohodinovom čakaní s ostatnými na prepážkach a debatách o cestovných lístkoch rozhodujeme vziať za príplatok asi 12 EUR aspoň posledný dnešný voľný TGV rýchlik do Barcelony. Takže do Barcelony prichádzame až okolo 22. hodiny, vyzdvihuje nás kolega na veľkej hlavnej stanici Sants a pred polnocou stihneme tak akurát neskoro povečerať v tradičnej španielskej reštaurácii a dať si spoločne jedno pivo.
Ubytovanie u kolegu, ráno pokračujeme ďalej do Valencie ako našej aktuálne hlavnej destinácie - Barcelonou len prechádzame.
Presun z Barcelony do Valencie. Ale keď už sme v Barcelone, tak sa otočíme pozrieť aspoň na Sagradu Familiu. Zvyšok určite peknej Barcelony si necháme na inokedy.
Sagrada Familia je najvýznamnejšou stavbou Barcelony a najznámejším dielom španielskeho architekta Antoni Gaudího. Stavba sa nachádza v centre mesta a jej budovanie bolo začaté v roku 1882, ale dodnes nie je dokončená. Chrám je veľkolepý, vyznačuje sa predovšetkým zdobnými vežami a fasádou plnou sochárskych detailov, ktoré Gaudí vyjadril v organickom štýle. Sagrada Familia sa stala symbolom Barcelony. A my pokračujeme ďalej.
Z metra vystúpime po mnohých a mnohých eskalátoroch z útrob Zeme na stanicu Sants a s prestupom v Aldea-Amposta (čo je malá stanica a naokolo nikde nič) sme poloprázdnymi vlakmi popoludní vo Valencii. Škoda, že jazdia tak zriedka (len párkrát za deň), keď sú celkom priestranné, pohodlné a človek sa môže miestami kochať pohľadom na more.
Aj Valencia nás privíta pekným počasím. Prejdeme sa krásne uprataným a čistým historickým centrom, kam nás dnes nohy zanesú (všade je to blízko, centrum je pekne kompaktné), nakúpime potraviny a s jedným z kolegov, u ktorých tu budeme bývať, si neskôr zájdeme spoločne na večeru. Poriadnu prehliadku mesta necháme na ďalšie dni, budeme tu tri noci, takže času bude dosť.
historické centrum mesta
Ubytovanie u kolegov.
Sme vyše dvoch týždňov na cestách, takže dnešný deň bude totálne oddychový, je najvyšší čas sa trochu zastaviť. Ráno sme si v jednej z mnohých požičovní požičali na celý deň bicykle a zájdeme až na jednu z mestských piesočnatých pláží, pokojnú pláž Malvarrosa, kde strávime prakticky celý deň ničnerobením. Aj to je občas treba.
Začíname v centre neďaleko vlakovej stanice, kde si požičiame bicykle. Cez stred Valencie, ktorý leží v bývalom záhybe ramena rieky Turia, dojdeme na sever centra do veľkého parku Jardín del Túria, ktorý sa tiahne v dĺžke vyše 9 km v pôvodnom koryte rieky. Toto pôvodné riečne koryto totiž bolo v druhej polovici dvadsiateho storočia preložené južne od mesta po tragických povodniach a záplavách roku 1957, ktoré si vyžiadali okolo tisíc obetí. Park Jardín del Túria, ktorý takto vznikol a cez ktorý stále vedú všetky mosty, je tak jedným z najväčších mestských parkov v Európe, ideálny na prechádzku na bicykli, prípadne na iné športy, ktoré tu mnohí radi praktizujú. Na východnom konci parku v Meste umenia a vied potom stojí Oceanárium, najväčšie verejné akvárium v Európe, okolo ktorého pokračujeme ďalej na pláže Malvarrosa a Playa de las Arenas a budeme sa tade navečer aj vracať.
park po preloženej rieke okolo centra mesta
Ubytovanie u kolegov.
Je sobota, čas na poriadnu prehliadku mesta. Dosť sme toho už videli, ale dnes objavíme ďalšie zaujímavé miesta s naším kolegom, ktorý to tu výborne pozná a bude sa nám celý deň venovať.
