Ako to celé začalo...
Už ako malý chlapec som obdivoval a miloval kengury a hovoril som si, že sa raz do Austrálie pozriem. Ako som starnul, upustil som od toho a strach z pavúkov, hadov a ďalšej smrteľnej či len ohavnej hávede bol väčší. Každopádne až vďaka mojej žene Áde som začal cestovať a spoznávať svet. Pred Oceániou sme navštívili veľa iných krajín, pretože sa mnohokrát naskytla skvelá príležitosť kúpiť letenky za akciové ceny. Nuž, po svadbe na seba medové týždne nenechali dlho čakať a žena prišla s návrhom na Austráliu. Nebudem vám klamať, snažil som sa cukať, že sa mi nikam nechce, že ma tam bude chcieť všetko zabiť a je to strašne drahé (a to som nemal ešte nič spočítané), ako človek skrátka vie, že z Českej republiky to nie je na skok. Každopádne to skončilo tak, že keď už poletíme k protinožcom, tak chcem navštíviť aj Nový Zéland. Slovo dalo slovo a my sme si so ženou brali v novembri 2022 poctivých 20 dní dovolenky. Celkovo sme boli preč 28 dní a to od 2. 11. – 30. 11. 2022.
Ako sme to plánovali?
Myslím, že niekedy vo februári 2022 sa hranice Austrálie začali otvárať turistom a v apríli otvoril svoje hranice aj Nový Zéland. V máji sme mali svadbu. V júni sme vybavili víza a v júli už sa kupovali letenky. Poviem vám, že letenky boli vážne boj. Vedeli sme, že chceme letieť v novembri a to buď z Čiech, alebo okolitých krajín. A tak sa začalo hľadanie všemožných kombinácií. Využíval som snáď všetky možné vyhľadávače, napr. Pelikána, Skyscanner, Letušku, Kiwi, Google Flights (hoci letenky by som kupoval priamo u leteckej spoločnosti). Skúšal som rôzne krajiny a mestá odletov (Čechy, Poľsko, Nemecko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko) a rôzne mestá príletov (Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Darwin, Auckland-NZ), ale všetky tie ponúkané lety od Emirates, Qatar, Korean Airlines a mnohých ďalších boli vysoko nad 33 000 Kč. Zmestiť som sa chcel stoj čo stoj do 30 000 Kč na osobu, maximálne 2 prestupy a ideálne do 30 hodín letu. Po niekoľkých prebdených nociach som si spomenul, že na Havaj sme leteli spoločnosťou FinnAir, ktorú mi to vo vyhľadávačoch z nejakého dôvodu ani neponúkalo. Pozrel som sa priamo na ich stránky. Začal som s tým, že som vybral pre nás vhodný termín s odletom z Prahy a príletom v Austrálii do Sydney a odletom z Austrálie z Melbourne. Objavili sa letenky z Prahy-Helsínk-Singapuru-Sydney za 27 970 Kč, boli za nádhernú cenu. Skúsil som ešte kombináciu ďalších miest zo susedných krajín Českej republiky, ale vôbec som sa nepriblížil k takejto nízkej cene a s dobou letu TAM 30 hodín a 25 minút a cestou SPÄŤ 25 hodín a 45 minút boli tieto letenky jasným víťazom. Neváhal som a kupoval som. Let smerom Praha – Helsinky – Singapur zabezpečovala spoločnosť FinnAir a let zo Singapuru do Sydney austrálska spoločnosť Qantas. Späť to bolo vlastne rovnaké, len s rozdielom v odlete z Melbourne. Naša mapa na november dostala jasný začiatok a koniec cesty. Už zostávalo len doladiť ten zvyšok. Vnútroštátne letenky, ubytovanie, autá, vstupy na rôzne miesta, SIM karty... Hoci sme mali od FinnAir nárok každý z nás na 23 kg batožinu, brali sme iba jeden kufor do podpalubia (pretože príplatok za kufor na vnútroštátnych letoch bol zrazu x2) a obyčajné batohy. Ja používam aj ako svoj daily batoh The North Face Jester 28 l a Áďa mala batoh z Decathlonu NH500 30 l. Nasledujúcich niekoľko mesiacov som nakupoval všetko potrebné a plánovali sme našu cestu. Strávili sme nad itinerárom určite vyše 50 hodín čistého času a čas plynul ako voda. Ani sme sa nenazdali a 2. 11. 2022 o 19:35 sme už sedeli v lietadle a odlietali z Prahy do Helsínk. Naše životné dobrodružstvo sa mohlo začať.
Vzlietli sme o 19:35 miestneho času z Prahy do Helsínk so spoločnosťou FinnAir. Let trval ~2 hodiny, pristáli sme o 22:50, keďže v Helsinkách je o hodinu viac.
Z Helsínk sme bez problémov odleteli asi 20 minút po polnoci s tým istým leteckým dopravcom, spoločnosťou FinnAir. Let trval 12 hodín a 12 minút. Plánovaný prílet do Singapuru bol o 19:00 miestneho času. Medzipristátie bolo plánované na púhych 1 hodinu a 5 minút. Nehovorím, že som nemal obavy, že nám lietadlo uletí, preto sme si naplánovali v Sydney 2 noci. Nakoniec sme prileteli ešte asi o 40 minút skôr, takže úplná paráda. Avšak radosť z toho, že nadväzujúce lietadlo stihneme, nás vzápätí prešla a tu začína zábava. Lietadlo do Sydney zo Singapuru bude mať meškanie a plánovaný odlet je o 01:00 ráno nasledujúceho dňa. Čo už, využil som svoju Revolut kartu s plánom Metal a vďaka meškaniu sme využili zadarmo salónik na letisku. Najedli sme sa, oddýchli si a dali sprchu. Celý čas som na Googli a v aplikácii FinnAir kontroloval náš let, či sa nečakane niečo nezmenilo. Nič. Hoci sme zbytočne čakali vyše 6 hodín v salóniku, ale zase to nebolo také hrozné. Hoci vstup do salónika je iba na 3 hodiny, nikto nás nevyhodil a zostali sme až do nášho odchodu, ktorý nastal asi o polnoci.
00:01 - Zo salónika sme sa presunuli k odletovým tabuliam a tu sme márne hľadali náš let a na Googli sa už nezobrazovala odletová brána. Išli sme sa teda opýtať na informácie. Dámy, s ktorými som hovoril, boli ľahko zmätené, ale podarilo sa im po zavolaní ďalšej kolegyne zistiť, že náš let už nie je uvedený pod číslom od FinnAir AY0131, ale pod číslom od Qantas QF82. OK, dobre. Všetko dopadlo dobre a odchádzam spoločne s Áďou na odletovú bránu C20.
00:20 - Už z diaľky vidíme, že prichádzame správne. Letisko v tomto čase bolo celkom prázdne a len ~300 cestujúcich, ktorí čakajú ako my na let do Sydney. Nájdeme si miesto a usadíme sa. Čoho som si teda ihneď všimol bolo, že hoci za necelé 3/4 hodiny odlietame, tak nevidím vonku stáť lietadlo a zamestnanci vyzerajú ako fretky, ktoré stále niekam volajú a zdalo sa, že sa niečo deje. Úplne chladným ma to síce nenechalo, ale ostatne som aj tak nemohol nič robiť. Čas do odletu ešte máme a aj ostatní cestujúci čakajú. Približne za 10 minút začal byť akýsi hukot medzi niekoľkými cestujúcimi a zamestnancami od spoločnosti Qantas na prepážke. Nedalo mi to a išiel som zistiť, čo sa deje. Cestujúcim, ktorí mali aplikáciu od Qantas, sa aktualizoval let. Lietadlo nepoletí, let naberá ďalšie meškanie. Technická porucha, ktorú sa nepodarilo opraviť a plánovaný let je presunutý na 19:00. Takže v Singapure strávime ~25 hodín.
00:40 - Začala viacjazyčná diskusia medzi cestujúcimi a aj zamestnancami Qantas. Situáciu sa snažila upokojiť manažérka Qantas, ktorá v tento deň/noc mala službu. Razom zamestnanci Qantas začali hľadať riešenie. Iné lietadlo. Iný let napríklad do Kuala Lumpur alebo Bangkoku a následne prestup na let smerom do Sydney. Bolo to na dlho.
Približne o 2:40 hodine ráno zlyhali všetky možnosti a sme poslaní do Business salónika spoločnosti Qantas Airways, kde dostaneme jedlo, pitie a bude nám zabezpečený hotel. Okamžite píšem do ubytovania v Sydney (kde máme zaplatené 2 noci), že dorazíme o deň neskôr. Z letiska nemá nikto odchádzať, keby sa náhodou situácia zmenila a dostali sme skorší odlet, než o 19:00. Salónik spoločnosti Qantas bol oficiálne už zatvorený, ale kvôli nášmu meškajúcemu letu a približne 300 čakajúcich cestujúcich ho otvorili. Po príchode do salónika bola k dispozícii káva, čaj, voda. Žiadny alkohol a na otázku pár osladených nápojov.
O 4. hodine ráno bolo k dispozícii nejaké jedlo - raňajky (vajíčka, párky, slanina). Na otázku (nie automaticky) sa rozdávali deky a vankúše. Medzi cestujúcimi boli mladí, starí, deti, skrátka všetky vekové kategórie. Každý si našiel nejaký kút, sedačku, kreslo, kde vyčkával. Niekoľko z cestujúcich sa snažilo zistiť, čo a ako ďalej na recepcii do salónika Qantas s manažérkou. Bolo to vážne náročné po toľkých hodinách v lietadle a skoro bez spánku.
Asi o 6:00 ráno nám povedali, že nemajú izby pre toľko ľudí a sú schopní zabezpečiť iba 12 izieb pre celkom 300 cestujúcich. Ľudia boli vyčerpaní, nahnevaní a bolo to dosť vysiľujúce. Ja sám som spal len niečo málo v lietadle. Áďa, tá bola úplne vyčerpaná, ale spať jej nešlo. S izbami sme sa dohodli, že ich dáme deťom a seniorom. Zvyšok cestujúcich si môže nájsť hotel až do výšky 300 $ na osobu a môže ísť von z letiska. Lietadlo skôr, než s plánovaným odletom o 19:00 nebude. Bolo nám povedané, že o 8:00 sa salónik až do popoludňajších hodín zatvára, kvôli upratovaniu a údržbe, takže všetci budeme musieť odísť. Kam? Niektorí odišli z letiska, že sa pozrú do mesta, ďalší odišli blúdiť po letisku a nájsť si vhodnú lavičku, kde si budú môcť oddýchnuť, niektorí odišli na Qantasom určené miesto v hale, kde (ako som sa spätne dozvedel) bola k dispozícii voda, káva a nejaké muffiny. Než nás vyhodili zo salónika, tam som na Bookingu našiel hotel, ktorý je hneď na letisku, len treba odísť cez security. Noc (čítajte deň) síce stála skoro 8.000,- Kč, ale Áďa bola vyriadená a aj ja som sa potreboval vyspať a mali sme sľúbené, že dostaneme od Qantas na základe účteniek preplatenú sumu až do výšky 300 $. Trošku problém bol, že som to musel kúpiť ako na deň príchodu a nešlo to kúpiť spätne, ale riskol som to. Po rôznych machináciách a vyplnení príjazdového formulára za sprievodu security sme boli vyprevadení von z letiska. Nasmérovali sme si to ihneď do hotela a tu sme dostali „facku“.
Bolo asi 8:30 ráno a všetky izby sú plné a check-in je možný až od 14:00. Áďa si išla sadnúť do kuchynky a ja som išiel zisťovať, čo ďalej. Naozaj žiadna izba nebola voľná. Ja už zaplatil 8.000,- Kč a snažil som sa premýšľať, ale asi po 30 hodinách bez spánku v stresovej situácii som aj tak nič moc nevymyslel. Áďa dostala breakdown. Vôbec som sa jej nečudoval. S milou pani recepčnou som situáciu vyriešil tak, že som vykonal storno a ona bez nároku na poplatok za storno (kde bol 100 %) zrušila našu rezerváciu. S Áďou sme sa dohodli, že sa teda vrátime späť na letisko a pôjdeme do salónika, kde sa skúsime vyspať v kresle. Avšak na check-ine sme dostali ďalšiu facku, pretože naše letenky boli neplatné, keďže sú platné k včerajšiemu dátumu. Podarilo sa nám po rôznych otázkach zohnať niekoho z Qantasu, ale bolo nám povedané, že s tým nič urobiť nemôže a potrebujeme nové letenky. Že check-in k nášmu letu od Qantas bude otvorený až od 14:30 (bolo asi 9:20) a že musíme počkať, že systém je zamknutý. Super. Čo teraz? Našťastie som našiel jeden salónik, ktorý bol o poschodie nižšie. Vstup na Revolut som oficiálne už nemal, pretože 1 osoba = 1 vstup, ale v prvom salóniku sme prešli na 1 vstup 2 ľudia, takže do druhého salónika prešla Áďa zadarmo na vstup z Revolutu a ja som si vstup zaplatil (približne 50 $ singapurských dolárov). Na sedačkách sme ležať nemohli, bolo to zakázané a pokiaľ sa niekto o to pokúsil, bol hneď napomenutý v štýle 3x a dosť. Našťastie som si všimol, že v salóniku je priestor so Sleeping podmi za 10 $ na hodinu. Mali iba 3 a bolo asi 12:25, keď som si ich vôbec všimol. Po približne 10 minútach odišli z tejto miestnosti 2 ľudia. Neváhal som a kúpil som nám 3 hodiny. Len čo nám Sleeping pady pripravili, tak sme si ľahli a okamžite zaspali. Áno, tak toto bol výborný spánok. 3 hodiny ubehli ako voda a budí nás budíček. Sme fresh. Kontrolujem náš let na Googli a vidím, že odlietame až o 22:00. Čo už, ale stále snáď odletíme, že áno? Tak poďakujeme dáme na recepcii a odchádzame zo salónika na check-in.
Približne o 15:40 sme na check-ine, ktorý prebehol celkom rýchlo. A nové letenky? Žiadne. Iba sme na tie naše dostali pečiatku. Neviem, či sa mi chcelo smiať alebo plakať, ale proste máme to a ideme dovnútra a prechádzame klasickou bezpečnostnou kontrolou. Po príchode do haly o 16:20 kontrolujem odletovú tabuľu, a náš let je označený ako QF82D a otvára brány o 17:50. Odlet je naplánovaný na 19:00. Neverili sme tomu, ale naozaj sme z brány C22 o 19:05 odleteli. Pri nástupe sme dostali ešte papier od Qantas o technických problémoch na lietadle a teda meškanie letu pre nárok na kompenzáciu. Let QF82 bol pre cestujúcich, ktorí prileteli (ako my pôvodne) o ~18:30 a bol im posunutý na neskorší čas odletu. Aspoň takto nám to bolo povedané.
Po 8 hodinách letu, ráno o 7:10 sme v Sydney! Konkrétne sme pristáli na medzinárodnom letisku Kingsforda Smitha v Sydney. Prebehnú colné úkony a sme v krajine. Vážne sme z toho mali obrovskú radosť, takú, že sme to hneď namierili k McDonald's na "číze". Po dobití batérií sme si to štrádovali do WHSmith (trafika) na letisku kúpiť Opal card (lístok na MHD pre Sydney). Kupujem dve a nabíjam každú za 60 AUD. Dorazíme k vlaku a priamo z letiska mierime do stanice King Cross Centre, odkiaľ to máme ani nie 5 minút do ubytovania "Original Backpackers Sydney" za 214 AUD aj s raňajkami (na 2 noci, ale vlastne len 1). Do ubytovania sme dorazili o 30 minút skôr, než je otváracia doba recepcie. Tak sme museli počkať. Prehodili sme pár slov s obyvateľmi domu a polhodinka bola za nami. Pri check-ine som musel zaplatiť 20 AUD depozit za kľúč. Na ubytovanie som si ešte z Česka objednal SIM kartu od spoločnosti Amaysim, ktorá bola práve v akcii za 196 Kč 50 GB na 28 dní (pre našu cestu ideálne). Avšak, aj keď mi z ubytovania potvrdili, že SIM karta prišla, nikde obálka s mojím menom nebola. No, nedalo sa teraz nič robiť a išlo sa na izbu. Izba bola presne ako na obrázku. Malá kója s rozvŕzganou posteľou, vlastným sprcháčom a záchodom, chladnička, ventilátor. V priebehu vybaľovania, sprchy a prezliekania som riešil SIM kartu pomocou aplikácie Amaysim a live chatu. Našťastie mi bolo iba povedané to, že stačí kúpiť novú SIM kartu za 2 AUD a spárovať číslo SIM karty s telefónnym číslom, ktoré som už mal pridelené v aplikácii. Odľahlo mi. Na King Cross som kúpil novú SIM kartu a mohli sme sa vydať do víru veľkomesta.
