Praha - Viedeň - Toronto - San Juan

Vstávame o 2.45 ráno, rýchly štart, prezlečenie detí, aby sme o 3.15 vyrazili autom smer letisko Viedeň. Vonku kosa -4°C, akoby nemohlo mrznúť cez víkend, keď sme boli na horách, aby bolo toho technického snehu viac.

Naše cestovateľské tripy asi nikdy nemali taký drive ako tento s číslom 5. Dosť si uvedomujeme, že cestovať s väčším počtom detí nie je taký adrenalín ako mať so sebou štvorročného chlapca na spektre. Porovnanie z našich minulých rokov máme bohaté a dosť sa na tom smejeme. Každopádne je to výzva. Nie, toto je mega challange a asi by do toho každý nešiel, ale my to cestovanie milujeme, skrátka do toho ideme po hlave.

Objavuješ veci, čo ti nenapadnú, ako keď mu podáš v lietadle fľašu kanadskej vody a počuješ nie. Čo nie? Až zistíš, že rieši, že na tej fľaši nie je vrchnák. Počas cesty uvedie veľa ľudí do situácií, ktoré nečakajú ani ty. Kontrola topánok a hodiniek u mužov celú cestu pokračuje. Teda všetci piloti, stevardi, zamestnanci za prepážkou odbavenia kufrov či kontroly leteniek, čašníci, upratovači odpadkov, predavači a hlavne kuchári sú podrobení týmto netradičným praktikám a hlavne je potrebné si s nimi tľapnúť.

Za celú cestu 26h presunu sme ho stratili len raz, lebo nás zabavila pani na kontrole batožiny a nevšimli sme si, že bleskurýchlo zbalil príručný kufor a vrátil sa znovu na pás na opätovnú kontrolu s kufrom. Toto naše pochybenie považujeme za úspech, lebo sa snaží zdrhnúť pri každej príležitosti.

Slovo pááán znie lietadlom tak nejako zvučnejšie a hlasnejšie než by kto čakal a jeho radostné ííí, že letííí lietadlom je tiež dosť prenikavé. No nič. Viedeň-Toronto 7h55min let, z toho 2,5h spánok, zvyšok dosť akčný, ale nikto nás neukameňoval zaživa. Prestup, čakačka 5h a ďalší let do San Juan niečo cez 5h, bol zvučnejší pri štarte, lebo sa práve rozhodol, že sedieť pripútaný rozhodne nebude, ale tato a mlieko boli záruka 4h spánku, takže nám to spolucestujúci snáď odpustili, lebo potom jačalo iné dieťa na palube lietadla😅 Týmto sa úprimne ospravedlňujem tej žene, že som z toho mala takú radosť. Na letisku nás vyzdvihol vodič, čo nás odviezol na nocľah, lebo bola polnoc, čas sa konečne osprchovať a natiahnuť. Samo na recepcii 5 prehnal mačku, skontroloval odpadkové koše🤣

San Juan - Quepos

Vďaka časovému posunu vstávame o šiestej, takže treba prečkať hodinku, kým začnú raňajky. Prečkať neznamená, že si budeš váľať šunky v posteli, to znamená odraziť pokusy o útek z izby, vykrádanie kufrov a hlasné protesty, že chce naše najmenšie dieťa robiť niečo úplne iné než ležať, čítať či sa hrať s hračkami, ktoré som so sebou priviezla. O 7. hodine už pálime jesť. Kým raňajky v kuchyni pripravia, zvládneme prechádzku okolo ubytovania, lelkovanie na parkovisku pri obchoďáku oproti, mávanie na okoloidúce nákladiaky tak zbesilo, že ako odozvu všetci trúbia, takže sme zase stredobodom pozornosti🤦‍♀️.

Na raňajky tu servírujú v mištičkách ananás a melón. Dostávame palacinky, vajíčka a panini s miestnym pomarančovým džúsom.