Začneme v záhradách Jardins del Real, kde nad nami poletujú a štebocú voľne žijúce papagáje. Popojdeme do ďalšieho parku del Parterre, kde uprostred stojí socha Jaume I, Jakuba I. Aragónskeho, a niekoľko prastarých rozložitých figovníkov. Odtiaľ prejdeme do centra, kde na jednom z domov je vidieť aj netopier, jeden zo znakov Valencie. Za povšimnutie cestou určite stojí aj rokokový palác del Marqués de Dos Aguas s expozíciami keramiky. Neďaleko odtiaľ je potom námestie Redona, čo je okrúhle priestranstvo s niekoľkými stánkami tvoriace príjemný, malý trh. Naproti malebnému gotickému kostolu Santa Catalina stojí dom, ktorý bol kedysi samostatnou domovou jednotkou a ktorý sa môže pýšiť najužšou fasádou v Európe. Dnes je však súčasťou domu vedľajšieho. My sa tu zastavíme v horchaterii Santa Catalina, vyhlásenom tradičnom podniku za jediným cieľom - ochutnať miestne pochúťky horchatu a farton. Horchata je nápoj podobný mlieku s chuťou po mrkve, ktorý sa ale vyrába z tigrích orechov. A farton je podlhovasté sladké pečivo, ktoré sa do horchaty namáča. Po desiate pokračujeme ďalej na Centrálne trhovisko, kde možno zohnať prakticky akékoľvek lokálne potraviny. Hneď oproti trhovisku je Llotja de la Seda, čo je gotická UNESCO pamiatka s voľným vstupom, v ktorej skôr prekvital predovšetkým obchod s hodvábom, končila tu Hodvábna cesta. Výnimočná je tunajšia veľká sieň s vysokými stĺpmi a úchvatným stropom, na ktorom kedysi bývali vymaľované hviezdy. Ďalej sa prejdeme až k bráne Quart a neskôr k bráne Serranos, ktoré slúžievali ako väzenie, a preto boli v čase demolície opevnenia mesta zbúraniu ušetrené. Na obe brány možno vystúpiť (vstup voľný) a rozhliadnuť sa po celej Valencii.
park Parterre so sochou Jakuba I.
kostol, dom s najužšou fasádou a horchateria
Večer stretávame kolegyňu a vydávame sa autom na juh od Valencie do oblasti prírodnej rezervácie Albufera. Okolo niekoľkých jazier a jazierok sa prídeme pozrieť k zvláštne žltému moru a západ slnka nad Valenciou potom sledujeme z miestnymi obľúbenej vyhliadky de la Gola del Pujol na brehu jazera Albufera.
pláže v Albufeire
malý prístav a vyhliadka
Ubytovanie u kolegov, od zajtra sa začíname vracať do Česka.
Čo sa týka vzdialenosti, dnes nás čaká asi najdlhší prejazd, celodenný presun z Valencie čo najviac na sever. Máme dohodnuté ubytovanie cez Couchsurfing v Nîmes, ale to padne už na poludnie, pretože v Barcelone sa nám na rozdiel od rána nepodarí zohnať rezervácie na poslednú chvíľu do rýchlika, takže našu dohodnutú večeru s hostiteľkou nestíhame a prídeme do Nîmes regionálnymi vlakmi až neskoro v noci. Nuž, nie vždy riziko vyjde - španielske železnice nie sú úplne organizačne a systémovo priateľské. Zháňať rezervácie v španielskom systéme vlakov je o niečo zložitejšie než v bezproblémových online rezervačných systémoch Francúzska a ďalších krajín stredozápadnej Európy.
Skorý odchod rýchlovlakom, ktorým sme v Barcelone asi za 3 hodiny. Povinnú rezerváciu sme bez problémov vybavili tesne pred odchodom na stanici za niekoľko EUR.
Na stanici Sants je však ruch a skoro všetky rýchliky vypredané, takže sme nútení ísť regionálnymi spojmi namiesto plánovaného rýchlovlaku. Aspoň že tu ide vybavovanie na prepážkach rýchlo a pracovníci železníc sú milí. Presúvame sa teda metrom na stanicu San Andres a odtiaľ pokračujeme už pomalším tempom do Port Bou.