Zaobstarať si Opal card (električenka pre Sydney). Kupujem dve a dobíjam každú za 60 AUD.
Nedeľa, krásny slnečný deň a my mierime autobusom k majáku Barrenjoey Lighthouse. Na 20:00 máme naplánovaný odlet do Aucklandu na Novom Zélande. V izbe sme našli spoločníka, švába. Dal som mu meno Standa. Pred cestou sme sa ešte v ubytovaní naraňajkovali. K dispozícii bola káva, toastový chlieb, nutella, zopár džemov a mlieko. Low budget raňajky, ale pre nás kráľovská hostina.
Na cestu funguje Opal Card. V sobotu a v nedeľu neminiete viac, než 8,40 AUD na osobu. Autobusom cesta trvala asi 2,5 hodiny na stanicu Palm Beach Golf Club. Po príchode sme si v kiosku kúpili kávu za 8 AUD a išlo sa k majáku.
Ide sa cez park plný papagájov, po pláži vedľa zátoky a do kopca cez ľahšiu, ale dlhšiu cestu alebo kratšiu, ale náročnejšiu cestu. Vybrali sme si tú druhú možnosť a bolo to super s krásnym výhľadom. Hore pri majáku je k dispozícii každých +/- 30 minút možnosť pozrieť sa hore za 10 AUD na osobu, ale nevyužili sme to. Aj tak tam nájdete nádherné výhľady až k horizontu. Späť dole sme išli tou ľahšou cestou.
Výlet nám zabral pár hodín a s vedomím toho, že naspäť pôjdeme ďalšie 2,5 hodiny, tak chvíľku po poludní už čakáme na autobus a ideme späť na ubytovanie vziať si veci a nechať si vrátiť 20 AUD depozit.
Hlavná stanica.
Vyzdvihneme kufre a fičíme na letisko.
Po prílete na letisko je všetko v poriadku, potrebujeme len ukázať víza na Nový Zéland a spiatočnú letenku. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že už sedíme v lietadle a odlietame do Aucklandu.
Pár minút po polnoci miestneho času sme pristáli. Mali sme 20 minút od letiska zarezervované ubytovanie od Ibis Budget na noc za 144 NZ. Chvíľku blúdime. Je noc, my bez internetu, ale podarilo sa. Pri check-ine mi slečna podáva obálku so SIM kartou, ktorú som na hotel objednal z Česka. Operátor Skinny 10GB/7dní za 317,- Kč.
Ráno po zobudení zájdem vedľa do supermarketu nakúpiť raňajky a nejaké zásoby na cestu. O 9:30 nám z požičovne privezú žihadlo až k hotelu. Cez Booking.com vrátane full insurance za 1743,- Kč na 24 hodín. Auto bolo Toyota Yaris. Išlo o moje prvé šoférovanie v živote na ľavej strane. Bol to šok, bolo to zvláštne, ale rýchlo som tomu prišiel na kĺb a frčali sme z Aucklandu do Hobitína pri meste Matamata, kde sme mali rezerváciu od 12:10.
Pri návšteve Hobitína sa splnil môj detský sen. Bola to naozaj nádhera, až mi z toho aj z tej radosti vypadla slzička, že sa nám toto aj napriek predchádzajúcim komplikáciám podarilo navštíviť.
Po návšteve Hobitína sme sa presunuli do Waitomo Caves, kde sme si prešli jaskyne a previezli sa po vode na loďke a videli svetielkujúce červy na stropoch jaskyne. Človek videl čierno-čiernu tmu a pozeral ako na hviezdy. Fascinujúci pohľad. Cena pre oboch za hodinu v jaskyniach 122 NZD.
Z jaskýň Waitamo Caves sme to namierili späť do Aucklandu na ubytovanie v súkromnom nádhernom domčeku v pokojnej štvrti aj s raňajkami. Na Bookingu hľadajte "Flat Bush Holiday Accomodation". Noc nás vyšla na 1606,-Kč.
Doobeda sme vrátili auto. O 12:00 nám letelo lietadlo z Aucklandu na južný ostrov do mesta Christchurch.
Po prílete sme si vyzdvihli batožinu z dopravníkového pásu a nevyzerala vôbec fresh. Preliačené a zaseknuté koliesko. Vedel som, že reklamácia nič nevyrieši, ale potreboval som zápis a protokol pre poisťovňu. Nemali sme čas niekde zháňať novú, jedine, že by sa niečo naskytlo cestou.
O 14:15 nás vyzdvihol shuttle bus z autopožičovne cez Holiday autos - Snap rentals, 3 dni za 3700,- CZK s full insurance. Dostali sme Toyotu Camry Hybrid. Potrebujeme nakúpiť ešte nejaké zásoby a presúvame sa do Punakaiki. Cesta z Christchurch trvá 4 hodiny. Po menšom zdržaní vo forme búračky mojou chybou a výmene auta za Toyotu Aqua hybrid, sme vyrazili do Punakaiki.
Mali sme dohodnutý let helikoptérou nad ľadovec. Let bol naplánovaný na 14:00. Dorazili sme asi o hodinu skôr a v meste si dali obed. Približne 10 minút pred odletom nám volali z odletového centra. Boli sme kúsok od neho, tak som tam rovno išiel. Povedali nám, že sa dnes už nepoletí, že sa zhoršilo počasie. Môžu nám ponúknuť let ďalší deň, ale to sme nemohli, pretože sme mali zariadené ubytovanie v Haaste, ktoré bolo 3 hodiny jazdy autom ďaleko a opäť by to bol obrí zásah do itinerára. Našlo sa riešenie, keďže ďalší deň budeme z druhej strany ľadovca, kde sa vyskytujú ďalšie odletové miesta. Nejako sme sa dohodli a že na druhý deň máme doraziť.
Na neskoré popoludnie sme dorazili do Haastu a len náhodou som si na recepcii všimol, že ďalší deň od 8:00 je uzavretý most, ktorý je uprostred našej cesty. Keby som si nevšimol tú malú ceduľku, tak zostaneme v Haaste minimálne do obeda a plány na ďalší deň padnú.
Veľmi skoro ráno odchádzame z Haastu, nech nám nezavrú cestu.
Hrozne veľa otravných komárov.
Tu sme zistili, že sa nelietalo na ľadovec, ale na Aoraki/Mount Cook, čo je najvyššia hora Nového Zélandu. Bolo 13:30 a letelo sa o 14:00 a my sme boli jediní, kto zatiaľ mal letieť. Problém nastal v tom, že sa lieta minimálne vo 4 ľuďoch, ale je možné letieť v 2 ľuďoch ako VIP tour, avšak cena bude ako za 3 ľudí. Činilo to nejakých 13 000,- Kč, ale nemáme zúfať, je možné, že sa niekto ukáže. Tak sme čakali. Pol hodina preč. Nikto sa neukázal a my sme sa museli rozhodnúť. No, nebudem vám klamať. Platiť som to nechcel. Bol to ďalší zásah do rozpočtu a hoci Áďa argumentovala tým, že to zaplatí z pôvodného letu, ktorého čiastka jej bude vrátená, pretože bola stornovaná, tak na mňa bolo doplatiť zvyšok. Prekérna situácia, ale stál som si za svojím a zaplatiť som to nechcel. Bolo ticho. Za doprovodu cinknutia padnutej ihly na zem sme sa pobrali k autu. Nastala horlivá diskusia. Áďa sa rozplakala a ja som stále argumentoval tým, že máme aspoň výlet v helikoptére nad Veľkou koralovou bariérou a máme celú dovolenku pred sebou. Chvíľku nám to trvalo, než som naštartoval a chystal sa odísť. Povedzme, že to bolo zlatých 10 minút v aute, než sme mali odísť a opäť vďakabohu za to. Už som sa pripútal a radím spiatočku a v spätnom zrkadle vidím Hazel. Hazel bola mladá slečna z recepcie, ktorá bežala za nami s tým, že ak chceme stále letieť, tak práve prišli 3 ďalší ľudia a môžeme sa k nim pridať. V helikoptére bolo miesto presne pre 5 ľudí + pilota. Nakuknem do auta a vravím Áďe "letíme". Adélka sa na mňa pozrela a len vzlykla "čo? kedy?". Vravím, že hneď, teraz. A cestou do budovy jej v rýchlosti vysvetľujem situáciu. Kríza zažehnaná, ale nie mnou. Šťastím z hory. Musím povedať, že to bolo snáď ešte krajšie, než som si predstavoval. Náš prvý let helikoptérou. Sneh na vrcholkoch je čistý a biely. Pilot pristál na vopred určenom mieste. Po výstupe z helikoptéry sme sa ihneď zaborili po kolená do snehu. Urobili sme krásne fotky, mali výborný výhľad a ten zážitok je na nezaplatenie. Cena bola cca 8500,- Kč pre dvoch.
Po pristátí sme sa vrátili k autu a vyrazili k jazeru Pukaki, kde sme sa zastavili na nejaký čas a hltali tú krásnu prírodu Nového Zélandu.
Následne sme zamierili k ubytovaniu pri jazere Tekapo, ktoré je schované uprostred svahov okolitých hôr. Večer alebo ráno budete v úžase z toho, aká je tá príroda nádherná a ako mraky obklopujú vrcholky.
Odchádzame z Tekapa späť do Christchurch, kde vraciame auto a prelietame späť do Austrálie, do Brisbane. Cestou urobíme niekoľko zastávok a opäť sa snažíme kochať prírodou. Na záver k Novému Zélandu by som rád dodal, že zelenšiu trávu a modrejšie nebo či jazerá som nevidel. Toľko oviec, kráv či koní, ako sa pasú pozdĺž ciest v ohradách, ale zároveň nie sú zvyknuté na ľudí, je neopísateľné. To človek musí vidieť na vlastné oči.
Po prílete do Brisbane so spoločnosťou Qantas mám ešte viac zničenú batožinu. Opäť podávam aj druhú reklamáciu (aj keď nanič) a zisťujem, kde môžem zohnať takto popoludní/večer batožinu. Žiadne rady, ktoré by som využil, som nezískal. Kufor sotva ide a drží silou vôle.
Vo vlaku pozerám, aké mám možnosti kúpiť nový kufor a teda nič moc. Našťastie mi napadlo skúsiť použiť miestny marketplace na Facebooku a podarilo sa mi zohnať kufor od dievčaťa, ktoré bývalo 20 minút pešo z nášho ubytovania za 50 AUD. WIN WIN situácia a kríza zažehnaná.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Vyrazili sme do Lone Pine Koala Sanctuary, kde som vopred vybavil lístky na vstup a na držanie koaly. Pri vstupe do útulku sme vďaka vopred kúpeným lístkom preskočili celý rad a mohli si odložiť aj náš kufor do uzavretého priestoru pre zamestnancov. Pri vstupe sme dostali v sáčku granule na kŕmenie kengúr. Úprimne sme boli veľmi prekvapení, že v útulku možno kŕmiť, hladiť a aj maznať kengury. Výbeh je obrovský, majú tam niekoľko druhov kengúr a aj deti môžu rôzne pobehovať. Kengury sú veľmi priateľské a naozaj to bol skvelý zážitok, bol som hrozne moc nadšený, pretože sme cielene išli do útulku iba za koalami. Držanie koaly sme mali vopred zaplatené od 11:00. Ak si to človek nekúpi včas vopred, tak na mieste už väčšinou nie sú k dispozícii. Majú iba pár kôl, ktoré v ten deň pracujú a okná pre možnosť držania sú veľmi malé. Všetko dopadlo dobre. Koala na mne zanechala hnedý darček a po umytí sme mohli o 12. hodine odchádzať z útulku.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 13:00 nám išiel autobus zo stanice v Brisbane do Gold Coast za 280,- Kč na osobu spoločnosťou Premier motor service.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Z ubytovania sme vyrazili na celodenný výlet do Sea Worldu v Gold Coast. Kupovali sme z Čiech a vstup do Morského sveta vrátane téglika na neobmedzené pitie stál 220 AUD pre oboch. Časť parku s dospelejšími atrakciami práve rekonštruovali, ale o zážitok sme ukrátení neboli. Majú nádherné obrie akvárium, množstvo atrakcií a v čase kŕmenia po zakúpení téglika s mŕtvymi rybkami (7 AUD) som si nakŕmil nielen raje.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 6:45 sme odlietali z Gold Coast do Cairns. Využili sme Uber na letisko a cesta bola o 4:00 ráno.
Bezplatný shuttle bus od autopožičovne.
Vrátenie auta.
Vyrazili sme na celodenný výlet na Veľkú koralovú bariéru vrátane 10-minútového letu helikoptérou. Áďa šnorchlovala a ja som si zaplatil aj hĺbkové potápanie. Bola to moja prvá skúsenosť a neuveriteľný zážitok. Kupovali sme to cez TripAdvisor.
Popoludní okolo 15. hodiny sme odlietali z Cairns do Darwinu. Deň sme strávili leňošením v Cairns Esplanade Lagoon. Kufre sme nechali na hoteli. Na letisko nejazdí žiadny autobus, takže sme brali Uber.
Do Darwinu sme sa dostali asi o 18:00 a z letiska sme museli opäť ísť Uberom.
Vyzdvihli sme auto od spoločnosti Bargain Car Rentals.
Išli sme asi hodinu od mesta na "1 Hour Jumping Crocodile Cruise on the Adelaide River". Kúpené na TripAdvisore.
Vraciame auto.
Na dopoludnie 10. hodinu sme mali naplánovaný Cage of Death v Crocosaurus Cove. Jediné miesto na svete, kde sa môžete s týmito prehistorickými plazmi kúpať. Prešli sme si areál a videli baby krokodíly, dom plazov, v ktorom mali aj najjedovatejšie hady sveta napr. austrálsky taipan. Zrovna bol aj čas predstavenia plazov, tak som si pochoval (bližšie nešpecifikovaného) hada a jaštericu.
Po prílete do Perthu sme išli vlakom do centra mesta.
Po prebudení sme si zašli na výborné raňajky do podniku Little Willy's, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho ubytovania.
Následne sme sa presunuli autobusom k Blue Boat House. Širšie centrum mesta je označené ako "zone free" a teda nepotrebujete kupovať lístky.
Väčšinu dňa sme strávili na pláži Leighton Beach. Keďže to bolo už ďalej od centra mesta, tak sme si kúpili lístok u vodiča, ktorý platí celý deň.
Skoro ráno, čo sme opustili ubytovanie sa presúvame do autopožičovne "no birds".
Vyzdvihujem si Toyotu Corolla hybrid za 6300,- Kč vrátane full cover a nechávam depozit 5 000,- Kč.
Ubytovanie opúšťame skoro a mierime do Valley of the Giants Tree Top Walk. Tu sa prechádzame medzi korunami stromov vo výške až 40 metrov. Lávka sa trošku húpe a mám z toho rešpekt. Sme naozaj vysoko. Áďa sa mi smeje. Vstupom za 21 AUD na osobu sa dostanete aj do časti zvanej "the Ancient Empire", kde nájdete stromy, ktoré majú v obvode cez 16 metrov.
Z mesta Albany mierime 4 hodinovou cestou k Wave rock. Prechádzame cez Stirling Range National Park -> Chinocup Nature Reserve -> Salt Lake, ktoré bolo sfarbené do ružova -> až nakoniec k Wave rock. Teplota od juhu je zrazu o 14°C vyššia a vlhkosť žiadna.