Výprava na Crocodilebridge (vstup zadarmo) – most s výhľadom na krokodíly nie je takým zážitkom ako pozorovať diery po stĺpoch v mostnej konštrukcii a strkať do nich nohu. Highlight výletu je však spiace bábätko v sedačke, ktoré nesie páán, a okoloidúce autobusy, na ktoré treba nekontrolovane kričať, aby vodič zamával späť. Skupinu krokodílov sme videli, vraj má veľké zuby. Cesta pokračuje veľmi pomaly, asi 8 km za 50 min... takže viac stojíme než ideme a poplatky za túto prima príplatkovú cestu tomu zodpovedajú 17,20 a 34,-Kč. Moje strachy o chladnejšie daždivé počasie na Kostarike sú úplne mimo, lebo z nás leje pot. Teda miestnych 27 °C pocitovo je rozhodne viac, a to po pražskej mesačnej šedi a hmle rozhodne vítam. Cestou pozorujeme miestne mini príbytky zostavené z plechu, ale aj honosnejšie vilky či dokonca veľké farmy.

Po 5 hodinách dochádzame na novú lokalitu pre ubytovanie. Trochu nezodpovedá tomu, čo sme čakali. Točité schody ako do neba a vedľa hneď minidžungľa. Vzhľadom na bezpečnostné dôvody a obavu o útek č. 5 z ubytovania bez dverí, ideme hľadať niečo iné. Predsa len nechceš naháňať päťku nonstop po dome či rovno v prírode. Čelovky som nezbalila. 4 km neďaleko pri miestnom gyme na nás čaká prima rezidencia s bazénom, kde majú voľnú izbu. Síce im vraj dnes netečie teplá voda, ale tá v bazéne je teplejšia než vzduch. Odhadzujeme kufre, berieme plavky a skáčeme do bazéna. O 17.30 je tu už tma ako v rohu, v ktorej bliká vianočné osvetlenie. Miestni nám na večeru uvaria krevety s ryžou a cestoviny s brokolicou, ktoré predtým ide kuchár niekam „kúpiť“ na motorke🤣.

Skoré rána budú asi naše. Budíme sa tesne po piatej, deti okolo šiestej. Do raňajok máme opäť hodinku času, trošku ľutujem susedov, lebo č. 5 býva v skrini, z ktorej si imaginárne vytvoril auto, takže neustále otvára a zatvára vŕzgajúce dvere, nosí veci z kufra do skrine, lebo nakladá a niekam ide.

Raňajky: ananás, melón, pomarančový džúsik, vajíčka a toasty. Č. 5 atakuje kuchyňu, lebo treba sledovať kuchárky pri práci, a keď už asi po ôsmy raz vylieza na výdajné okienko do kuchyne, dostane od personálu pomaranč. Trošku spomienka na kubánske pomaranče za socíku – keď ho chceš ošúpať, ale bol od pána (rozumej kuchárky, jeho slovník má asi 10 slov a pár zvukov, čo často vedie k tomu, že s ním hráš šarádu, kde ty hádaš slová, ktoré sa ti snaží povedať, a kým to neuhádneš, zvyšuje hlasitosť – kričí, čo znižuje tvoju výkonnosť pri odhadovaní ďalších slov), takže tu zjedol svoj prvý pomaranč.

O 9:00 nás Jožka vyháňa z izby, lebo sa ide na výlet. Cestou vybavujeme návštevu miestnej banky, kde konečne obstaráme kostarickú menu zvanú colón. Sú z nás „milionári“. Kurz prepočtu na Kč je zhruba deleno 25. Z krásnych 10 000 máš zhruba 400 Kč. Banku stráži ozbrojená ochranka. Inak strážnici sú tu na všetkých parkoviskách pri väčších obchodíkoch, ale už bez zbraní.