Keď sme sa nedostali do Port Bou cestou na juh, tak sa sem dostávame aspoň cestou späť na sever, aj keď tentoraz nedobrovoľne. Mýtické Port Bou tak teda bolo pokorené a na oslavu víťazstva nad španielskym vlakovým systémom (ktorý z celej Európy na našom Eurotripe najmenej fungoval práve v Španielsku) a z radosti z toho, že sa zase vraciame do normálne fungujúceho Francúzska, si v mestečku medzi prestupmi dávame jedno dobré pivo Estrella na cestu - to je totiž jedna z mála vecí, ktorá Španielom funguje celkom dobre.
A áno, ešte sú tu tie pekné výhľady na more, keď sa trať priblíži na dohľad pobrežia. Úsek medzi Llançà a Cerbere je tak v zapadajúcom slnku veľmi malebný.
Z Port Bou večer odchádza už francúzsky vlak, ktorým sa za 3,5 hodiny pohodovo dostaneme až do Nîmes.
Vzhľadom na neskorú hodinu sa ubytovávame hneď cez ulicu naproti vlakovej stanici, čo je na prespanie ideálna voľba (a nečakane aj cenovo výhodná oproti ďalším miestnym ubytovacím kapacitám), obzvlášť keď zajtra skoro ráno pokračujeme pozdĺž Azúrového pobrežia hneď ďalej.
Dnešok bude nabitý na prasknutie, pozdĺž Azúrového pobrežia sa pôjdeme pozrieť do talianskeho mestečka Ventimiglia, prejdeme si prímorské a zároveň podhorské kniežatstvo Monako a večer strávime vo francúzskom Nice.
Z Nîmes vyrážame skoro ráno a s prestupom v Marseille sme v Nice na obed.
Batožinu si necháme na dnešním ubytování nedaleko od vlakového nádraží a dále podél pobřeží jedeme jen nalehko, s návratem někdy v noci.
Azúrové pobrežie, často označované aj ako Francúzska riviéra, sa tiahne od Marseille až k talianskym hraniciam. Vlaková trať z Nice do Talianska sa tu vinie medzi skalami, prechádza malými aj väčšími tunelmi a z vlaku je často vidieť na more. Človek si tak môže vychutnať krásne pobrežie, azúrovo modré more a slnečné lúče aj z vlaku. Miestami to dokonca vyzerá, akoby sa vlak vznášal priamo nad morom.
Prvým dnešným väčším cieľom je mestečko Ventimiglia prakticky hneď za hranicami s Francúzskom na južnom konci Álp. Historické centrum na vŕšku na západnom brehu rieky Roia vlievajúcej sa do mora tvorí kompaktná zástavba farebných domov, ktorej stredu dominuje románska katedrála Sv. Márie Assunty z 11. storočia. Z tohto vrchu je pekný výhľad na celé mesto, pobrežie s plážami a prístavy alebo hory, ktoré sa nad mestom týčia. A aj v takomto provinčnom meste tu robia výbornú zmrzlinu. Skrátka Taliansko!
Po dvoch hodinách vo Ventimiglii, počas ktorých sa dá celé mesto v pokoji prejsť, sa vraciame tou istou cestou vlakom späť do Francúzska. Zvyčajne nerád chodím dvakrát tou istou cestou, ale tieto výhľady na more sa neomrzia. Obzvlášť, keď práve pomaly začína zapadať slnko.
Aj pomalšími lokálnymi vlakmi je to tu všetko blízko pri sebe, behom pár minút sme v jedinej vlakovej stanici Monaka. A to človek spozná hneď, akonáhle vykukne z okna vlaku - na rozdiel od ostatných staníc je Monaco - Monte Carlo celé v skale a na prvý pohľad je honosné a luxusné, čisté a upratané, z moderných materiálov.