Najhorší zážitok máme teda z múch. Sú drzé a zaliezajú nám do uší, nosných dierok a odháňanie nepomáha. Bohužiaľ klobúk so sieťkou nemáme. Pri Wave Rock nebolo veľa turistov. Prejdeme si oblasť a urobíme pár fotiek. Vedľa skalného útvaru je aj nádrž so striktným zákazom vstupu. Je to pitná voda pre vedľajšie mesto Hyden.
Od miesta Wave Rock odchádzame krátko nato až do západnej časti mestečka Toodyay, kde máme zarezervované ubytovanie.
Ubytovanie je obklopené zvieratami ako sú ovce, kone, papagáje alebo alpaky. Je to naozaj nádhera tu zostať. Ubytovanie cez booking Pecan Hill BNB.
Na popoludnie sme mali naplánované Sandboarding a Buggy tours v Lanceline.
Vlaková stanica.
Raňajky na letisku
Po prílete nás na letisku vyzdvihuje vopred objednaný shuttle bus.
Z hotela nás odviezol zvoz.
Jedným z hlavných dôvodov našej návštevy Austrálie a vysnívaným prianím Adélky bol výlet za veľkými bielymi žralokmi od spoločnosti Calypso Star Charters, ktorá sídli v Port Lincolne.
Na hotel nás odviezol zvoz.
Kyvadlovým autobusom ideme na letisko.
Na letisku nás vyzdvihuje shuttle bus od autopožičovne Bargain Car Rentals.
Ráno sme sa odhlásili z hotela a vyrazili k skalným úkazom.
V Port Campbell sme sa ešte medzitým zastavili na jedlo v podniku Waves Cafe, Bar and Restaurant a zanechali sme tu aj našu českú bankovku na pamiatku.
Čas nás tlačil a my sme vyrazili späť do Melbourne sa ubytovať a navštíviť mesto.
V meste funguje okružná električka (ako v Prahe č. 23), ktorá je zadarmo. Využili sme ju aj s doprovodným komentárom počas jazdy.
Náš let odletel už o 12:50 miestneho času z Melbourne.
Vraciame auto.
Z autopožičovne nás odvážajú na letisko.
Náklady
Letenky 135.676,-
spiatočná Austrália: 55.940,-
Sydney - Auckland: 19.133,-
Auckland - Christchurch: 3.258,-
Christchurch - Brisbane: 9.613,-
Gold Coast - Cairns: 3.777,-
Cairns - Darwin: 5.886,-
Darwin - Perth: 9.981,-
Perth - Port Lincoln: 14.044,-
Port Lincoln - Melbourne: 14.044,-
Ubytovanie 40.647,-
Sydney so raňajkami: 3.626,- / 2 noci
(NZ) Auckland Ibis budget: 2.141,- / 1 noc
(NZ) Auckland Flat bush so raňajkami: 1.703,- / 1 noc
(NZ) Punakaiki: 1.418,- / 1 noc
(NZ) Haast: 1.737,- / 1 noc
(NZ) Tekapo: 1.630,- / 1 noc
Brisbane: 1.669,- / 1 noc
Gold Coast: 3.500,- / 2 noci
Cairns: 2.259,- / 2 noci
Darwin so raňajkami: 3.549,- / 2 noci
Perth: 2.350,- / 3 noci
Pemberton: 1.798,- / 1 noc
Albany: 1.034,- / 1 noc
Pecan Hill BNB so raňajkami: 2.669,- / 1 noc
Perth (cez Qantas): 1.395,- / 1 noc
Port Lincoln: 3.286,- / 2 noci
Port Cambell: 2.549,- / 1 noc
Melbourne: 2.334,- / 1 noc
Autá 20.624,-
(NZ) Auckland 1.744,-
(NZ) Christchurch 4.780,-
Cairns: 2.291,-
Darwin: 1.700,-
Perth: 6.301,-
Melbourne: 3.808,-
Celkom za benzín: 10.513,-
Potraviny: 25.424,-
Sumárne aj s ostatnými položkami nás výlet do Oceánie stál 314.078,- Kč. Išlo zďaleka o našu najdrahšiu dovolenku od roku 2017, čo spolu cestujeme.
Záver
Od začiatku, keď som nechcel ísť, som rád, že mám takú ženu, s ktorou som výlet mohol podniknúť. Aj napriek neprajnému prvému týždňu, kedy sa nám smola lepila na päty, vyšlo všetko perfektne. Najviac nás prekvapilo, akí sú ľudia v Austrálii aj na Novom Zélande priateľskí, milí a usmievaví, hoci sme pre nich úplní cudzinci. Bol pre nás šok vidieť tu v Čechách deň po návrate, ako sa všetci mračia, je zima, sneží a bolo nám z toho smutno. Každopádne sme nemali ani jeden deň také zlé počasie, že by sme museli zrušiť plány. Menší dážď nás nezastavil. Teplotné rozdiely medzi mestami a územiami v Austrálii boli znateľné, ale čo iné čakať. Je to obrovský kontinent. V Severnom teritóriu bolo vážne horúco a v Melbourne zase dosť chladno a veterno. Najviac sa nám páčila Západná Austrália, mala ideálne počasie a celkovo sme v ZA strávili najviac času. Celkovo bola naša dovolenka jedna veľká naháňačka a museli sme pracovať s tým, čo máme – obmedzenou dovolenkou v práci. Keď už letíme tak ďaleko, tak to jednoducho chceme stihnúť. Keby som znovu zavítal k protinožcom, tak už si dám oddych a navštívim napríklad len 2 štáty. Itinerár bolo vážne ťažké naplánovať. Všetko zaplatiť vopred, aby sme mali isté vstupenky alebo aj letenky (a možno aj lacnejšie). Koľkokrát sa mi stalo, že kým som kúpil nejaký let a rozhýbal sa, už som ho nenašiel. Neviem, či z dôvodu vypredania alebo zrušenia letu. S tým, ako sme toho mali toľko a všetko na seba deň po dni nadväzovalo, sme dosť riskovali a nebolo to ľahké. Rád by som povedal, že som rád, že to máme za sebou, ale to by som klamal. Dal by som si to ešte raz.
V ústrety novým objavom!
Dan
Ako to celé začalo...
Už ako malý chlapec som obdivoval a miloval kengury a hovoril som si, že sa raz do Austrálie pozriem. Ako som starnul, upustil som od toho a strach z pavúkov, hadov a ďalšej smrteľnej či len ohavnej hávede bol väčší. Každopádne až vďaka mojej žene Áde som začal cestovať a spoznávať svet. Pred Oceániou sme navštívili veľa iných krajín, pretože sa mnohokrát naskytla skvelá príležitosť kúpiť letenky za akciové ceny. Nuž, po svadbe na seba medové týždne nenechali dlho čakať a žena prišla s návrhom na Austráliu. Nebudem vám klamať, snažil som sa cukať, že sa mi nikam nechce, že ma tam bude chcieť všetko zabiť a je to strašne drahé (a to som nemal ešte nič spočítané), ako človek skrátka vie, že z Českej republiky to nie je na skok. Každopádne to skončilo tak, že keď už poletíme k protinožcom, tak chcem navštíviť aj Nový Zéland. Slovo dalo slovo a my sme si so ženou brali v novembri 2022 poctivých 20 dní dovolenky. Celkovo sme boli preč 28 dní a to od 2. 11. – 30. 11. 2022.
Ako sme to plánovali?
Myslím, že niekedy vo februári 2022 sa hranice Austrálie začali otvárať turistom a v apríli otvoril svoje hranice aj Nový Zéland. V máji sme mali svadbu. V júni sme vybavili víza a v júli už sa kupovali letenky. Poviem vám, že letenky boli vážne boj. Vedeli sme, že chceme letieť v novembri a to buď z Čiech, alebo okolitých krajín. A tak sa začalo hľadanie všemožných kombinácií. Využíval som snáď všetky možné vyhľadávače, napr. Pelikána, Skyscanner, Letušku, Kiwi, Google Flights (hoci letenky by som kupoval priamo u leteckej spoločnosti). Skúšal som rôzne krajiny a mestá odletov (Čechy, Poľsko, Nemecko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko) a rôzne mestá príletov (Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Darwin, Auckland-NZ), ale všetky tie ponúkané lety od Emirates, Qatar, Korean Airlines a mnohých ďalších boli vysoko nad 33 000 Kč. Zmestiť som sa chcel stoj čo stoj do 30 000 Kč na osobu, maximálne 2 prestupy a ideálne do 30 hodín letu. Po niekoľkých prebdených nociach som si spomenul, že na Havaj sme leteli spoločnosťou FinnAir, ktorú mi to vo vyhľadávačoch z nejakého dôvodu ani neponúkalo. Pozrel som sa priamo na ich stránky. Začal som s tým, že som vybral pre nás vhodný termín s odletom z Prahy a príletom v Austrálii do Sydney a odletom z Austrálie z Melbourne. Objavili sa letenky z Prahy-Helsínk-Singapuru-Sydney za 27 970 Kč, boli za nádhernú cenu. Skúsil som ešte kombináciu ďalších miest zo susedných krajín Českej republiky, ale vôbec som sa nepriblížil k takejto nízkej cene a s dobou letu TAM 30 hodín a 25 minút a cestou SPÄŤ 25 hodín a 45 minút boli tieto letenky jasným víťazom. Neváhal som a kupoval som. Let smerom Praha – Helsinky – Singapur zabezpečovala spoločnosť FinnAir a let zo Singapuru do Sydney austrálska spoločnosť Qantas. Späť to bolo vlastne rovnaké, len s rozdielom v odlete z Melbourne. Naša mapa na november dostala jasný začiatok a koniec cesty. Už zostávalo len doladiť ten zvyšok. Vnútroštátne letenky, ubytovanie, autá, vstupy na rôzne miesta, SIM karty... Hoci sme mali od FinnAir nárok každý z nás na 23 kg batožinu, brali sme iba jeden kufor do podpalubia (pretože príplatok za kufor na vnútroštátnych letoch bol zrazu x2) a obyčajné batohy. Ja používam aj ako svoj daily batoh The North Face Jester 28 l a Áďa mala batoh z Decathlonu NH500 30 l. Nasledujúcich niekoľko mesiacov som nakupoval všetko potrebné a plánovali sme našu cestu. Strávili sme nad itinerárom určite vyše 50 hodín čistého času a čas plynul ako voda. Ani sme sa nenazdali a 2. 11. 2022 o 19:35 sme už sedeli v lietadle a odlietali z Prahy do Helsínk. Naše životné dobrodružstvo sa mohlo začať.
Vzlietli sme o 19:35 miestneho času z Prahy do Helsínk so spoločnosťou FinnAir. Let trval ~2 hodiny, pristáli sme o 22:50, keďže v Helsinkách je o hodinu viac.
Z Helsínk sme bez problémov odleteli asi 20 minút po polnoci s tým istým leteckým dopravcom, spoločnosťou FinnAir. Let trval 12 hodín a 12 minút. Plánovaný prílet do Singapuru bol o 19:00 miestneho času. Medzipristátie bolo plánované na púhych 1 hodinu a 5 minút. Nehovorím, že som nemal obavy, že nám lietadlo uletí, preto sme si naplánovali v Sydney 2 noci. Nakoniec sme prileteli ešte asi o 40 minút skôr, takže úplná paráda. Avšak radosť z toho, že nadväzujúce lietadlo stihneme, nás vzápätí prešla a tu začína zábava. Lietadlo do Sydney zo Singapuru bude mať meškanie a plánovaný odlet je o 01:00 ráno nasledujúceho dňa. Čo už, využil som svoju Revolut kartu s plánom Metal a vďaka meškaniu sme využili zadarmo salónik na letisku. Najedli sme sa, oddýchli si a dali sprchu. Celý čas som na Googli a v aplikácii FinnAir kontroloval náš let, či sa nečakane niečo nezmenilo. Nič. Hoci sme zbytočne čakali vyše 6 hodín v salóniku, ale zase to nebolo také hrozné. Hoci vstup do salónika je iba na 3 hodiny, nikto nás nevyhodil a zostali sme až do nášho odchodu, ktorý nastal asi o polnoci.
00:01 - Zo salónika sme sa presunuli k odletovým tabuliam a tu sme márne hľadali náš let a na Googli sa už nezobrazovala odletová brána. Išli sme sa teda opýtať na informácie. Dámy, s ktorými som hovoril, boli ľahko zmätené, ale podarilo sa im po zavolaní ďalšej kolegyne zistiť, že náš let už nie je uvedený pod číslom od FinnAir AY0131, ale pod číslom od Qantas QF82. OK, dobre. Všetko dopadlo dobre a odchádzam spoločne s Áďou na odletovú bránu C20.
00:20 - Už z diaľky vidíme, že prichádzame správne. Letisko v tomto čase bolo celkom prázdne a len ~300 cestujúcich, ktorí čakajú ako my na let do Sydney. Nájdeme si miesto a usadíme sa. Čoho som si teda ihneď všimol bolo, že hoci za necelé 3/4 hodiny odlietame, tak nevidím vonku stáť lietadlo a zamestnanci vyzerajú ako fretky, ktoré stále niekam volajú a zdalo sa, že sa niečo deje. Úplne chladným ma to síce nenechalo, ale ostatne som aj tak nemohol nič robiť. Čas do odletu ešte máme a aj ostatní cestujúci čakajú. Približne za 10 minút začal byť akýsi hukot medzi niekoľkými cestujúcimi a zamestnancami od spoločnosti Qantas na prepážke. Nedalo mi to a išiel som zistiť, čo sa deje. Cestujúcim, ktorí mali aplikáciu od Qantas, sa aktualizoval let. Lietadlo nepoletí, let naberá ďalšie meškanie. Technická porucha, ktorú sa nepodarilo opraviť a plánovaný let je presunutý na 19:00. Takže v Singapure strávime ~25 hodín.
00:40 - Začala viacjazyčná diskusia medzi cestujúcimi a aj zamestnancami Qantas. Situáciu sa snažila upokojiť manažérka Qantas, ktorá v tento deň/noc mala službu. Razom zamestnanci Qantas začali hľadať riešenie. Iné lietadlo. Iný let napríklad do Kuala Lumpur alebo Bangkoku a následne prestup na let smerom do Sydney. Bolo to na dlho.
Približne o 2:40 hodine ráno zlyhali všetky možnosti a sme poslaní do Business salónika spoločnosti Qantas Airways, kde dostaneme jedlo, pitie a bude nám zabezpečený hotel. Okamžite píšem do ubytovania v Sydney (kde máme zaplatené 2 noci), že dorazíme o deň neskôr. Z letiska nemá nikto odchádzať, keby sa náhodou situácia zmenila a dostali sme skorší odlet, než o 19:00. Salónik spoločnosti Qantas bol oficiálne už zatvorený, ale kvôli nášmu meškajúcemu letu a približne 300 čakajúcich cestujúcich ho otvorili. Po príchode do salónika bola k dispozícii káva, čaj, voda. Žiadny alkohol a na otázku pár osladených nápojov.
O 4. hodine ráno bolo k dispozícii nejaké jedlo - raňajky (vajíčka, párky, slanina). Na otázku (nie automaticky) sa rozdávali deky a vankúše. Medzi cestujúcimi boli mladí, starí, deti, skrátka všetky vekové kategórie. Každý si našiel nejaký kút, sedačku, kreslo, kde vyčkával. Niekoľko z cestujúcich sa snažilo zistiť, čo a ako ďalej na recepcii do salónika Qantas s manažérkou. Bolo to vážne náročné po toľkých hodinách v lietadle a skoro bez spánku.