Ide sa na pláž Playa Biesanz, trošku dobrodružnejšia úzka kľukatá cesta a parkovačka na lístí v bahnitej priekope za korytom, samozrejme spoplatnená. Pri prestriekanej tabuli v miestnom pralesíku sa vydávame kamenistým chodníkom niekam k vode.

„To by si v 5-hviezdičkovom hoteli nezažila,“ počujem. Mal som vybranú inú pláž, ale tam bolo napísané, že posledných 5 metrov je po lane, tak som to zavrhol. Oddýchnem si, že je to vlastne prima blatistá cesta, ktorá zas až tak veľmi nešmýka, a že späť č. 5 potiahnem určite na chrbte, je len drobná barlička, ktorú zvládnem. S pocitom radosti cupitám, že nemusím v závere zlaňovať.

Na pláži stredoamerický vibe, hudba nahlas hrá, miestni grilujú, miešajú drinky a my sa tu necháme rozmaznávať. Predsa len, dnes mám sviatok, a tak oslava na pláži s drinkom je to pravé orechové, čo viac si priať. Síce pri tom trošku šprintujem k vode a späť, aby päťka pri skokoch do vody prežil, lebo uteká nekontrolovane bez vesty a plaviek. V zadných radoch pri pralese ho zase miestni búrlivo vítajú potleskom a krikom vždy, keď beží okolo do lesa kontrolovať vrece s plechovkami. Pár fanúšikov tu už má a s každým ďalším výbehom pribúdajú. Behám poctivo za ním. Našťastie máme so sebou aj č. 4, ktorá ma v tom behaní strieda. Trošku to pripomína štafetu. Jožka z grilu vybral parádnu rybu na obed. Dnes je to krásny beach day.

Quepos 

Kde to teda cestujeme? Kostarika, plným názvom Kostarická republika, je republika v Strednej Amerike. Susednými štátmi sú na severe Nikaragua a na juhu Panama. Západné pobrežie Kostariky obmývajú vody Tichého oceánu, východné Karibské more. 

Cieľom dnešného výletu je korytnačia farma. Cesta skôr pripomína tankodróm. Sledujeme život miestnych a keď už sa navigácia odklonila od cesty, udržuje Jožka smer, kam zhruba potrebujeme ísť. Priznám sa, že v okamihu, keď sme došli na pláž, cestu po piesku v našom požičanom aute Suzuki som zamietla, lebo v aute nie je lopata, podvaly ani iné vybavenie, ako auto dostať von a zháňať tu niekoho, kto nás bude vyťahovať z piesku, nebolo úplne to, čo tu chcem skúšať. Ani odhodlanie môjho muža: hlavné je na piesku nezastavovať, ma nepresvedčí. Teda zmarený dojazd na korytnačky ide za mnou. No nič, zaujímavé je to tu dosť, takže pozorujeme kohúty, kravy, kone, kozy, husi, čo tu miestni pestujú, ako žijú. Cestou ľahko spŕchne. Je tu dusno. Kostarika má po celý rok tropické podnebie. Existujú tu dve ročné obdobia. Suché obdobie trvá od decembra do apríla a obdobie dažďov od mája do novembra. Marec a apríl sú najteplejšie mesiace v roku, zatiaľ čo december a január sú najchladnejšie. Nedá sa to poznať.

Nakupujeme v miestnom "supermarkete", je v ňom pod tou plechovou strechou na padnutie. Kupujeme ovocie, syr, ktorý je v plechovke, pravdepodobne, aby zvládol transport z fabriky do obchodu, jogurty na desiatu a ďalšiu balenú vodu. Pri pokladni sme našli kornútky à la naše Cornetto, tak deťom kupujeme už niekoľko dní sľúbenú zmrzku. Ponuka v obchodoch je tu mimo hlavného mesta zatiaľ dosť obmedzená. Všetko sa točí okolo pouličného predaja ananásov, melónov, banánov a cibule. Kostarika je krajinou s najvyššou produkciou ananásov na svete. Sú výborné. Naše túlanie miestnymi perifériami a systémom jednosmeriek doplnenými o cedule, kam máš utiecť pri cunami, je na konci a deťom sľubujeme oddych pri bazéne.