Monako sa rozkladá na ploche len 2,02 km², takže nám nerobí problém ho väčšinu prejsť za necelé dve hodiny. Luxus, kasína a drahota je tu vidieť a cítiť na každom kroku. Zamierime priamo na skalnú vyvýšeninu, kde sa nachádzajú tie najväčšie perly Monaka, kráľovský palác, katedrála Sv. Mikuláša alebo Oceánografické múzeum. A samozrejme úchvatné výhľady na okolie plné honosných budov a jácht. Navyše sme chytili západ slnka ideálne, takže ide o parádnu podívanú ako na podvečerné, tak aj nočné Monako. Cez prístav Hercules tak môžeme pozorovať napríklad aj rozžiarené budovy kasín v Monte Carle.
Zvyšok večera potom strávime už opäť v Nice. Prejdeme si centrum, okolo sochy Apolóna na námestí Masséna prídeme k dlhej mestskej pláži Opera a pozdĺž nej sa prejdeme až pod vrchol s parkom na mieste bývalého hradu. Potúlame sa aj uličkami starého mesta Vieux Nice.
promenáda okolo pláže
uličky starého mesta
Ubytovanie cez Booking neďaleko vlakovej stanice.
Celodenný prejazd z Nice do Lausanne.
Krátky prestup v Marseille, priamy spoj do Lyonu.
Z Lyonu pokračujeme priamym vlakom do Ženevy.
Vo Švajčiarsku nám končí letné teplé a pekné počasie, Ženeva nás privíta zatiahnutou oblohou. Prestup na vlak do Lausanne, v ktorom už aj prší. A podľa počasia bude pršať celé ďalšie dni, počas ktorých máme v pláne vo Švajčiarsku zostať. Priam skvelé.
Ubytovanie u kolegov v Lausanne na ďalšie tri noci.
Keď už teda prší, má pršať a pršať bude napokon celý náš pobyt vo Švajčiarsku, využijeme nasledujúce dni ani nie tak na túlanie sa v daždi po mestách (alebo len výnimočne), ako na prejdenie čo najväčšej časti švajčiarskych hôr vlakom, keď už máme náš Interrail Global pas. Do vlaku totiž neprší (a obzvlášť do komfortných švajčiarskych), a tak v nich strávime nasledujúce dni prakticky celé.
Vyrážame skoro ráno, čaká nás veľký okruh z Lausanne cez Sion, Brig, Andermatt, Luzern a Bern späť do Lausanne.
V Brigu prestupujeme z bežného rýchlika na regionálny turistický vlak, ktorý je určený do zložitého horského terénu a z ktorého možno v úseku až do Andermattu pozorovať zaujímavé švajčiarske hory. Jazdí tu tiež jeden z viac známych vlakov, Glacier Express, ktorý je na rozdiel od bežných regionálnych vlakov za výrazne vyššiu cenu, s povinnými rezerváciami či možnosťou dať si počas jazdy jedlo, ale z tohto vlaku je vidieť prakticky to isté ako z bežného vlaku.
V Andermatte prestúpime na iný regionálny vlak, ktorý nás zvezie v priebehu niekoľkých minút do blízkeho Göschenenu.
Cesta je to veľmi strmá, ako na mnohých iných horských úsekoch je zjazdnosť zaistená použitím ozubnice na vlaku. Až sa človek čuduje, kam sa tu môže vlak dostať.
V Göschenene počkáme na rýchlik, ktorý práve prichádza a vychádza z pätnásťkilometrového tunela pod horskými masívmi. Technické prevedenie švajčiarskych železníc je naozaj obdivuhodné. S ďalším prestupom v Altdorfe sa dostaneme do Luzernu.
Až do Luzernu bolo počasie celý deň celkom v pohode a maximálne mrholilo. V Luzerne však bol naschvál taký lejak, že by ani psa nevyhnal. Ale to by sme neboli my, aby sme do centra tohto historického mesta nenakukli aspoň na chvíľku, aj napriek nepriazni počasia.
Luzern leží na brehu jazera Luzernsee, z ktorého vyteká stredom mesta rieka Reuss. Jej voda je neskutočne čistá a ľadovcovo modrá. Cez rieku v nádhernej historickej časti mesta leží aj niekoľko významných starých drevených mostov, obzvlášť most Kapellbrücke, ktorý je najstarším dreveným mostom v Európe a významnou turistickou atrakciou.