Asi o 6:00 ráno nám povedali, že nemajú izby pre toľko ľudí a sú schopní zabezpečiť iba 12 izieb pre celkom 300 cestujúcich. Ľudia boli vyčerpaní, nahnevaní a bolo to dosť vysiľujúce. Ja sám som spal len niečo málo v lietadle. Áďa, tá bola úplne vyčerpaná, ale spať jej nešlo. S izbami sme sa dohodli, že ich dáme deťom a seniorom. Zvyšok cestujúcich si môže nájsť hotel až do výšky 300 $ na osobu a môže ísť von z letiska. Lietadlo skôr, než s plánovaným odletom o 19:00 nebude. Bolo nám povedané, že o 8:00 sa salónik až do popoludňajších hodín zatvára, kvôli upratovaniu a údržbe, takže všetci budeme musieť odísť. Kam? Niektorí odišli z letiska, že sa pozrú do mesta, ďalší odišli blúdiť po letisku a nájsť si vhodnú lavičku, kde si budú môcť oddýchnuť, niektorí odišli na Qantasom určené miesto v hale, kde (ako som sa spätne dozvedel) bola k dispozícii voda, káva a nejaké muffiny. Než nás vyhodili zo salónika, tam som na Bookingu našiel hotel, ktorý je hneď na letisku, len treba odísť cez security. Noc (čítajte deň) síce stála skoro 8.000,- Kč, ale Áďa bola vyriadená a aj ja som sa potreboval vyspať a mali sme sľúbené, že dostaneme od Qantas na základe účteniek preplatenú sumu až do výšky 300 $. Trošku problém bol, že som to musel kúpiť ako na deň príchodu a nešlo to kúpiť spätne, ale riskol som to. Po rôznych machináciách a vyplnení príjazdového formulára za sprievodu security sme boli vyprevadení von z letiska. Nasmérovali sme si to ihneď do hotela a tu sme dostali „facku“.
Bolo asi 8:30 ráno a všetky izby sú plné a check-in je možný až od 14:00. Áďa si išla sadnúť do kuchynky a ja som išiel zisťovať, čo ďalej. Naozaj žiadna izba nebola voľná. Ja už zaplatil 8.000,- Kč a snažil som sa premýšľať, ale asi po 30 hodinách bez spánku v stresovej situácii som aj tak nič moc nevymyslel. Áďa dostala breakdown. Vôbec som sa jej nečudoval. S milou pani recepčnou som situáciu vyriešil tak, že som vykonal storno a ona bez nároku na poplatok za storno (kde bol 100 %) zrušila našu rezerváciu. S Áďou sme sa dohodli, že sa teda vrátime späť na letisko a pôjdeme do salónika, kde sa skúsime vyspať v kresle. Avšak na check-ine sme dostali ďalšiu facku, pretože naše letenky boli neplatné, keďže sú platné k včerajšiemu dátumu. Podarilo sa nám po rôznych otázkach zohnať niekoho z Qantasu, ale bolo nám povedané, že s tým nič urobiť nemôže a potrebujeme nové letenky. Že check-in k nášmu letu od Qantas bude otvorený až od 14:30 (bolo asi 9:20) a že musíme počkať, že systém je zamknutý. Super. Čo teraz? Našťastie som našiel jeden salónik, ktorý bol o poschodie nižšie. Vstup na Revolut som oficiálne už nemal, pretože 1 osoba = 1 vstup, ale v prvom salóniku sme prešli na 1 vstup 2 ľudia, takže do druhého salónika prešla Áďa zadarmo na vstup z Revolutu a ja som si vstup zaplatil (približne 50 $ singapurských dolárov). Na sedačkách sme ležať nemohli, bolo to zakázané a pokiaľ sa niekto o to pokúsil, bol hneď napomenutý v štýle 3x a dosť. Našťastie som si všimol, že v salóniku je priestor so Sleeping podmi za 10 $ na hodinu. Mali iba 3 a bolo asi 12:25, keď som si ich vôbec všimol. Po približne 10 minútach odišli z tejto miestnosti 2 ľudia. Neváhal som a kúpil som nám 3 hodiny. Len čo nám Sleeping pady pripravili, tak sme si ľahli a okamžite zaspali. Áno, tak toto bol výborný spánok. 3 hodiny ubehli ako voda a budí nás budíček. Sme fresh. Kontrolujem náš let na Googli a vidím, že odlietame až o 22:00. Čo už, ale stále snáď odletíme, že áno? Tak poďakujeme dáme na recepcii a odchádzame zo salónika na check-in.
Približne o 15:40 sme na check-ine, ktorý prebehol celkom rýchlo. A nové letenky? Žiadne. Iba sme na tie naše dostali pečiatku. Neviem, či sa mi chcelo smiať alebo plakať, ale proste máme to a ideme dovnútra a prechádzame klasickou bezpečnostnou kontrolou. Po príchode do haly o 16:20 kontrolujem odletovú tabuľu, a náš let je označený ako QF82D a otvára brány o 17:50. Odlet je naplánovaný na 19:00. Neverili sme tomu, ale naozaj sme z brány C22 o 19:05 odleteli. Pri nástupe sme dostali ešte papier od Qantas o technických problémoch na lietadle a teda meškanie letu pre nárok na kompenzáciu. Let QF82 bol pre cestujúcich, ktorí prileteli (ako my pôvodne) o ~18:30 a bol im posunutý na neskorší čas odletu. Aspoň takto nám to bolo povedané.
Po 8 hodinách letu, ráno o 7:10 sme v Sydney! Konkrétne sme pristáli na medzinárodnom letisku Kingsforda Smitha v Sydney. Prebehnú colné úkony a sme v krajine. Vážne sme z toho mali obrovskú radosť, takú, že sme to hneď namierili k McDonald's na "číze". Po dobití batérií sme si to štrádovali do WHSmith (trafika) na letisku kúpiť Opal card (lístok na MHD pre Sydney). Kupujem dve a nabíjam každú za 60 AUD. Dorazíme k vlaku a priamo z letiska mierime do stanice King Cross Centre, odkiaľ to máme ani nie 5 minút do ubytovania "Original Backpackers Sydney" za 214 AUD aj s raňajkami (na 2 noci, ale vlastne len 1). Do ubytovania sme dorazili o 30 minút skôr, než je otváracia doba recepcie. Tak sme museli počkať. Prehodili sme pár slov s obyvateľmi domu a polhodinka bola za nami. Pri check-ine som musel zaplatiť 20 AUD depozit za kľúč. Na ubytovanie som si ešte z Česka objednal SIM kartu od spoločnosti Amaysim, ktorá bola práve v akcii za 196 Kč 50 GB na 28 dní (pre našu cestu ideálne). Avšak, aj keď mi z ubytovania potvrdili, že SIM karta prišla, nikde obálka s mojím menom nebola. No, nedalo sa teraz nič robiť a išlo sa na izbu. Izba bola presne ako na obrázku. Malá kója s rozvŕzganou posteľou, vlastným sprcháčom a záchodom, chladnička, ventilátor. V priebehu vybaľovania, sprchy a prezliekania som riešil SIM kartu pomocou aplikácie Amaysim a live chatu. Našťastie mi bolo iba povedané to, že stačí kúpiť novú SIM kartu za 2 AUD a spárovať číslo SIM karty s telefónnym číslom, ktoré som už mal pridelené v aplikácii. Odľahlo mi. Na King Cross som kúpil novú SIM kartu a mohli sme sa vydať do víru veľkomesta.
Zaobstarať si Opal card (električenka pre Sydney). Kupujem dve a dobíjam každú za 60 AUD.
Nedeľa, krásny slnečný deň a my mierime autobusom k majáku Barrenjoey Lighthouse. Na 20:00 máme naplánovaný odlet do Aucklandu na Novom Zélande. V izbe sme našli spoločníka, švába. Dal som mu meno Standa. Pred cestou sme sa ešte v ubytovaní naraňajkovali. K dispozícii bola káva, toastový chlieb, nutella, zopár džemov a mlieko. Low budget raňajky, ale pre nás kráľovská hostina.
Na cestu funguje Opal Card. V sobotu a v nedeľu neminiete viac, než 8,40 AUD na osobu. Autobusom cesta trvala asi 2,5 hodiny na stanicu Palm Beach Golf Club. Po príchode sme si v kiosku kúpili kávu za 8 AUD a išlo sa k majáku.
Ide sa cez park plný papagájov, po pláži vedľa zátoky a do kopca cez ľahšiu, ale dlhšiu cestu alebo kratšiu, ale náročnejšiu cestu. Vybrali sme si tú druhú možnosť a bolo to super s krásnym výhľadom. Hore pri majáku je k dispozícii každých +/- 30 minút možnosť pozrieť sa hore za 10 AUD na osobu, ale nevyužili sme to. Aj tak tam nájdete nádherné výhľady až k horizontu. Späť dole sme išli tou ľahšou cestou.
Výlet nám zabral pár hodín a s vedomím toho, že naspäť pôjdeme ďalšie 2,5 hodiny, tak chvíľku po poludní už čakáme na autobus a ideme späť na ubytovanie vziať si veci a nechať si vrátiť 20 AUD depozit.
Hlavná stanica.
Vyzdvihneme kufre a fičíme na letisko.
Po prílete na letisko je všetko v poriadku, potrebujeme len ukázať víza na Nový Zéland a spiatočnú letenku. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že už sedíme v lietadle a odlietame do Aucklandu.
Pár minút po polnoci miestneho času sme pristáli. Mali sme 20 minút od letiska zarezervované ubytovanie od Ibis Budget na noc za 144 NZ. Chvíľku blúdime. Je noc, my bez internetu, ale podarilo sa. Pri check-ine mi slečna podáva obálku so SIM kartou, ktorú som na hotel objednal z Česka. Operátor Skinny 10GB/7dní za 317,- Kč.
Ráno po zobudení zájdem vedľa do supermarketu nakúpiť raňajky a nejaké zásoby na cestu. O 9:30 nám z požičovne privezú žihadlo až k hotelu. Cez Booking.com vrátane full insurance za 1743,- Kč na 24 hodín. Auto bolo Toyota Yaris. Išlo o moje prvé šoférovanie v živote na ľavej strane. Bol to šok, bolo to zvláštne, ale rýchlo som tomu prišiel na kĺb a frčali sme z Aucklandu do Hobitína pri meste Matamata, kde sme mali rezerváciu od 12:10.
Pri návšteve Hobitína sa splnil môj detský sen. Bola to naozaj nádhera, až mi z toho aj z tej radosti vypadla slzička, že sa nám toto aj napriek predchádzajúcim komplikáciám podarilo navštíviť.
Po návšteve Hobitína sme sa presunuli do Waitomo Caves, kde sme si prešli jaskyne a previezli sa po vode na loďke a videli svetielkujúce červy na stropoch jaskyne. Človek videl čierno-čiernu tmu a pozeral ako na hviezdy. Fascinujúci pohľad. Cena pre oboch za hodinu v jaskyniach 122 NZD.
Z jaskýň Waitamo Caves sme to namierili späť do Aucklandu na ubytovanie v súkromnom nádhernom domčeku v pokojnej štvrti aj s raňajkami. Na Bookingu hľadajte "Flat Bush Holiday Accomodation". Noc nás vyšla na 1606,-Kč.
Doobeda sme vrátili auto. O 12:00 nám letelo lietadlo z Aucklandu na južný ostrov do mesta Christchurch.
Po prílete sme si vyzdvihli batožinu z dopravníkového pásu a nevyzerala vôbec fresh. Preliačené a zaseknuté koliesko. Vedel som, že reklamácia nič nevyrieši, ale potreboval som zápis a protokol pre poisťovňu. Nemali sme čas niekde zháňať novú, jedine, že by sa niečo naskytlo cestou.
O 14:15 nás vyzdvihol shuttle bus z autopožičovne cez Holiday autos - Snap rentals, 3 dni za 3700,- CZK s full insurance. Dostali sme Toyotu Camry Hybrid. Potrebujeme nakúpiť ešte nejaké zásoby a presúvame sa do Punakaiki. Cesta z Christchurch trvá 4 hodiny. Po menšom zdržaní vo forme búračky mojou chybou a výmene auta za Toyotu Aqua hybrid, sme vyrazili do Punakaiki.
Mali sme dohodnutý let helikoptérou nad ľadovec. Let bol naplánovaný na 14:00. Dorazili sme asi o hodinu skôr a v meste si dali obed. Približne 10 minút pred odletom nám volali z odletového centra. Boli sme kúsok od neho, tak som tam rovno išiel. Povedali nám, že sa dnes už nepoletí, že sa zhoršilo počasie. Môžu nám ponúknuť let ďalší deň, ale to sme nemohli, pretože sme mali zariadené ubytovanie v Haaste, ktoré bolo 3 hodiny jazdy autom ďaleko a opäť by to bol obrí zásah do itinerára. Našlo sa riešenie, keďže ďalší deň budeme z druhej strany ľadovca, kde sa vyskytujú ďalšie odletové miesta. Nejako sme sa dohodli a že na druhý deň máme doraziť.
Na neskoré popoludnie sme dorazili do Haastu a len náhodou som si na recepcii všimol, že ďalší deň od 8:00 je uzavretý most, ktorý je uprostred našej cesty. Keby som si nevšimol tú malú ceduľku, tak zostaneme v Haaste minimálne do obeda a plány na ďalší deň padnú.
Veľmi skoro ráno odchádzame z Haastu, nech nám nezavrú cestu.
Hrozne veľa otravných komárov.
Tu sme zistili, že sa nelietalo na ľadovec, ale na Aoraki/Mount Cook, čo je najvyššia hora Nového Zélandu. Bolo 13:30 a letelo sa o 14:00 a my sme boli jediní, kto zatiaľ mal letieť. Problém nastal v tom, že sa lieta minimálne vo 4 ľuďoch, ale je možné letieť v 2 ľuďoch ako VIP tour, avšak cena bude ako za 3 ľudí. Činilo to nejakých 13 000,- Kč, ale nemáme zúfať, je možné, že sa niekto ukáže. Tak sme čakali. Pol hodina preč. Nikto sa neukázal a my sme sa museli rozhodnúť. No, nebudem vám klamať. Platiť som to nechcel. Bol to ďalší zásah do rozpočtu a hoci Áďa argumentovala tým, že to zaplatí z pôvodného letu, ktorého čiastka jej bude vrátená, pretože bola stornovaná, tak na mňa bolo doplatiť zvyšok. Prekérna situácia, ale stál som si za svojím a zaplatiť som to nechcel. Bolo ticho. Za doprovodu cinknutia padnutej ihly na zem sme sa pobrali k autu. Nastala horlivá diskusia. Áďa sa rozplakala a ja som stále argumentoval tým, že máme aspoň výlet v helikoptére nad Veľkou koralovou bariérou a máme celú dovolenku pred sebou. Chvíľku nám to trvalo, než som naštartoval a chystal sa odísť. Povedzme, že to bolo zlatých 10 minút v aute, než sme mali odísť a opäť vďakabohu za to. Už som sa pripútal a radím spiatočku a v spätnom zrkadle vidím Hazel. Hazel bola mladá slečna z recepcie, ktorá bežala za nami s tým, že ak chceme stále letieť, tak práve prišli 3 ďalší ľudia a môžeme sa k nim pridať. V helikoptére bolo miesto presne pre 5 ľudí + pilota. Nakuknem do auta a vravím Áďe "letíme". Adélka sa na mňa pozrela a len vzlykla "čo? kedy?". Vravím, že hneď, teraz. A cestou do budovy jej v rýchlosti vysvetľujem situáciu. Kríza zažehnaná, ale nie mnou. Šťastím z hory. Musím povedať, že to bolo snáď ešte krajšie, než som si predstavoval. Náš prvý let helikoptérou. Sneh na vrcholkoch je čistý a biely. Pilot pristál na vopred určenom mieste. Po výstupe z helikoptéry sme sa ihneď zaborili po kolená do snehu. Urobili sme krásne fotky, mali výborný výhľad a ten zážitok je na nezaplatenie. Cena bola cca 8500,- Kč pre dvoch.
Po pristátí sme sa vrátili k autu a vyrazili k jazeru Pukaki, kde sme sa zastavili na nejaký čas a hltali tú krásnu prírodu Nového Zélandu.
Následne sme zamierili k ubytovaniu pri jazere Tekapo, ktoré je schované uprostred svahov okolitých hôr. Večer alebo ráno budete v úžase z toho, aká je tá príroda nádherná a ako mraky obklopujú vrcholky.
Odchádzame z Tekapa späť do Christchurch, kde vraciame auto a prelietame späť do Austrálie, do Brisbane. Cestou urobíme niekoľko zastávok a opäť sa snažíme kochať prírodou. Na záver k Novému Zélandu by som rád dodal, že zelenšiu trávu a modrejšie nebo či jazerá som nevidel. Toľko oviec, kráv či koní, ako sa pasú pozdĺž ciest v ohradách, ale zároveň nie sú zvyknuté na ľudí, je neopísateľné. To človek musí vidieť na vlastné oči.