Quepos - Puerto Jiménez

Noc dnes nie je úplne ideál. Č.5 má nočné mory, skrátka je tých nových podnetov na neho cez deň dosť a aj keď zaspávanie večer mu tu ide na jednotku, dnes sme od 1:30 na hodinku hore. 

Balíme, čas na presun na ďalšiu lokalitu. Tentokrát sa posunieme až na polostrov Osa, ktorý je druhým najväčším polostrovom Kostariky. 

Na raňajky idú „placáky“ (high-five) s personálom a junior dostane banán. Náš auti boj s jedlom je na každodennej báze už niekoľko rokov, každopádne sa nám darí do neho dostať vajíčka, melón, ananás, kúsok banánu a 1cm toastu. To by pre nás ešte pred mesiacom bola úplne nepredstaviteľná záležitosť. Radšej by "zomrel", než si nechať niečo vložiť do úst, a tak sme veľmi radi, že zmena prišla práve v decembri pred cestovaním.

Polostrov Osa je situovaný v južnej časti krajiny, konkrétne v provincii Puntarenas. Brehy tohto polostrova obmýva Tichý oceán. Španielsky názov polostrova Osa je Península de Osa. Toto územie sa pýši veľkou biodiverzitou. Značná časť územia polostrova Osa je pokrytá chránenými plochami a lesnými rezerváciami. Žije tu viac ako polovica všetkých druhov živočíchov v Kostarike. Významné sú tunajšie ekosystémy, horské dažďové pralesy a pobrežné mokrade. Hlavným mestom polostrova Osa je Puerto Jiménez, naša finálna lokalita pre najbližších pár dní. Cesta je dlhá, a tak staviame pri ceste na obed. Ochutnávame miestne pokrmy a bránime č.5 v samovražedných útekoch na cestu. Kontrola kuchyne, „placáky“ s obsluhou, zásobovačom, čo priviezol pitie, na vylepšenie psychickej pohody najmenšieho prebehli a môžeme ísť ďalej. 

Dnes dôjdeme až za tmy. Stíhame ešte nakúpiť na večeru a potraviny na ďalšie dni.

Dnešné ráno je ako z katalógu. Slnečné počasie a ja idem pripravovať raňajky za štebotania miestneho vtáctva. Tukany, papagáje na stromoch nad drezom. Sem tam preletí pristávajúce lietadielko na neďalekú mini dráhu. Vonkajšia kuchyňa a z nej výhľad do zálivu, tak toto je skutočne paráda. 

Na polostrove Osa si užívame príjemnú tropickú klímu. Priemerné denné teploty sa tu pohybujú nad 30 °C, tie najnižšie klesajú k 23 °C, a to v priebehu celého roka. Rozdiel je iba v tom, či na polostrov Osa vyrazíte počas suchého alebo vlhkého obdobia. Sucho je od konca decembra do prelomu marca a apríla. Zvyšná časť roka sa dá považovať za daždivú. Mnohokrát sú vraj dažde každodenné, avšak v dĺžke trvania len niekoľkých desiatok minút. Je však pravdou, že od júla do septembra spadne pomerne dosť zrážok, a to má vraj za následok, že sa začnú vynárať ďalšie živočíchy, ktoré by za normálnych okolností návštevník nevidel.

Po raňajkách vyrážame na prehliadku okolitých dediniek a pláží. Dáme si výborný obed v miestnej Osade a ide sa na kŕmenie krokodílov. Najskôr teda treba obstarať kurčatá, aby bolo čím naplniť brušká týchto pánov. Miestny sprievodca Adonis nás vedie lesíkom k okraju riečky, kde hrká a vyvoláva krokodíly. Skutočne pripláva menší kamarát a ide sa kŕmiť. Trochu s rešpektom sledujeme Adonisa, ako ho potľapkáva po hlave. Ide sa ďalej na druhú stranu, kde pripláva už väčší krokodíl a dve korytnačky. Skutočne zážitok. K večeru nás cesty zavedú na Playa Preciosa, kde si vychutnáme drink, aj keď č. 5 je stále v pohybe a treba za ním behať, lebo sa snaží po pláži utiecť.