Po rýchlej prehliadke Luzernu potom pokračujeme rýchlikom späť do Lausanne, kde opäť večer dosť výdatne leje.
Ubytovanie u kolegov.
Dnešný okruh Švajčiarskom bude o poznanie menší než ten včerajší. Zistili sme totiž, že v rámci platnosti Interrail Global pasu je aj cestovný lístok na vybrané lodné spoje na niektorých švajčiarskych jazerách. A pretože jedným z týchto jazier je aj Thunersee, navyše s odporúčaním od našich hostiteľov, je rozhodnuté. Vyrazíme sa previezť po jazere, preskúmame mesto Thun a zájdeme sa pozrieť ďalším regionálnym turistickým vlakom do zimného strediska Zermatt, možno uvidíme Matterhorn. Dobre, áno, neuvidíme, prší, je a bude zatiahnuté... ¯\_(ツ)_/¯
Prestup v Berne a ďalší v Thune.
Sem sa vrátime cestou späť z Interlakenu, teraz len prechádzame.
Počas niekoľkých ďalších desiatok minút vystupujeme v Interlakene West. Mesto je pomenované podľa svojej polohy, nachádza sa medzi dvoma jazerami – Brienzersee a Thunersee. My sa nalodíme v prístavisku prakticky hneď vedľa stanice a o chvíľu s nami loď cúva na Thunersee a vyrážame na plavbu po zastávkach na oboch stranách brehu jazera.
Thunersee je jedno z najkrajších švajčiarskych jazier. Má dĺžku 17 km a šírku až 3,5 km. Jazero je obklopené nádhernou krajinou, horami a kopcami, dedinkami aj mestami. Je hojne využívané na vodné športy a rekreáciu. Okrem toho je Thunersee obľúbenou turistickou destináciou pre krásne výhľady na malebnú horskú krajinu, ktoré ponúka ako z brehu, tak práve z miestami neskutočne modrej hladiny jazera. Pendlujeme v čerstvom studenom vetre medzi oboma malebnými brehmi, tu kapitán zastaví na ľavom, tu na pravom brehu, pristaví k brehu, posádka ukotví, nastúpia a vystúpia pasažieri a behom pár minút zase odchádzame svižným tempom znova k ďalšej zastávke.
Vystupujeme v Spieze, kde si cestou na stanicu ešte pozrieme miestny stredoveký hrad.
Zo Spiezu sme opäť v Thune vlakom za pár minút. Rovnako ako Interlaken, aj mesto Thun leží na rieke Aare, ktorá tečie aj cez Thunské jazero. V meste je pekné historické centrum so stredovekými budovami a mnohými múzeami. Dominantou viditeľnou zďaleka je potom hrad Thun, pôvodne z 12. storočia. Hrad bol postavený na kopci nad mestom a ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, vrátane blízkeho jazera.
Z Thunu berieme taliansky rýchlik a za necelú hodinu vystupujeme vo Vispe. Vlak ide veľkú časť cesty dlhým tunelom pod Alpami, tzv. Lötschberg tunelom. Ten je jedným z najdlhších železničných tunelov nielen v Európe. Meria 35 km a bol otvorený až v roku 2007 ako súčasť nového úseku vysokorýchlostnej trate medzi Nemeckom a Talianskom. V tuneli sa nachádzajú dve samostatné železničné trasy, ktoré vedú každá jedným smerom, a umožňujú tak prejazd veľkého množstva nákladných aj osobných vlakov medzi severnou a južnou Európou. Konštrukcia tunela bola veľmi náročná a stála viac ako 4 miliardy švajčiarskych frankov, ale vďaka nej sa veľmi výrazne skrátili časy prepravy. Ďalší dôkaz o technickej pokročilosti švajčiarskych železníc.
Z Vispu presadáme do ďalšieho regionálneho turistického vlaku až na konečnú tohto úseku, do Zermattu. Pri pohľade na skalné masívy všade okolo a dopadové polia sutiny z týchto masívov vyzerajú stromy v nich rastúce skôr ako triesky než vyrastené obry.