Po prílete do Brisbane so spoločnosťou Qantas mám ešte viac zničenú batožinu. Opäť podávam aj druhú reklamáciu (aj keď nanič) a zisťujem, kde môžem zohnať takto popoludní/večer batožinu. Žiadne rady, ktoré by som využil, som nezískal. Kufor sotva ide a drží silou vôle.
Vo vlaku pozerám, aké mám možnosti kúpiť nový kufor a teda nič moc. Našťastie mi napadlo skúsiť použiť miestny marketplace na Facebooku a podarilo sa mi zohnať kufor od dievčaťa, ktoré bývalo 20 minút pešo z nášho ubytovania za 50 AUD. WIN WIN situácia a kríza zažehnaná.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Vyrazili sme do Lone Pine Koala Sanctuary, kde som vopred vybavil lístky na vstup a na držanie koaly. Pri vstupe do útulku sme vďaka vopred kúpeným lístkom preskočili celý rad a mohli si odložiť aj náš kufor do uzavretého priestoru pre zamestnancov. Pri vstupe sme dostali v sáčku granule na kŕmenie kengúr. Úprimne sme boli veľmi prekvapení, že v útulku možno kŕmiť, hladiť a aj maznať kengury. Výbeh je obrovský, majú tam niekoľko druhov kengúr a aj deti môžu rôzne pobehovať. Kengury sú veľmi priateľské a naozaj to bol skvelý zážitok, bol som hrozne moc nadšený, pretože sme cielene išli do útulku iba za koalami. Držanie koaly sme mali vopred zaplatené od 11:00. Ak si to človek nekúpi včas vopred, tak na mieste už väčšinou nie sú k dispozícii. Majú iba pár kôl, ktoré v ten deň pracujú a okná pre možnosť držania sú veľmi malé. Všetko dopadlo dobre. Koala na mne zanechala hnedý darček a po umytí sme mohli o 12. hodine odchádzať z útulku.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 13:00 nám išiel autobus zo stanice v Brisbane do Gold Coast za 280,- Kč na osobu spoločnosťou Premier motor service.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Z ubytovania sme vyrazili na celodenný výlet do Sea Worldu v Gold Coast. Kupovali sme z Čiech a vstup do Morského sveta vrátane téglika na neobmedzené pitie stál 220 AUD pre oboch. Časť parku s dospelejšími atrakciami práve rekonštruovali, ale o zážitok sme ukrátení neboli. Majú nádherné obrie akvárium, množstvo atrakcií a v čase kŕmenia po zakúpení téglika s mŕtvymi rybkami (7 AUD) som si nakŕmil nielen raje.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 6:45 sme odlietali z Gold Coast do Cairns. Využili sme Uber na letisko a cesta bola o 4:00 ráno.
Bezplatný shuttle bus od autopožičovne.
Vrátenie auta.
Vyrazili sme na celodenný výlet na Veľkú koralovú bariéru vrátane 10-minútového letu helikoptérou. Áďa šnorchlovala a ja som si zaplatil aj hĺbkové potápanie. Bola to moja prvá skúsenosť a neuveriteľný zážitok. Kupovali sme to cez TripAdvisor.
Popoludní okolo 15. hodiny sme odlietali z Cairns do Darwinu. Deň sme strávili leňošením v Cairns Esplanade Lagoon. Kufre sme nechali na hoteli. Na letisko nejazdí žiadny autobus, takže sme brali Uber.
Do Darwinu sme sa dostali asi o 18:00 a z letiska sme museli opäť ísť Uberom.
Vyzdvihli sme auto od spoločnosti Bargain Car Rentals.
Išli sme asi hodinu od mesta na "1 Hour Jumping Crocodile Cruise on the Adelaide River". Kúpené na TripAdvisore.
Vraciame auto.
Na dopoludnie 10. hodinu sme mali naplánovaný Cage of Death v Crocosaurus Cove. Jediné miesto na svete, kde sa môžete s týmito prehistorickými plazmi kúpať. Prešli sme si areál a videli baby krokodíly, dom plazov, v ktorom mali aj najjedovatejšie hady sveta napr. austrálsky taipan. Zrovna bol aj čas predstavenia plazov, tak som si pochoval (bližšie nešpecifikovaného) hada a jaštericu.
Po prílete do Perthu sme išli vlakom do centra mesta.
Po prebudení sme si zašli na výborné raňajky do podniku Little Willy's, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho ubytovania.
Následne sme sa presunuli autobusom k Blue Boat House. Širšie centrum mesta je označené ako "zone free" a teda nepotrebujete kupovať lístky.
Väčšinu dňa sme strávili na pláži Leighton Beach. Keďže to bolo už ďalej od centra mesta, tak sme si kúpili lístok u vodiča, ktorý platí celý deň.
Skoro ráno, čo sme opustili ubytovanie sa presúvame do autopožičovne "no birds".
Vyzdvihujem si Toyotu Corolla hybrid za 6300,- Kč vrátane full cover a nechávam depozit 5 000,- Kč.
Ubytovanie opúšťame skoro a mierime do Valley of the Giants Tree Top Walk. Tu sa prechádzame medzi korunami stromov vo výške až 40 metrov. Lávka sa trošku húpe a mám z toho rešpekt. Sme naozaj vysoko. Áďa sa mi smeje. Vstupom za 21 AUD na osobu sa dostanete aj do časti zvanej "the Ancient Empire", kde nájdete stromy, ktoré majú v obvode cez 16 metrov.
Z mesta Albany mierime 4 hodinovou cestou k Wave rock. Prechádzame cez Stirling Range National Park -> Chinocup Nature Reserve -> Salt Lake, ktoré bolo sfarbené do ružova -> až nakoniec k Wave rock. Teplota od juhu je zrazu o 14°C vyššia a vlhkosť žiadna.
Najhorší zážitok máme teda z múch. Sú drzé a zaliezajú nám do uší, nosných dierok a odháňanie nepomáha. Bohužiaľ klobúk so sieťkou nemáme. Pri Wave Rock nebolo veľa turistov. Prejdeme si oblasť a urobíme pár fotiek. Vedľa skalného útvaru je aj nádrž so striktným zákazom vstupu. Je to pitná voda pre vedľajšie mesto Hyden.
Od miesta Wave Rock odchádzame krátko nato až do západnej časti mestečka Toodyay, kde máme zarezervované ubytovanie.
Ubytovanie je obklopené zvieratami ako sú ovce, kone, papagáje alebo alpaky. Je to naozaj nádhera tu zostať. Ubytovanie cez booking Pecan Hill BNB.
Na popoludnie sme mali naplánované Sandboarding a Buggy tours v Lanceline.
Vlaková stanica.
Raňajky na letisku
Po prílete nás na letisku vyzdvihuje vopred objednaný shuttle bus.
Z hotela nás odviezol zvoz.
Jedným z hlavných dôvodov našej návštevy Austrálie a vysnívaným prianím Adélky bol výlet za veľkými bielymi žralokmi od spoločnosti Calypso Star Charters, ktorá sídli v Port Lincolne.
Na hotel nás odviezol zvoz.
Kyvadlovým autobusom ideme na letisko.
Na letisku nás vyzdvihuje shuttle bus od autopožičovne Bargain Car Rentals.
Ráno sme sa odhlásili z hotela a vyrazili k skalným úkazom.
V Port Campbell sme sa ešte medzitým zastavili na jedlo v podniku Waves Cafe, Bar and Restaurant a zanechali sme tu aj našu českú bankovku na pamiatku.
Čas nás tlačil a my sme vyrazili späť do Melbourne sa ubytovať a navštíviť mesto.
V meste funguje okružná električka (ako v Prahe č. 23), ktorá je zadarmo. Využili sme ju aj s doprovodným komentárom počas jazdy.
Náš let odletel už o 12:50 miestneho času z Melbourne.
Vraciame auto.
Z autopožičovne nás odvážajú na letisko.
Náklady
Letenky 135.676,-
spiatočná Austrália: 55.940,-
Sydney - Auckland: 19.133,-
Auckland - Christchurch: 3.258,-
Christchurch - Brisbane: 9.613,-
Gold Coast - Cairns: 3.777,-
Cairns - Darwin: 5.886,-
Darwin - Perth: 9.981,-
Perth - Port Lincoln: 14.044,-
Port Lincoln - Melbourne: 14.044,-
Ubytovanie 40.647,-
Sydney so raňajkami: 3.626,- / 2 noci
(NZ) Auckland Ibis budget: 2.141,- / 1 noc
(NZ) Auckland Flat bush so raňajkami: 1.703,- / 1 noc
(NZ) Punakaiki: 1.418,- / 1 noc
(NZ) Haast: 1.737,- / 1 noc
(NZ) Tekapo: 1.630,- / 1 noc
Brisbane: 1.669,- / 1 noc
Gold Coast: 3.500,- / 2 noci
Cairns: 2.259,- / 2 noci
Darwin so raňajkami: 3.549,- / 2 noci
Perth: 2.350,- / 3 noci
Pemberton: 1.798,- / 1 noc
Albany: 1.034,- / 1 noc
Pecan Hill BNB so raňajkami: 2.669,- / 1 noc
Perth (cez Qantas): 1.395,- / 1 noc
Port Lincoln: 3.286,- / 2 noci
Port Cambell: 2.549,- / 1 noc
Melbourne: 2.334,- / 1 noc
Autá 20.624,-
(NZ) Auckland 1.744,-
(NZ) Christchurch 4.780,-
Cairns: 2.291,-
Darwin: 1.700,-
Perth: 6.301,-
Melbourne: 3.808,-
Celkom za benzín: 10.513,-
Potraviny: 25.424,-
Sumárne aj s ostatnými položkami nás výlet do Oceánie stál 314.078,- Kč. Išlo zďaleka o našu najdrahšiu dovolenku od roku 2017, čo spolu cestujeme.
Záver
Od začiatku, keď som nechcel ísť, som rád, že mám takú ženu, s ktorou som výlet mohol podniknúť. Aj napriek neprajnému prvému týždňu, kedy sa nám smola lepila na päty, vyšlo všetko perfektne. Najviac nás prekvapilo, akí sú ľudia v Austrálii aj na Novom Zélande priateľskí, milí a usmievaví, hoci sme pre nich úplní cudzinci. Bol pre nás šok vidieť tu v Čechách deň po návrate, ako sa všetci mračia, je zima, sneží a bolo nám z toho smutno. Každopádne sme nemali ani jeden deň také zlé počasie, že by sme museli zrušiť plány. Menší dážď nás nezastavil. Teplotné rozdiely medzi mestami a územiami v Austrálii boli znateľné, ale čo iné čakať. Je to obrovský kontinent. V Severnom teritóriu bolo vážne horúco a v Melbourne zase dosť chladno a veterno. Najviac sa nám páčila Západná Austrália, mala ideálne počasie a celkovo sme v ZA strávili najviac času. Celkovo bola naša dovolenka jedna veľká naháňačka a museli sme pracovať s tým, čo máme – obmedzenou dovolenkou v práci. Keď už letíme tak ďaleko, tak to jednoducho chceme stihnúť. Keby som znovu zavítal k protinožcom, tak už si dám oddych a navštívim napríklad len 2 štáty. Itinerár bolo vážne ťažké naplánovať. Všetko zaplatiť vopred, aby sme mali isté vstupenky alebo aj letenky (a možno aj lacnejšie). Koľkokrát sa mi stalo, že kým som kúpil nejaký let a rozhýbal sa, už som ho nenašiel. Neviem, či z dôvodu vypredania alebo zrušenia letu. S tým, ako sme toho mali toľko a všetko na seba deň po dni nadväzovalo, sme dosť riskovali a nebolo to ľahké. Rád by som povedal, že som rád, že to máme za sebou, ale to by som klamal. Dal by som si to ešte raz.
V ústrety novým objavom!
Dan
Sme česká firmaSme česká firma
plán cesty od Daniel K.
Ako to celé začalo...
Už ako malý chlapec som obdivoval a miloval kengury a hovoril som si, že sa raz do Austrálie pozriem. Ako som starnul, upustil som od toho a strach z pavúkov, hadov a ďalšej smrteľnej či len ohavnej hávede bol väčší. Každopádne až vďaka mojej žene Áde som začal cestovať a spoznávať svet. Pred Oceániou sme navštívili veľa iných krajín, pretože sa mnohokrát naskytla skvelá príležitosť kúpiť letenky za akciové ceny. Nuž, po svadbe na seba medové týždne nenechali dlho čakať a žena prišla s návrhom na Austráliu. Nebudem vám klamať, snažil som sa cukať, že sa mi nikam nechce, že ma tam bude chcieť všetko zabiť a je to strašne drahé (a to som nemal ešte nič spočítané), ako človek skrátka vie, že z Českej republiky to nie je na skok. Každopádne to skončilo tak, že keď už poletíme k protinožcom, tak chcem navštíviť aj Nový Zéland. Slovo dalo slovo a my sme si so ženou brali v novembri 2022 poctivých 20 dní dovolenky. Celkovo sme boli preč 28 dní a to od 2. 11. – 30. 11. 2022.
Ako sme to plánovali?
Myslím, že niekedy vo februári 2022 sa hranice Austrálie začali otvárať turistom a v apríli otvoril svoje hranice aj Nový Zéland. V máji sme mali svadbu. V júni sme vybavili víza a v júli už sa kupovali letenky. Poviem vám, že letenky boli vážne boj. Vedeli sme, že chceme letieť v novembri a to buď z Čiech, alebo okolitých krajín. A tak sa začalo hľadanie všemožných kombinácií. Využíval som snáď všetky možné vyhľadávače, napr. Pelikána, Skyscanner, Letušku, Kiwi, Google Flights (hoci letenky by som kupoval priamo u leteckej spoločnosti). Skúšal som rôzne krajiny a mestá odletov (Čechy, Poľsko, Nemecko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko) a rôzne mestá príletov (Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Darwin, Auckland-NZ), ale všetky tie ponúkané lety od Emirates, Qatar, Korean Airlines a mnohých ďalších boli vysoko nad 33 000 Kč. Zmestiť som sa chcel stoj čo stoj do 30 000 Kč na osobu, maximálne 2 prestupy a ideálne do 30 hodín letu. Po niekoľkých prebdených nociach som si spomenul, že na Havaj sme leteli spoločnosťou FinnAir, ktorú mi to vo vyhľadávačoch z nejakého dôvodu ani neponúkalo. Pozrel som sa priamo na ich stránky. Začal som s tým, že som vybral pre nás vhodný termín s odletom z Prahy a príletom v Austrálii do Sydney a odletom z Austrálie z Melbourne. Objavili sa letenky z Prahy-Helsínk-Singapuru-Sydney za 27 970 Kč, boli za nádhernú cenu. Skúsil som ešte kombináciu ďalších miest zo susedných krajín Českej republiky, ale vôbec som sa nepriblížil k takejto nízkej cene a s dobou letu TAM 30 hodín a 25 minút a cestou SPÄŤ 25 hodín a 45 minút boli tieto letenky jasným víťazom. Neváhal som a kupoval som. Let smerom Praha – Helsinky – Singapur zabezpečovala spoločnosť FinnAir a let zo Singapuru do Sydney austrálska spoločnosť Qantas. Späť to bolo vlastne rovnaké, len s rozdielom v odlete z Melbourne. Naša mapa na november dostala jasný začiatok a koniec cesty. Už zostávalo len doladiť ten zvyšok. Vnútroštátne letenky, ubytovanie, autá, vstupy na rôzne miesta, SIM karty... Hoci sme mali od FinnAir nárok každý z nás na 23 kg batožinu, brali sme iba jeden kufor do podpalubia (pretože príplatok za kufor na vnútroštátnych letoch bol zrazu x2) a obyčajné batohy. Ja používam aj ako svoj daily batoh The North Face Jester 28 l a Áďa mala batoh z Decathlonu NH500 30 l. Nasledujúcich niekoľko mesiacov som nakupoval všetko potrebné a plánovali sme našu cestu. Strávili sme nad itinerárom určite vyše 50 hodín čistého času a čas plynul ako voda. Ani sme sa nenazdali a 2. 11. 2022 o 19:35 sme už sedeli v lietadle a odlietali z Prahy do Helsínk. Naše životné dobrodružstvo sa mohlo začať.