Posledný deň v roku trávime na polostrove Osa. Je to doslova magické a nedotknuté miesto, ktoré si zamilujú obdivovatelia pestrej fauny a flóry. Preskúmavať tu môžete nielen hustý prales, ale aj krásne pláže a užijete si atmosféru miestnych dediniek. My sa dnes z hlavného mesta Puerto Jiménez vydávame po stopách blízkych plážových dediniek, kde si užívame čisté a plytké vody. Niekde kamenisté, kde by sa zišli topánky do vody, ktoré nemáme, a aj tak sa s tým vyrovnáme. Jožka prichádza s myšlienkou vyskúšať miestny taký obľúbený kajaking - vyplávajú nám priamo pod ubytovaním. Trochu korigujem jeho plány, lebo predstava vyskakujúceho č. 5 z kajaku za jazdy mi nepríde celkom to pravé orechové, čo chcem prežívať. Keď opomeniem teda pokus sa nasúkať do kajaku s operovaným bedrom. Dnes čelím niekoľkým pokusom o to, ma zamknúť na ubytovaní a taktiež už prebehol útek von za psíkom na recepcii. Nenudíme sa a musíme byť stále ostražití. Obrovské a nedotknuté pláže nesú názov Playa Preciosa čiže Playa Platanares. Na nich možno obdivovať krásny odliv alebo sa venovať surfovaniu. My tu dnes končíme pri čakaní na ohňostroj s miestnymi. O 17. h miestneho času prajeme z roku 2025 do ČR do roku 2026, kde sa už oslavuje príchod nového roka. Vidíme sa s našimi chlapcami vďaka videohovorom. Bohužiaľ po zotmení sa č. 5 domáha návratu autom a jeho výbehy do tmy nie sú celkom bezpečné, a tak sa vraciame späť do zátoky uvariť si večeru a za šumenia vlniek si pripiť pohárikom ginu. 

Vitaj 2026!

Puerto Jiménez - Playa Blanca - La Palma

Nový rok štartujeme božským výhľadom do zálivu, aj keď si robíme žarty, že cez noc niekto ukradol vodu, lebo bol odliv. Šumenie, štebot vtáctva. Balíme. Posledné domáce raňajky. Dnes ideme pozorovať papagáje do Lapa Rios Lodge. Je to vraj miesto, kde dažďový prales stretol more. 

Tým najväčším skvostom polostrova Osa je bezpochyby Národný park Corcovado, ktorý bol založený v roku 1975 a jeho celková plocha činí 425 kilometrov štvorcových. Do národného parku sa dajú plánovať jednodňové aj viacdňové výlety. Obdivovať tu môžete veľmi pestrú biodiverzitu. Žijú tu živočíchy ako margaj, tapír, tamandua, kapucíny, pumy, pelikány, množstvo druhov opíc, v mori sú to delfíny a hromada ďalších tvorov. Na polostrove Osa sú vidieť aj mangrovové močiare Humedal Nacional Térraba-Sierpe. Oblasť, kde je viac ako 330 kilometrov štvorcových mokradí. Program podriaďujeme č. 5, aj keď dnes je dosť hlučný, a tak je to náročné aj na pláži, kde staviame cestou. Playa Tamales – miestni tu chytajú ryby a pripravujú si privezené stolíky, posedenie a občerstvenie na pikniky na nový rok. Tiež si zo zásob jeden na deke urobíme. Keby tu nevrešťal junior, bol by to raj na zemi. Popoludní dojazdíme na ubytovanie do Playa Blanca - La Palma. Sme tu sami a domáci sa nám hneď venujú. Zjeme kura, ktoré sme si priniesli z nákupu a deti skáču do bazéna. Po zotmení ideme za muzikou do miestnej Brisas del mar, kde si okrem novoročného drinku dáme výbornú večeru.