Zermatt samotný je malebné švajčiarske horské mestečko v údolí Mattertal pod slávnou horou Matterhorn, ktorý pre zatiahnutú oblohu bohužiaľ nevidíme. Mesto je každopádne známe svojimi lyžiarskymi strediskami a ponúka mnoho luxusných hotelov a reštaurácií, rovnako ako turistických aktivít v letných i zimných mesiacoch. Zatiaľ tu sneh nie je, ale už sa naň chystajú, medzi bytelnými drevenými budovami jazdia elektrické vozidlá cestárov, polície, obchodníkov...
Tou istou cestou sa vraciame do Vispu a po prestupe vo Vispe ďalej do Lausanne priamym rýchlikom.
Lausanne nás večer opäť privíta lejakom. Našťastie nie je trvalý, tak nám dovolí ísť sa pozrieť aspoň na vyhliadku pri katedrále Notre Dame. Je odtiaľ pekný výhľad na celú nočnú Lausanne.
Ubytovanie u kolegov. A zajtra odchod ďalej do Nemecka.
S Lausanne sa lúčime opäť v daždi skoro ráno. Dnešná panoramatická cesta švajčiarskymi horami povedie z Montreux cez planiny a dolinky okolo Château-d’Oex a Gstaadu, do Zweisimmenu a ďalej údolím Simmental do Spiezu. Odtiaľ už pôjdeme rýchlikmi do Zürichu a ďalej až do Mníchova. Prebieha totiž Oktoberfest, tak náš Eurotrip zakončíme u ďalšieho kolegu v Mníchove práve na Oktoberfeste.
V Montreux prestúpime na regionálny turistický vlak, ktorý nás dovezie až do Zweisimmenu. Teda, rád by nás asi doviezol, ale na švajčiarsku presnosť a dochvíľnosť asi dosť netypicky stojíme niekoľko desiatok minút zbytočne niekde na začiatku trate z technických dôvodov. Technika na tomto úseku nevyzerá práve v dobrom stave. Každopádne, aj napriek veľkému meškaniu sa však nejako pohybujeme vpred a do Zweisimmenu nakoniec dôjdeme.
Odmenou za trpezlivosť sú nám potom opäť výhľady na okolité hory, lúky a roztrúsené usadlosti po kopcoch.
Zvyšok cesty až do Mníchova je už bez problémov, len sme mohli ísť z Zürichu priamym spojom do Mníchova a neprestupovať zbytočne navyše v St. Gallene, kde sa nám potom horšie hľadalo voľné miesto v rýchliku, ktorý bol dosť vyťažený.
Príchod do Mníchova vo večerných hodinách, spoločná večera v meste a ubytovanie u kolegu.
Je posledný víkend Oktoberfestu. Celý deň strávime v meste, prevažne teda na Oktoberfeste, ktorý sa koná v Theresienwiese. Pivné stany sú nielen kvôli mrholeniu plné na prasknutie. Treba vyraziť včas, napríklad na desiatu dopoludnia, inak sa dovnútra dostáva už veľmi zložito. Kto prišiel neskoro, stojí rad aj niekoľko desiatok minút, než ho do nejakého stanu pustia.
Párty celý deň aj celú noc s niekoľkými ďalšími priateľmi, ubytovanie opäť u kolegu.
Posledný deň Eurotripu, už treba len doraziť domov, jednoducho juhom cez Linz.
Čo dodať na záver?
Až sa vlastne čudujem, že organizácia celého tohto podniku nám pred odchodom zabrala iba niekoľko hodín, v priebehu celého mesiaca klapli okrem pár drobností prakticky všetky pôvodné plány a finančne by sa takto zrealizovaný Eurotrip dal považovať za lowcost. Veď len na cestovnom by sme za klasické lístky minuli asi tak 5x viac, než stál náš Interrail Global Pass. Bola to naozaj intenzívna jazda, tisíce prejdených kilometrov, celé dni čistého času v často rozmanitých vlakoch, desiatky navštívených krásnych miest Európy v 12 štátoch, mimoriadne spomienky s mimoriadnymi priateľmi a kolegami a objavená ďalšia veľká časť nášho krásneho kontinentu.
A to ešte nekončíme, druhý mesiac na menšie cesty ešte zostáva... :)