Vzlietli sme o 19:35 miestneho času z Prahy do Helsínk so spoločnosťou FinnAir. Let trval ~2 hodiny, pristáli sme o 22:50, keďže v Helsinkách je o hodinu viac.
Z Helsínk sme bez problémov odleteli asi 20 minút po polnoci s tým istým leteckým dopravcom, spoločnosťou FinnAir. Let trval 12 hodín a 12 minút. Plánovaný prílet do Singapuru bol o 19:00 miestneho času. Medzipristátie bolo plánované na púhych 1 hodinu a 5 minút. Nehovorím, že som nemal obavy, že nám lietadlo uletí, preto sme si naplánovali v Sydney 2 noci. Nakoniec sme prileteli ešte asi o 40 minút skôr, takže úplná paráda. Avšak radosť z toho, že nadväzujúce lietadlo stihneme, nás vzápätí prešla a tu začína zábava. Lietadlo do Sydney zo Singapuru bude mať meškanie a plánovaný odlet je o 01:00 ráno nasledujúceho dňa. Čo už, využil som svoju Revolut kartu s plánom Metal a vďaka meškaniu sme využili zadarmo salónik na letisku. Najedli sme sa, oddýchli si a dali sprchu. Celý čas som na Googli a v aplikácii FinnAir kontroloval náš let, či sa nečakane niečo nezmenilo. Nič. Hoci sme zbytočne čakali vyše 6 hodín v salóniku, ale zase to nebolo také hrozné. Hoci vstup do salónika je iba na 3 hodiny, nikto nás nevyhodil a zostali sme až do nášho odchodu, ktorý nastal asi o polnoci.
00:01 - Zo salónika sme sa presunuli k odletovým tabuliam a tu sme márne hľadali náš let a na Googli sa už nezobrazovala odletová brána. Išli sme sa teda opýtať na informácie. Dámy, s ktorými som hovoril, boli ľahko zmätené, ale podarilo sa im po zavolaní ďalšej kolegyne zistiť, že náš let už nie je uvedený pod číslom od FinnAir AY0131, ale pod číslom od Qantas QF82. OK, dobre. Všetko dopadlo dobre a odchádzam spoločne s Áďou na odletovú bránu C20.
00:20 - Už z diaľky vidíme, že prichádzame správne. Letisko v tomto čase bolo celkom prázdne a len ~300 cestujúcich, ktorí čakajú ako my na let do Sydney. Nájdeme si miesto a usadíme sa. Čoho som si teda ihneď všimol bolo, že hoci za necelé 3/4 hodiny odlietame, tak nevidím vonku stáť lietadlo a zamestnanci vyzerajú ako fretky, ktoré stále niekam volajú a zdalo sa, že sa niečo deje. Úplne chladným ma to síce nenechalo, ale ostatne som aj tak nemohol nič robiť. Čas do odletu ešte máme a aj ostatní cestujúci čakajú. Približne za 10 minút začal byť akýsi hukot medzi niekoľkými cestujúcimi a zamestnancami od spoločnosti Qantas na prepážke. Nedalo mi to a išiel som zistiť, čo sa deje. Cestujúcim, ktorí mali aplikáciu od Qantas, sa aktualizoval let. Lietadlo nepoletí, let naberá ďalšie meškanie. Technická porucha, ktorú sa nepodarilo opraviť a plánovaný let je presunutý na 19:00. Takže v Singapure strávime ~25 hodín.
00:40 - Začala viacjazyčná diskusia medzi cestujúcimi a aj zamestnancami Qantas. Situáciu sa snažila upokojiť manažérka Qantas, ktorá v tento deň/noc mala službu. Razom zamestnanci Qantas začali hľadať riešenie. Iné lietadlo. Iný let napríklad do Kuala Lumpur alebo Bangkoku a následne prestup na let smerom do Sydney. Bolo to na dlho.
Približne o 2:40 hodine ráno zlyhali všetky možnosti a sme poslaní do Business salónika spoločnosti Qantas Airways, kde dostaneme jedlo, pitie a bude nám zabezpečený hotel. Okamžite píšem do ubytovania v Sydney (kde máme zaplatené 2 noci), že dorazíme o deň neskôr. Z letiska nemá nikto odchádzať, keby sa náhodou situácia zmenila a dostali sme skorší odlet, než o 19:00. Salónik spoločnosti Qantas bol oficiálne už zatvorený, ale kvôli nášmu meškajúcemu letu a približne 300 čakajúcich cestujúcich ho otvorili. Po príchode do salónika bola k dispozícii káva, čaj, voda. Žiadny alkohol a na otázku pár osladených nápojov.
O 4. hodine ráno bolo k dispozícii nejaké jedlo - raňajky (vajíčka, párky, slanina). Na otázku (nie automaticky) sa rozdávali deky a vankúše. Medzi cestujúcimi boli mladí, starí, deti, skrátka všetky vekové kategórie. Každý si našiel nejaký kút, sedačku, kreslo, kde vyčkával. Niekoľko z cestujúcich sa snažilo zistiť, čo a ako ďalej na recepcii do salónika Qantas s manažérkou. Bolo to vážne náročné po toľkých hodinách v lietadle a skoro bez spánku.
Asi o 6:00 ráno nám povedali, že nemajú izby pre toľko ľudí a sú schopní zabezpečiť iba 12 izieb pre celkom 300 cestujúcich. Ľudia boli vyčerpaní, nahnevaní a bolo to dosť vysiľujúce. Ja sám som spal len niečo málo v lietadle. Áďa, tá bola úplne vyčerpaná, ale spať jej nešlo. S izbami sme sa dohodli, že ich dáme deťom a seniorom. Zvyšok cestujúcich si môže nájsť hotel až do výšky 300 $ na osobu a môže ísť von z letiska. Lietadlo skôr, než s plánovaným odletom o 19:00 nebude. Bolo nám povedané, že o 8:00 sa salónik až do popoludňajších hodín zatvára, kvôli upratovaniu a údržbe, takže všetci budeme musieť odísť. Kam? Niektorí odišli z letiska, že sa pozrú do mesta, ďalší odišli blúdiť po letisku a nájsť si vhodnú lavičku, kde si budú môcť oddýchnuť, niektorí odišli na Qantasom určené miesto v hale, kde (ako som sa spätne dozvedel) bola k dispozícii voda, káva a nejaké muffiny. Než nás vyhodili zo salónika, tam som na Bookingu našiel hotel, ktorý je hneď na letisku, len treba odísť cez security. Noc (čítajte deň) síce stála skoro 8.000,- Kč, ale Áďa bola vyriadená a aj ja som sa potreboval vyspať a mali sme sľúbené, že dostaneme od Qantas na základe účteniek preplatenú sumu až do výšky 300 $. Trošku problém bol, že som to musel kúpiť ako na deň príchodu a nešlo to kúpiť spätne, ale riskol som to. Po rôznych machináciách a vyplnení príjazdového formulára za sprievodu security sme boli vyprevadení von z letiska. Nasmérovali sme si to ihneď do hotela a tu sme dostali „facku“.
Bolo asi 8:30 ráno a všetky izby sú plné a check-in je možný až od 14:00. Áďa si išla sadnúť do kuchynky a ja som išiel zisťovať, čo ďalej. Naozaj žiadna izba nebola voľná. Ja už zaplatil 8.000,- Kč a snažil som sa premýšľať, ale asi po 30 hodinách bez spánku v stresovej situácii som aj tak nič moc nevymyslel. Áďa dostala breakdown. Vôbec som sa jej nečudoval. S milou pani recepčnou som situáciu vyriešil tak, že som vykonal storno a ona bez nároku na poplatok za storno (kde bol 100 %) zrušila našu rezerváciu. S Áďou sme sa dohodli, že sa teda vrátime späť na letisko a pôjdeme do salónika, kde sa skúsime vyspať v kresle. Avšak na check-ine sme dostali ďalšiu facku, pretože naše letenky boli neplatné, keďže sú platné k včerajšiemu dátumu. Podarilo sa nám po rôznych otázkach zohnať niekoho z Qantasu, ale bolo nám povedané, že s tým nič urobiť nemôže a potrebujeme nové letenky. Že check-in k nášmu letu od Qantas bude otvorený až od 14:30 (bolo asi 9:20) a že musíme počkať, že systém je zamknutý. Super. Čo teraz? Našťastie som našiel jeden salónik, ktorý bol o poschodie nižšie. Vstup na Revolut som oficiálne už nemal, pretože 1 osoba = 1 vstup, ale v prvom salóniku sme prešli na 1 vstup 2 ľudia, takže do druhého salónika prešla Áďa zadarmo na vstup z Revolutu a ja som si vstup zaplatil (približne 50 $ singapurských dolárov). Na sedačkách sme ležať nemohli, bolo to zakázané a pokiaľ sa niekto o to pokúsil, bol hneď napomenutý v štýle 3x a dosť. Našťastie som si všimol, že v salóniku je priestor so Sleeping podmi za 10 $ na hodinu. Mali iba 3 a bolo asi 12:25, keď som si ich vôbec všimol. Po približne 10 minútach odišli z tejto miestnosti 2 ľudia. Neváhal som a kúpil som nám 3 hodiny. Len čo nám Sleeping pady pripravili, tak sme si ľahli a okamžite zaspali. Áno, tak toto bol výborný spánok. 3 hodiny ubehli ako voda a budí nás budíček. Sme fresh. Kontrolujem náš let na Googli a vidím, že odlietame až o 22:00. Čo už, ale stále snáď odletíme, že áno? Tak poďakujeme dáme na recepcii a odchádzame zo salónika na check-in.
Približne o 15:40 sme na check-ine, ktorý prebehol celkom rýchlo. A nové letenky? Žiadne. Iba sme na tie naše dostali pečiatku. Neviem, či sa mi chcelo smiať alebo plakať, ale proste máme to a ideme dovnútra a prechádzame klasickou bezpečnostnou kontrolou. Po príchode do haly o 16:20 kontrolujem odletovú tabuľu, a náš let je označený ako QF82D a otvára brány o 17:50. Odlet je naplánovaný na 19:00. Neverili sme tomu, ale naozaj sme z brány C22 o 19:05 odleteli. Pri nástupe sme dostali ešte papier od Qantas o technických problémoch na lietadle a teda meškanie letu pre nárok na kompenzáciu. Let QF82 bol pre cestujúcich, ktorí prileteli (ako my pôvodne) o ~18:30 a bol im posunutý na neskorší čas odletu. Aspoň takto nám to bolo povedané.
Po 8 hodinách letu, ráno o 7:10 sme v Sydney! Konkrétne sme pristáli na medzinárodnom letisku Kingsforda Smitha v Sydney. Prebehnú colné úkony a sme v krajine. Vážne sme z toho mali obrovskú radosť, takú, že sme to hneď namierili k McDonald's na "číze". Po dobití batérií sme si to štrádovali do WHSmith (trafika) na letisku kúpiť Opal card (lístok na MHD pre Sydney). Kupujem dve a nabíjam každú za 60 AUD. Dorazíme k vlaku a priamo z letiska mierime do stanice King Cross Centre, odkiaľ to máme ani nie 5 minút do ubytovania "Original Backpackers Sydney" za 214 AUD aj s raňajkami (na 2 noci, ale vlastne len 1). Do ubytovania sme dorazili o 30 minút skôr, než je otváracia doba recepcie. Tak sme museli počkať. Prehodili sme pár slov s obyvateľmi domu a polhodinka bola za nami. Pri check-ine som musel zaplatiť 20 AUD depozit za kľúč. Na ubytovanie som si ešte z Česka objednal SIM kartu od spoločnosti Amaysim, ktorá bola práve v akcii za 196 Kč 50 GB na 28 dní (pre našu cestu ideálne). Avšak, aj keď mi z ubytovania potvrdili, že SIM karta prišla, nikde obálka s mojím menom nebola. No, nedalo sa teraz nič robiť a išlo sa na izbu. Izba bola presne ako na obrázku. Malá kója s rozvŕzganou posteľou, vlastným sprcháčom a záchodom, chladnička, ventilátor. V priebehu vybaľovania, sprchy a prezliekania som riešil SIM kartu pomocou aplikácie Amaysim a live chatu. Našťastie mi bolo iba povedané to, že stačí kúpiť novú SIM kartu za 2 AUD a spárovať číslo SIM karty s telefónnym číslom, ktoré som už mal pridelené v aplikácii. Odľahlo mi. Na King Cross som kúpil novú SIM kartu a mohli sme sa vydať do víru veľkomesta.
Zaobstarať si Opal card (električenka pre Sydney). Kupujem dve a dobíjam každú za 60 AUD.
Nedeľa, krásny slnečný deň a my mierime autobusom k majáku Barrenjoey Lighthouse. Na 20:00 máme naplánovaný odlet do Aucklandu na Novom Zélande. V izbe sme našli spoločníka, švába. Dal som mu meno Standa. Pred cestou sme sa ešte v ubytovaní naraňajkovali. K dispozícii bola káva, toastový chlieb, nutella, zopár džemov a mlieko. Low budget raňajky, ale pre nás kráľovská hostina.
Na cestu funguje Opal Card. V sobotu a v nedeľu neminiete viac, než 8,40 AUD na osobu. Autobusom cesta trvala asi 2,5 hodiny na stanicu Palm Beach Golf Club. Po príchode sme si v kiosku kúpili kávu za 8 AUD a išlo sa k majáku.
Ide sa cez park plný papagájov, po pláži vedľa zátoky a do kopca cez ľahšiu, ale dlhšiu cestu alebo kratšiu, ale náročnejšiu cestu. Vybrali sme si tú druhú možnosť a bolo to super s krásnym výhľadom. Hore pri majáku je k dispozícii každých +/- 30 minút možnosť pozrieť sa hore za 10 AUD na osobu, ale nevyužili sme to. Aj tak tam nájdete nádherné výhľady až k horizontu. Späť dole sme išli tou ľahšou cestou.
Výlet nám zabral pár hodín a s vedomím toho, že naspäť pôjdeme ďalšie 2,5 hodiny, tak chvíľku po poludní už čakáme na autobus a ideme späť na ubytovanie vziať si veci a nechať si vrátiť 20 AUD depozit.
Hlavná stanica.
Vyzdvihneme kufre a fičíme na letisko.
Po prílete na letisko je všetko v poriadku, potrebujeme len ukázať víza na Nový Zéland a spiatočnú letenku. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že už sedíme v lietadle a odlietame do Aucklandu.
Pár minút po polnoci miestneho času sme pristáli. Mali sme 20 minút od letiska zarezervované ubytovanie od Ibis Budget na noc za 144 NZ. Chvíľku blúdime. Je noc, my bez internetu, ale podarilo sa. Pri check-ine mi slečna podáva obálku so SIM kartou, ktorú som na hotel objednal z Česka. Operátor Skinny 10GB/7dní za 317,- Kč.
Ráno po zobudení zájdem vedľa do supermarketu nakúpiť raňajky a nejaké zásoby na cestu. O 9:30 nám z požičovne privezú žihadlo až k hotelu. Cez Booking.com vrátane full insurance za 1743,- Kč na 24 hodín. Auto bolo Toyota Yaris. Išlo o moje prvé šoférovanie v živote na ľavej strane. Bol to šok, bolo to zvláštne, ale rýchlo som tomu prišiel na kĺb a frčali sme z Aucklandu do Hobitína pri meste Matamata, kde sme mali rezerváciu od 12:10.
Pri návšteve Hobitína sa splnil môj detský sen. Bola to naozaj nádhera, až mi z toho aj z tej radosti vypadla slzička, že sa nám toto aj napriek predchádzajúcim komplikáciám podarilo navštíviť.
Po návšteve Hobitína sme sa presunuli do Waitomo Caves, kde sme si prešli jaskyne a previezli sa po vode na loďke a videli svetielkujúce červy na stropoch jaskyne. Človek videl čierno-čiernu tmu a pozeral ako na hviezdy. Fascinujúci pohľad. Cena pre oboch za hodinu v jaskyniach 122 NZD.