Po raňajkách ideme pešo preskúmať neďaleké Vivero mangle last, kde pestujú mangrovové rastlinky na ďalšiu výsadbu.

Kostarika je známa ako svetový líder v oblasti udržateľnosti. V roku 2019 vyrobila viac ako 99 percent svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Je prvou tropickou krajinou, ktorá zastavila a zvrátila odlesňovanie; úspešne obnovila svoje lesníctvo a vyvinula ekosystémovú službu, ktorá učí biológov a ekológov o jej opatreniach na ochranu životného prostredia.

Cestou sledujeme miestne rastliny a ja sa pokúšam odfotiť motýle, ktoré sú také rýchle, že sa mi nedarí ich zvečniť. Kostarika zarába približne 1 milión dolárov ročne na vývoze viac ako 900 000 kukiel 150 druhov motýľov, ako je rod Morpho (čeľaď Babôčkovité) – jeden z najväčších motýľov s intenzívnou modrou farbou.

Mangrovy sú nádherné a deti skáču do vody a nezastaví ich ani to, že nemajú so sebou plavky. 

V krajine rastie viac ako 1000 druhov orchideí, pričom rezervácia a región Monteverde, ktorá je naproti cez záliv, je miestom s najvyššou hustotou orchideí na planéte. Celkovo Kostarika hostí viac ako 10 000 druhov rastlín, a tak si prezeráme veľa zaujímavých kvetov, ktoré sme doteraz nevideli.

Naše ďalšie putovanie vedie na Playa Colibri a na ľahký obed do miestnej Soda La Palma, kde pani, čo varí, vie len po španielsky, a tak sa pomocou prekladača dohadujeme, čo nám zhruba pripraví. Č.5 opäť atakuje kuchyňu, div pani neprepočíta hrnce. Na pitie si dáme miestny nápoj z hrušky. Podvečer ideme pozorovať vtáctvo. Čo je dosť ohlušujúca podívaná. Večer nás cestou z večere zastihne pravá tropická búrka.

Skoré vstávanie, rýchle raňajky a mierime asi hodinku cesty autom na Rancho Piro, kde nás čaká 3h vychádzka na koňoch až na Playa Piro. Cesta je to zo začiatku pre mňa dosť dobrodružná, keďže skúsený jazdec nie som, cítim sa dosť v strese a terén nie je úplne po rovinke, ale korytom rieky, pieskom.... Sprievodca hovorí len po španielsky a upokojuje ma slovami mama relax😅 Cesta z pláže je ale už za odmenu, a tak z konského chrbta pozorujeme papagáje a iné vtáctvo, motýle, opice a jašterice. Jožka ide na dvojsedadle s č. 5, ktorý je kupodivu v pohode a č. 4 statočne s nadšením samostatne. Po návrate nám domáci pripraví chutný obed a dezert z kokosu s kostarickou kávou. Na streche sa zhromažďujú opice, lebo im tu pripravili kolieska banánov. Náš čas je na konci, lúčime sa a vydávame sa na cestu do ďalšej lokácie Golfito.

Golfito je malebné prístavné mesto ležiace v Kostarike na pobreží Golfo Dulce, situované v provincii Puntarenas. Je veľmi vyhľadávané kvôli jachtingu, plavbám na lodiach a rybolovu. Užívať si tu je možné plážové aktivity. Ako stvorené sú pláže Playa Zancudo, Pavones a Pilon.

V centre možno vidieť miestne trhy s čerstvým ovocím a rybami.

Day off - dnes žiadne presuny, bádanie po kostarických zaujímavostiach, faune či flóre, dnes len oddych, slnko, voda a deti. 

Inak bývame tentoraz v dosť retro ubytovaní, kde to určite bolo v 90. rokoch divoké brloh s mnohými barmi, každopádne teraz tu bývame celkom asi tak 5 rodín, z toho 3 odchádzajú, lebo tu boli len na víkend🤣. O záchranu tu pravdepodobne bojujú tým, že na nedeľu sem za malý poplatok púšťajú miestne rodiny na nedeľný výlet, čo náš junior víta a hneď sa ide s deťmi hrať. K tomu nám hrá miestna hudba, dobré drinky a ľadová triešť nesmie chýbať. Sem-tam nám nad hlavami preletí lietadlo či párik papagájov. Nedeľa ako maľovaná😉

Čas na presun, ráno využívame, že sme tu sami a ideme ešte dopoludnia plávať do bazéna. Na poludnie naložíme auto, bielizeň, čo nám tu stále neuschla, budeme sušiť za jazdy. Máme namierené do Bahia Ballena Uvita. Cestou sa zastavíme v Rancho mi tata na obed, kde majú pripravené miestne hotovky.

Uvita je známa národným parkom Marino Ballena s piesočným útvarom v tvare veľrybieho chvosta, výbornými možnosťami na pozorovanie veľrýb (najmä december–marec a júl–október), šnorchlovanie. V sprievodcovi sľubovali pokojnú atmosféru, ale my sme po polostrove Osa zvyknutí byť na miestach sami alebo s maximálne 2 domorodými rodinami. Takže Uvitu hodnotíme dosť turisticky na počet ľudí a tiež za výber vstupného vo výške 7$ za 2 dospelých. Deti skáču do vĺn a č. 5 radostne jačí ako papagáj. Celí od piesku kráčame späť k autu a za súmraku dochádzame do našej dnešnej cieľovej stanice Dominical.

Raňajky a aklimatizácia s novým prostredím pre č.5 nie je celkom jednoduchá.

Hoci je to jedno z najkrajších ubytovaní, ktoré na Kostarike máme. Zatiaľ sa nám nedarí prísť na to, čo ho tu tak irituje, či je to latinskoamerická hudba, prostredie alebo mu to tu nesadlo jednoducho ako celok. Berieme ho teda na menší výlet po okolí a na zlepšenie nálady do neďalekej Sody pri ceste na obed, kde môže sledovať, ako mu pripravujú obed a súčasne prechádzajúce autobusy. Kontrola „placákov“, topánok, čiapok prebehla, a tak je všetko v pohode. V Dominical prechádzame miestnymi obchodíkmi pre turistov, kde pri otázke na cenu za tričko pre č.5 a náramok pre č.4 premýšľame, či nás pani nechce natiahnuť, lebo nám to príde dosť. Zrazu nám predavačka podáva zabalené veci a pán pri pokladni nám povie, že nám to zaplatil, pretože je dobrý človek (USA občan žijúci na Kostarike). Prekvapení ďakujeme, chvíľu sa s ním porozprávame a odchádzame stále rozčarovaní späť k autu z netradičného zážitku.

Vodopády Nauyaca sú naším dnešným cieľom.

V období dažďov pôsobia vraj oveľa impozantnejšie, ťažko posúdiť, tu ale leje každú noc, tak snáď bude podívaná stáť za to. Cesta k vodopádom je o niečo dlhšia a vedie "džungľou". Jožka nám zabezpečil približovací shuttle, a tak sa pevne držíme na korbe a sledujeme úchvatnú krajinu a občas aj dosť zničených turistov na namáhavej ceste. Dnes je horúco okolo 30 stupňov, a vysoká vlhkosť. Nás teda čaká "len" peší strmý zostup k Nauyaca. Vraj ide o jedny z najkrajších vodopádov v Kostarike. Dokĺžeme po blatistej ceste až k vode, kde sa č.5 hneď súka do plaviek, vesty a ide do vody. Cesta hore je trošku náročnejšia, ale nič, čo by sme v našej zostave nezvládli.