Z jaskýň Waitamo Caves sme to namierili späť do Aucklandu na ubytovanie v súkromnom nádhernom domčeku v pokojnej štvrti aj s raňajkami. Na Bookingu hľadajte "Flat Bush Holiday Accomodation". Noc nás vyšla na 1606,-Kč.
Doobeda sme vrátili auto. O 12:00 nám letelo lietadlo z Aucklandu na južný ostrov do mesta Christchurch.
Po prílete sme si vyzdvihli batožinu z dopravníkového pásu a nevyzerala vôbec fresh. Preliačené a zaseknuté koliesko. Vedel som, že reklamácia nič nevyrieši, ale potreboval som zápis a protokol pre poisťovňu. Nemali sme čas niekde zháňať novú, jedine, že by sa niečo naskytlo cestou.
O 14:15 nás vyzdvihol shuttle bus z autopožičovne cez Holiday autos - Snap rentals, 3 dni za 3700,- CZK s full insurance. Dostali sme Toyotu Camry Hybrid. Potrebujeme nakúpiť ešte nejaké zásoby a presúvame sa do Punakaiki. Cesta z Christchurch trvá 4 hodiny. Po menšom zdržaní vo forme búračky mojou chybou a výmene auta za Toyotu Aqua hybrid, sme vyrazili do Punakaiki.
Mali sme dohodnutý let helikoptérou nad ľadovec. Let bol naplánovaný na 14:00. Dorazili sme asi o hodinu skôr a v meste si dali obed. Približne 10 minút pred odletom nám volali z odletového centra. Boli sme kúsok od neho, tak som tam rovno išiel. Povedali nám, že sa dnes už nepoletí, že sa zhoršilo počasie. Môžu nám ponúknuť let ďalší deň, ale to sme nemohli, pretože sme mali zariadené ubytovanie v Haaste, ktoré bolo 3 hodiny jazdy autom ďaleko a opäť by to bol obrí zásah do itinerára. Našlo sa riešenie, keďže ďalší deň budeme z druhej strany ľadovca, kde sa vyskytujú ďalšie odletové miesta. Nejako sme sa dohodli a že na druhý deň máme doraziť.
Na neskoré popoludnie sme dorazili do Haastu a len náhodou som si na recepcii všimol, že ďalší deň od 8:00 je uzavretý most, ktorý je uprostred našej cesty. Keby som si nevšimol tú malú ceduľku, tak zostaneme v Haaste minimálne do obeda a plány na ďalší deň padnú.
Veľmi skoro ráno odchádzame z Haastu, nech nám nezavrú cestu.
Hrozne veľa otravných komárov.
Tu sme zistili, že sa nelietalo na ľadovec, ale na Aoraki/Mount Cook, čo je najvyššia hora Nového Zélandu. Bolo 13:30 a letelo sa o 14:00 a my sme boli jediní, kto zatiaľ mal letieť. Problém nastal v tom, že sa lieta minimálne vo 4 ľuďoch, ale je možné letieť v 2 ľuďoch ako VIP tour, avšak cena bude ako za 3 ľudí. Činilo to nejakých 13 000,- Kč, ale nemáme zúfať, je možné, že sa niekto ukáže. Tak sme čakali. Pol hodina preč. Nikto sa neukázal a my sme sa museli rozhodnúť. No, nebudem vám klamať. Platiť som to nechcel. Bol to ďalší zásah do rozpočtu a hoci Áďa argumentovala tým, že to zaplatí z pôvodného letu, ktorého čiastka jej bude vrátená, pretože bola stornovaná, tak na mňa bolo doplatiť zvyšok. Prekérna situácia, ale stál som si za svojím a zaplatiť som to nechcel. Bolo ticho. Za doprovodu cinknutia padnutej ihly na zem sme sa pobrali k autu. Nastala horlivá diskusia. Áďa sa rozplakala a ja som stále argumentoval tým, že máme aspoň výlet v helikoptére nad Veľkou koralovou bariérou a máme celú dovolenku pred sebou. Chvíľku nám to trvalo, než som naštartoval a chystal sa odísť. Povedzme, že to bolo zlatých 10 minút v aute, než sme mali odísť a opäť vďakabohu za to. Už som sa pripútal a radím spiatočku a v spätnom zrkadle vidím Hazel. Hazel bola mladá slečna z recepcie, ktorá bežala za nami s tým, že ak chceme stále letieť, tak práve prišli 3 ďalší ľudia a môžeme sa k nim pridať. V helikoptére bolo miesto presne pre 5 ľudí + pilota. Nakuknem do auta a vravím Áďe "letíme". Adélka sa na mňa pozrela a len vzlykla "čo? kedy?". Vravím, že hneď, teraz. A cestou do budovy jej v rýchlosti vysvetľujem situáciu. Kríza zažehnaná, ale nie mnou. Šťastím z hory. Musím povedať, že to bolo snáď ešte krajšie, než som si predstavoval. Náš prvý let helikoptérou. Sneh na vrcholkoch je čistý a biely. Pilot pristál na vopred určenom mieste. Po výstupe z helikoptéry sme sa ihneď zaborili po kolená do snehu. Urobili sme krásne fotky, mali výborný výhľad a ten zážitok je na nezaplatenie. Cena bola cca 8500,- Kč pre dvoch.
Po pristátí sme sa vrátili k autu a vyrazili k jazeru Pukaki, kde sme sa zastavili na nejaký čas a hltali tú krásnu prírodu Nového Zélandu.
Následne sme zamierili k ubytovaniu pri jazere Tekapo, ktoré je schované uprostred svahov okolitých hôr. Večer alebo ráno budete v úžase z toho, aká je tá príroda nádherná a ako mraky obklopujú vrcholky.
Odchádzame z Tekapa späť do Christchurch, kde vraciame auto a prelietame späť do Austrálie, do Brisbane. Cestou urobíme niekoľko zastávok a opäť sa snažíme kochať prírodou. Na záver k Novému Zélandu by som rád dodal, že zelenšiu trávu a modrejšie nebo či jazerá som nevidel. Toľko oviec, kráv či koní, ako sa pasú pozdĺž ciest v ohradách, ale zároveň nie sú zvyknuté na ľudí, je neopísateľné. To človek musí vidieť na vlastné oči.
Po prílete do Brisbane so spoločnosťou Qantas mám ešte viac zničenú batožinu. Opäť podávam aj druhú reklamáciu (aj keď nanič) a zisťujem, kde môžem zohnať takto popoludní/večer batožinu. Žiadne rady, ktoré by som využil, som nezískal. Kufor sotva ide a drží silou vôle.
Vo vlaku pozerám, aké mám možnosti kúpiť nový kufor a teda nič moc. Našťastie mi napadlo skúsiť použiť miestny marketplace na Facebooku a podarilo sa mi zohnať kufor od dievčaťa, ktoré bývalo 20 minút pešo z nášho ubytovania za 50 AUD. WIN WIN situácia a kríza zažehnaná.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Vyrazili sme do Lone Pine Koala Sanctuary, kde som vopred vybavil lístky na vstup a na držanie koaly. Pri vstupe do útulku sme vďaka vopred kúpeným lístkom preskočili celý rad a mohli si odložiť aj náš kufor do uzavretého priestoru pre zamestnancov. Pri vstupe sme dostali v sáčku granule na kŕmenie kengúr. Úprimne sme boli veľmi prekvapení, že v útulku možno kŕmiť, hladiť a aj maznať kengury. Výbeh je obrovský, majú tam niekoľko druhov kengúr a aj deti môžu rôzne pobehovať. Kengury sú veľmi priateľské a naozaj to bol skvelý zážitok, bol som hrozne moc nadšený, pretože sme cielene išli do útulku iba za koalami. Držanie koaly sme mali vopred zaplatené od 11:00. Ak si to človek nekúpi včas vopred, tak na mieste už väčšinou nie sú k dispozícii. Majú iba pár kôl, ktoré v ten deň pracujú a okná pre možnosť držania sú veľmi malé. Všetko dopadlo dobre. Koala na mne zanechala hnedý darček a po umytí sme mohli o 12. hodine odchádzať z útulku.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 13:00 nám išiel autobus zo stanice v Brisbane do Gold Coast za 280,- Kč na osobu spoločnosťou Premier motor service.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Z ubytovania sme vyrazili na celodenný výlet do Sea Worldu v Gold Coast. Kupovali sme z Čiech a vstup do Morského sveta vrátane téglika na neobmedzené pitie stál 220 AUD pre oboch. Časť parku s dospelejšími atrakciami práve rekonštruovali, ale o zážitok sme ukrátení neboli. Majú nádherné obrie akvárium, množstvo atrakcií a v čase kŕmenia po zakúpení téglika s mŕtvymi rybkami (7 AUD) som si nakŕmil nielen raje.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 6:45 sme odlietali z Gold Coast do Cairns. Využili sme Uber na letisko a cesta bola o 4:00 ráno.
Bezplatný shuttle bus od autopožičovne.
Vrátenie auta.
Vyrazili sme na celodenný výlet na Veľkú koralovú bariéru vrátane 10-minútového letu helikoptérou. Áďa šnorchlovala a ja som si zaplatil aj hĺbkové potápanie. Bola to moja prvá skúsenosť a neuveriteľný zážitok. Kupovali sme to cez TripAdvisor.
Popoludní okolo 15. hodiny sme odlietali z Cairns do Darwinu. Deň sme strávili leňošením v Cairns Esplanade Lagoon. Kufre sme nechali na hoteli. Na letisko nejazdí žiadny autobus, takže sme brali Uber.
Do Darwinu sme sa dostali asi o 18:00 a z letiska sme museli opäť ísť Uberom.
Vyzdvihli sme auto od spoločnosti Bargain Car Rentals.
Išli sme asi hodinu od mesta na "1 Hour Jumping Crocodile Cruise on the Adelaide River". Kúpené na TripAdvisore.
Vraciame auto.
Na dopoludnie 10. hodinu sme mali naplánovaný Cage of Death v Crocosaurus Cove. Jediné miesto na svete, kde sa môžete s týmito prehistorickými plazmi kúpať. Prešli sme si areál a videli baby krokodíly, dom plazov, v ktorom mali aj najjedovatejšie hady sveta napr. austrálsky taipan. Zrovna bol aj čas predstavenia plazov, tak som si pochoval (bližšie nešpecifikovaného) hada a jaštericu.
Po prílete do Perthu sme išli vlakom do centra mesta.
Po prebudení sme si zašli na výborné raňajky do podniku Little Willy's, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho ubytovania.
Následne sme sa presunuli autobusom k Blue Boat House. Širšie centrum mesta je označené ako "zone free" a teda nepotrebujete kupovať lístky.
Väčšinu dňa sme strávili na pláži Leighton Beach. Keďže to bolo už ďalej od centra mesta, tak sme si kúpili lístok u vodiča, ktorý platí celý deň.
Skoro ráno, čo sme opustili ubytovanie sa presúvame do autopožičovne "no birds".
Vyzdvihujem si Toyotu Corolla hybrid za 6300,- Kč vrátane full cover a nechávam depozit 5 000,- Kč.
Ubytovanie opúšťame skoro a mierime do Valley of the Giants Tree Top Walk. Tu sa prechádzame medzi korunami stromov vo výške až 40 metrov. Lávka sa trošku húpe a mám z toho rešpekt. Sme naozaj vysoko. Áďa sa mi smeje. Vstupom za 21 AUD na osobu sa dostanete aj do časti zvanej "the Ancient Empire", kde nájdete stromy, ktoré majú v obvode cez 16 metrov.
Z mesta Albany mierime 4 hodinovou cestou k Wave rock. Prechádzame cez Stirling Range National Park -> Chinocup Nature Reserve -> Salt Lake, ktoré bolo sfarbené do ružova -> až nakoniec k Wave rock. Teplota od juhu je zrazu o 14°C vyššia a vlhkosť žiadna.
Najhorší zážitok máme teda z múch. Sú drzé a zaliezajú nám do uší, nosných dierok a odháňanie nepomáha. Bohužiaľ klobúk so sieťkou nemáme. Pri Wave Rock nebolo veľa turistov. Prejdeme si oblasť a urobíme pár fotiek. Vedľa skalného útvaru je aj nádrž so striktným zákazom vstupu. Je to pitná voda pre vedľajšie mesto Hyden.
Od miesta Wave Rock odchádzame krátko nato až do západnej časti mestečka Toodyay, kde máme zarezervované ubytovanie.
Ubytovanie je obklopené zvieratami ako sú ovce, kone, papagáje alebo alpaky. Je to naozaj nádhera tu zostať. Ubytovanie cez booking Pecan Hill BNB.
Na popoludnie sme mali naplánované Sandboarding a Buggy tours v Lanceline.
Vlaková stanica.
Raňajky na letisku
Po prílete nás na letisku vyzdvihuje vopred objednaný shuttle bus.
Z hotela nás odviezol zvoz.
Jedným z hlavných dôvodov našej návštevy Austrálie a vysnívaným prianím Adélky bol výlet za veľkými bielymi žralokmi od spoločnosti Calypso Star Charters, ktorá sídli v Port Lincolne.
Na hotel nás odviezol zvoz.
Kyvadlovým autobusom ideme na letisko.
Na letisku nás vyzdvihuje shuttle bus od autopožičovne Bargain Car Rentals.
Ráno sme sa odhlásili z hotela a vyrazili k skalným úkazom.
V Port Campbell sme sa ešte medzitým zastavili na jedlo v podniku Waves Cafe, Bar and Restaurant a zanechali sme tu aj našu českú bankovku na pamiatku.
Čas nás tlačil a my sme vyrazili späť do Melbourne sa ubytovať a navštíviť mesto.
V meste funguje okružná električka (ako v Prahe č. 23), ktorá je zadarmo. Využili sme ju aj s doprovodným komentárom počas jazdy.
Náš let odletel už o 12:50 miestneho času z Melbourne.
Vraciame auto.
Z autopožičovne nás odvážajú na letisko.
Náklady
Letenky 135.676,-
spiatočná Austrália: 55.940,-
Sydney - Auckland: 19.133,-
Auckland - Christchurch: 3.258,-
Christchurch - Brisbane: 9.613,-
Gold Coast - Cairns: 3.777,-
Cairns - Darwin: 5.886,-
Darwin - Perth: 9.981,-
Perth - Port Lincoln: 14.044,-
Port Lincoln - Melbourne: 14.044,-
Ubytovanie 40.647,-
Sydney so raňajkami: 3.626,- / 2 noci
(NZ) Auckland Ibis budget: 2.141,- / 1 noc
(NZ) Auckland Flat bush so raňajkami: 1.703,- / 1 noc
(NZ) Punakaiki: 1.418,- / 1 noc
(NZ) Haast: 1.737,- / 1 noc
(NZ) Tekapo: 1.630,- / 1 noc
Brisbane: 1.669,- / 1 noc
Gold Coast: 3.500,- / 2 noci
Cairns: 2.259,- / 2 noci
Darwin so raňajkami: 3.549,- / 2 noci
Perth: 2.350,- / 3 noci
Pemberton: 1.798,- / 1 noc
Albany: 1.034,- / 1 noc
Pecan Hill BNB so raňajkami: 2.669,- / 1 noc
Perth (cez Qantas): 1.395,- / 1 noc
Port Lincoln: 3.286,- / 2 noci
Port Cambell: 2.549,- / 1 noc
Melbourne: 2.334,- / 1 noc
Autá 20.624,-
(NZ) Auckland 1.744,-
(NZ) Christchurch 4.780,-
Cairns: 2.291,-
Darwin: 1.700,-
Perth: 6.301,-
Melbourne: 3.808,-
Celkom za benzín: 10.513,-
Potraviny: 25.424,-
Sumárne aj s ostatnými položkami nás výlet do Oceánie stál 314.078,- Kč. Išlo zďaleka o našu najdrahšiu dovolenku od roku 2017, čo spolu cestujeme.