Posledný deň, kedy môžeme vyraziť na pláž. Chytať slnečné lúče do "zásoby", než sa opäť vrátime do zimy. Ideme na najbližšiu Playa Dominical, ktorá je nádherná, široká... wow, ale... a to, že č. 5 okamžite zdrhol. Takže nenatretá šprintujem po pláži na jednu stranu, na druhú stranu a zase späť a vzhľadom na to, že tu nie je nikde tieň, hlásim, že tu s ním nebudem a velím k ústupu. Ideme asi kilometer ďalej, parkujeme na odľahlejšom mieste, a keď zostúpime na pláž, okrem lode nikde nikto. Taký malý raj na záver Playa Dominicalito.

Trochu sme si pospali, čo nie je celkom v súlade s plánom, že ráno budeme baliť, pretože musíme byť o 15:00 v San José a vrátiť požičané auto. Raňajky, naložiť auto, ešte zamávať leguánovi, vyklepať všadeprítomný piesok a frčíme. 4 hodiny na ceste, žiadna sláva, dnes sa to vlečie. Zastavujeme pri krokodíloch pre burgery do auta na cestu. Auto odovzdávame načas, bohužiaľ čelné sklo má prasklinu, takže nás čaká ešte nepríjemné riešenie poistiek a ich krytia. Deťom sľubujeme bazén v hoteli. Realita je ten najľadovejší, aký si vieme predstaviť. Skôr by som to nazvala otužovacím bazénikom po saune. Takže 5 minút na zamrznutie stačí a ideme späť na izbu prebaliť kufor na zajtrajší skorý odlet.

San Jose - Toronto - Viedeň - Praha

O 5:00 vstávame na cestu na letisko v San José. Teda ostatní, ja už tu pozerám od druhej. Asi ľahká nervozita pred cestou, ako to junior zvládne tentokrát a hlava plná skladania pracovného harmonogramu s režimami detí v novom roku. Priznám sa, že sa mi do zimnej reality vôbec nechce. Predsa len objavovať nové tropické miesta a spoznávať kostarickú kultúru bolo skvelé, a tak neostáva nič iné, než začať plánovať opäť nejaké ďalšie cestovateľské dobrodružstvo. Let San José - Toronto konečne berie junior s povďakom všetky hračky, ktoré som zbalila a celý čas ich bojkotoval okrem medveďa a helikoptéry od Ježiška. Hráme sa, nalepujeme, jazdíme autíčkami, staviame lego, kreslíme, celých 5h letu bez jediného zaváhania a pri pristávaní mu začali klesať očká, takže rýchlo budiť. Jeho nadšenie pre letiskový personál nás dostalo až do kabíny lietadla pilotov, ktorým najskôr chváli topánky🤣 po prehliadke vyfasuje obrázok lietadla, Sofi odznak s leteckými krídlami Air Kanada a hlavne si s ním „plesknú“. Čakačka 3,5h na letisku v Toronte. Letiskový salónik je zatvorený, a tak si sadáme do reštaurácie, lebo sme hladní. Let Toronto - Viedeň máme oneskorený hneď pri štarte. Hodinu čakáme na ranveji, kým ju upracú, pretože začalo snežiť, a tak lietadlo opätovne ešte postrekujú. Let cez 8h opäť okorenený turbulenciami. Junior 4h chrápe... wow, namiesto spania pozerám F1 s Bradom Pittom a uvedomujem si, ako dlho som už nevidela žiadny film do konca. Síce to budem ľutovať, lebo spánok bude v nedeľu chýbať. Č.5 nám zdrhol v lietadle len raz a na letisku sme ho tiež vždy chytili, už sme vytrénovanejší🤣 alebo sme mali šťastie. V zasneženej Viedni dosadáme už len s 35-minútovým meškaním. 4h cesta do Prahy a naše putovanie je na konci. 

Pura vida 2026.