Záver
Od začiatku, keď som nechcel ísť, som rád, že mám takú ženu, s ktorou som výlet mohol podniknúť. Aj napriek neprajnému prvému týždňu, kedy sa nám smola lepila na päty, vyšlo všetko perfektne. Najviac nás prekvapilo, akí sú ľudia v Austrálii aj na Novom Zélande priateľskí, milí a usmievaví, hoci sme pre nich úplní cudzinci. Bol pre nás šok vidieť tu v Čechách deň po návrate, ako sa všetci mračia, je zima, sneží a bolo nám z toho smutno. Každopádne sme nemali ani jeden deň také zlé počasie, že by sme museli zrušiť plány. Menší dážď nás nezastavil. Teplotné rozdiely medzi mestami a územiami v Austrálii boli znateľné, ale čo iné čakať. Je to obrovský kontinent. V Severnom teritóriu bolo vážne horúco a v Melbourne zase dosť chladno a veterno. Najviac sa nám páčila Západná Austrália, mala ideálne počasie a celkovo sme v ZA strávili najviac času. Celkovo bola naša dovolenka jedna veľká naháňačka a museli sme pracovať s tým, čo máme – obmedzenou dovolenkou v práci. Keď už letíme tak ďaleko, tak to jednoducho chceme stihnúť. Keby som znovu zavítal k protinožcom, tak už si dám oddych a navštívim napríklad len 2 štáty. Itinerár bolo vážne ťažké naplánovať. Všetko zaplatiť vopred, aby sme mali isté vstupenky alebo aj letenky (a možno aj lacnejšie). Koľkokrát sa mi stalo, že kým som kúpil nejaký let a rozhýbal sa, už som ho nenašiel. Neviem, či z dôvodu vypredania alebo zrušenia letu. S tým, ako sme toho mali toľko a všetko na seba deň po dni nadväzovalo, sme dosť riskovali a nebolo to ľahké. Rád by som povedal, že som rád, že to máme za sebou, ale to by som klamal. Dal by som si to ešte raz.
V ústrety novým objavom!
Dan
Ako to celé začalo...
Už ako malý chlapec som obdivoval a miloval kengury a hovoril som si, že sa raz do Austrálie pozriem. Ako som starnul, upustil som od toho a strach z pavúkov, hadov a ďalšej smrteľnej či len ohavnej hávede bol väčší. Každopádne až vďaka mojej žene Áde som začal cestovať a spoznávať svet. Pred Oceániou sme navštívili veľa iných krajín, pretože sa mnohokrát naskytla skvelá príležitosť kúpiť letenky za akciové ceny. Nuž, po svadbe na seba medové týždne nenechali dlho čakať a žena prišla s návrhom na Austráliu. Nebudem vám klamať, snažil som sa cukať, že sa mi nikam nechce, že ma tam bude chcieť všetko zabiť a je to strašne drahé (a to som nemal ešte nič spočítané), ako človek skrátka vie, že z Českej republiky to nie je na skok. Každopádne to skončilo tak, že keď už poletíme k protinožcom, tak chcem navštíviť aj Nový Zéland. Slovo dalo slovo a my sme si so ženou brali v novembri 2022 poctivých 20 dní dovolenky. Celkovo sme boli preč 28 dní a to od 2. 11. – 30. 11. 2022.
Ako sme to plánovali?
Myslím, že niekedy vo februári 2022 sa hranice Austrálie začali otvárať turistom a v apríli otvoril svoje hranice aj Nový Zéland. V máji sme mali svadbu. V júni sme vybavili víza a v júli už sa kupovali letenky. Poviem vám, že letenky boli vážne boj. Vedeli sme, že chceme letieť v novembri a to buď z Čiech, alebo okolitých krajín. A tak sa začalo hľadanie všemožných kombinácií. Využíval som snáď všetky možné vyhľadávače, napr. Pelikána, Skyscanner, Letušku, Kiwi, Google Flights (hoci letenky by som kupoval priamo u leteckej spoločnosti). Skúšal som rôzne krajiny a mestá odletov (Čechy, Poľsko, Nemecko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko) a rôzne mestá príletov (Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Darwin, Auckland-NZ), ale všetky tie ponúkané lety od Emirates, Qatar, Korean Airlines a mnohých ďalších boli vysoko nad 33 000 Kč. Zmestiť som sa chcel stoj čo stoj do 30 000 Kč na osobu, maximálne 2 prestupy a ideálne do 30 hodín letu. Po niekoľkých prebdených nociach som si spomenul, že na Havaj sme leteli spoločnosťou FinnAir, ktorú mi to vo vyhľadávačoch z nejakého dôvodu ani neponúkalo. Pozrel som sa priamo na ich stránky. Začal som s tým, že som vybral pre nás vhodný termín s odletom z Prahy a príletom v Austrálii do Sydney a odletom z Austrálie z Melbourne. Objavili sa letenky z Prahy-Helsínk-Singapuru-Sydney za 27 970 Kč, boli za nádhernú cenu. Skúsil som ešte kombináciu ďalších miest zo susedných krajín Českej republiky, ale vôbec som sa nepriblížil k takejto nízkej cene a s dobou letu TAM 30 hodín a 25 minút a cestou SPÄŤ 25 hodín a 45 minút boli tieto letenky jasným víťazom. Neváhal som a kupoval som. Let smerom Praha – Helsinky – Singapur zabezpečovala spoločnosť FinnAir a let zo Singapuru do Sydney austrálska spoločnosť Qantas. Späť to bolo vlastne rovnaké, len s rozdielom v odlete z Melbourne. Naša mapa na november dostala jasný začiatok a koniec cesty. Už zostávalo len doladiť ten zvyšok. Vnútroštátne letenky, ubytovanie, autá, vstupy na rôzne miesta, SIM karty... Hoci sme mali od FinnAir nárok každý z nás na 23 kg batožinu, brali sme iba jeden kufor do podpalubia (pretože príplatok za kufor na vnútroštátnych letoch bol zrazu x2) a obyčajné batohy. Ja používam aj ako svoj daily batoh The North Face Jester 28 l a Áďa mala batoh z Decathlonu NH500 30 l. Nasledujúcich niekoľko mesiacov som nakupoval všetko potrebné a plánovali sme našu cestu. Strávili sme nad itinerárom určite vyše 50 hodín čistého času a čas plynul ako voda. Ani sme sa nenazdali a 2. 11. 2022 o 19:35 sme už sedeli v lietadle a odlietali z Prahy do Helsínk. Naše životné dobrodružstvo sa mohlo začať.
Vzlietli sme o 19:35 miestneho času z Prahy do Helsínk so spoločnosťou FinnAir. Let trval ~2 hodiny, pristáli sme o 22:50, keďže v Helsinkách je o hodinu viac.
Z Helsínk sme bez problémov odleteli asi 20 minút po polnoci s tým istým leteckým dopravcom, spoločnosťou FinnAir. Let trval 12 hodín a 12 minút. Plánovaný prílet do Singapuru bol o 19:00 miestneho času. Medzipristátie bolo plánované na púhych 1 hodinu a 5 minút. Nehovorím, že som nemal obavy, že nám lietadlo uletí, preto sme si naplánovali v Sydney 2 noci. Nakoniec sme prileteli ešte asi o 40 minút skôr, takže úplná paráda. Avšak radosť z toho, že nadväzujúce lietadlo stihneme, nás vzápätí prešla a tu začína zábava. Lietadlo do Sydney zo Singapuru bude mať meškanie a plánovaný odlet je o 01:00 ráno nasledujúceho dňa. Čo už, využil som svoju Revolut kartu s plánom Metal a vďaka meškaniu sme využili zadarmo salónik na letisku. Najedli sme sa, oddýchli si a dali sprchu. Celý čas som na Googli a v aplikácii FinnAir kontroloval náš let, či sa nečakane niečo nezmenilo. Nič. Hoci sme zbytočne čakali vyše 6 hodín v salóniku, ale zase to nebolo také hrozné. Hoci vstup do salónika je iba na 3 hodiny, nikto nás nevyhodil a zostali sme až do nášho odchodu, ktorý nastal asi o polnoci.
00:01 - Zo salónika sme sa presunuli k odletovým tabuliam a tu sme márne hľadali náš let a na Googli sa už nezobrazovala odletová brána. Išli sme sa teda opýtať na informácie. Dámy, s ktorými som hovoril, boli ľahko zmätené, ale podarilo sa im po zavolaní ďalšej kolegyne zistiť, že náš let už nie je uvedený pod číslom od FinnAir AY0131, ale pod číslom od Qantas QF82. OK, dobre. Všetko dopadlo dobre a odchádzam spoločne s Áďou na odletovú bránu C20.
00:20 - Už z diaľky vidíme, že prichádzame správne. Letisko v tomto čase bolo celkom prázdne a len ~300 cestujúcich, ktorí čakajú ako my na let do Sydney. Nájdeme si miesto a usadíme sa. Čoho som si teda ihneď všimol bolo, že hoci za necelé 3/4 hodiny odlietame, tak nevidím vonku stáť lietadlo a zamestnanci vyzerajú ako fretky, ktoré stále niekam volajú a zdalo sa, že sa niečo deje. Úplne chladným ma to síce nenechalo, ale ostatne som aj tak nemohol nič robiť. Čas do odletu ešte máme a aj ostatní cestujúci čakajú. Približne za 10 minút začal byť akýsi hukot medzi niekoľkými cestujúcimi a zamestnancami od spoločnosti Qantas na prepážke. Nedalo mi to a išiel som zistiť, čo sa deje. Cestujúcim, ktorí mali aplikáciu od Qantas, sa aktualizoval let. Lietadlo nepoletí, let naberá ďalšie meškanie. Technická porucha, ktorú sa nepodarilo opraviť a plánovaný let je presunutý na 19:00. Takže v Singapure strávime ~25 hodín.
00:40 - Začala viacjazyčná diskusia medzi cestujúcimi a aj zamestnancami Qantas. Situáciu sa snažila upokojiť manažérka Qantas, ktorá v tento deň/noc mala službu. Razom zamestnanci Qantas začali hľadať riešenie. Iné lietadlo. Iný let napríklad do Kuala Lumpur alebo Bangkoku a následne prestup na let smerom do Sydney. Bolo to na dlho.
Približne o 2:40 hodine ráno zlyhali všetky možnosti a sme poslaní do Business salónika spoločnosti Qantas Airways, kde dostaneme jedlo, pitie a bude nám zabezpečený hotel. Okamžite píšem do ubytovania v Sydney (kde máme zaplatené 2 noci), že dorazíme o deň neskôr. Z letiska nemá nikto odchádzať, keby sa náhodou situácia zmenila a dostali sme skorší odlet, než o 19:00. Salónik spoločnosti Qantas bol oficiálne už zatvorený, ale kvôli nášmu meškajúcemu letu a približne 300 čakajúcich cestujúcich ho otvorili. Po príchode do salónika bola k dispozícii káva, čaj, voda. Žiadny alkohol a na otázku pár osladených nápojov.
O 4. hodine ráno bolo k dispozícii nejaké jedlo - raňajky (vajíčka, párky, slanina). Na otázku (nie automaticky) sa rozdávali deky a vankúše. Medzi cestujúcimi boli mladí, starí, deti, skrátka všetky vekové kategórie. Každý si našiel nejaký kút, sedačku, kreslo, kde vyčkával. Niekoľko z cestujúcich sa snažilo zistiť, čo a ako ďalej na recepcii do salónika Qantas s manažérkou. Bolo to vážne náročné po toľkých hodinách v lietadle a skoro bez spánku.
Asi o 6:00 ráno nám povedali, že nemajú izby pre toľko ľudí a sú schopní zabezpečiť iba 12 izieb pre celkom 300 cestujúcich. Ľudia boli vyčerpaní, nahnevaní a bolo to dosť vysiľujúce. Ja sám som spal len niečo málo v lietadle. Áďa, tá bola úplne vyčerpaná, ale spať jej nešlo. S izbami sme sa dohodli, že ich dáme deťom a seniorom. Zvyšok cestujúcich si môže nájsť hotel až do výšky 300 $ na osobu a môže ísť von z letiska. Lietadlo skôr, než s plánovaným odletom o 19:00 nebude. Bolo nám povedané, že o 8:00 sa salónik až do popoludňajších hodín zatvára, kvôli upratovaniu a údržbe, takže všetci budeme musieť odísť. Kam? Niektorí odišli z letiska, že sa pozrú do mesta, ďalší odišli blúdiť po letisku a nájsť si vhodnú lavičku, kde si budú môcť oddýchnuť, niektorí odišli na Qantasom určené miesto v hale, kde (ako som sa spätne dozvedel) bola k dispozícii voda, káva a nejaké muffiny. Než nás vyhodili zo salónika, tam som na Bookingu našiel hotel, ktorý je hneď na letisku, len treba odísť cez security. Noc (čítajte deň) síce stála skoro 8.000,- Kč, ale Áďa bola vyriadená a aj ja som sa potreboval vyspať a mali sme sľúbené, že dostaneme od Qantas na základe účteniek preplatenú sumu až do výšky 300 $. Trošku problém bol, že som to musel kúpiť ako na deň príchodu a nešlo to kúpiť spätne, ale riskol som to. Po rôznych machináciách a vyplnení príjazdového formulára za sprievodu security sme boli vyprevadení von z letiska. Nasmérovali sme si to ihneď do hotela a tu sme dostali „facku“.
Bolo asi 8:30 ráno a všetky izby sú plné a check-in je možný až od 14:00. Áďa si išla sadnúť do kuchynky a ja som išiel zisťovať, čo ďalej. Naozaj žiadna izba nebola voľná. Ja už zaplatil 8.000,- Kč a snažil som sa premýšľať, ale asi po 30 hodinách bez spánku v stresovej situácii som aj tak nič moc nevymyslel. Áďa dostala breakdown. Vôbec som sa jej nečudoval. S milou pani recepčnou som situáciu vyriešil tak, že som vykonal storno a ona bez nároku na poplatok za storno (kde bol 100 %) zrušila našu rezerváciu. S Áďou sme sa dohodli, že sa teda vrátime späť na letisko a pôjdeme do salónika, kde sa skúsime vyspať v kresle. Avšak na check-ine sme dostali ďalšiu facku, pretože naše letenky boli neplatné, keďže sú platné k včerajšiemu dátumu. Podarilo sa nám po rôznych otázkach zohnať niekoho z Qantasu, ale bolo nám povedané, že s tým nič urobiť nemôže a potrebujeme nové letenky. Že check-in k nášmu letu od Qantas bude otvorený až od 14:30 (bolo asi 9:20) a že musíme počkať, že systém je zamknutý. Super. Čo teraz? Našťastie som našiel jeden salónik, ktorý bol o poschodie nižšie. Vstup na Revolut som oficiálne už nemal, pretože 1 osoba = 1 vstup, ale v prvom salóniku sme prešli na 1 vstup 2 ľudia, takže do druhého salónika prešla Áďa zadarmo na vstup z Revolutu a ja som si vstup zaplatil (približne 50 $ singapurských dolárov). Na sedačkách sme ležať nemohli, bolo to zakázané a pokiaľ sa niekto o to pokúsil, bol hneď napomenutý v štýle 3x a dosť. Našťastie som si všimol, že v salóniku je priestor so Sleeping podmi za 10 $ na hodinu. Mali iba 3 a bolo asi 12:25, keď som si ich vôbec všimol. Po približne 10 minútach odišli z tejto miestnosti 2 ľudia. Neváhal som a kúpil som nám 3 hodiny. Len čo nám Sleeping pady pripravili, tak sme si ľahli a okamžite zaspali. Áno, tak toto bol výborný spánok. 3 hodiny ubehli ako voda a budí nás budíček. Sme fresh. Kontrolujem náš let na Googli a vidím, že odlietame až o 22:00. Čo už, ale stále snáď odletíme, že áno? Tak poďakujeme dáme na recepcii a odchádzame zo salónika na check-in.
Približne o 15:40 sme na check-ine, ktorý prebehol celkom rýchlo. A nové letenky? Žiadne. Iba sme na tie naše dostali pečiatku. Neviem, či sa mi chcelo smiať alebo plakať, ale proste máme to a ideme dovnútra a prechádzame klasickou bezpečnostnou kontrolou. Po príchode do haly o 16:20 kontrolujem odletovú tabuľu, a náš let je označený ako QF82D a otvára brány o 17:50. Odlet je naplánovaný na 19:00. Neverili sme tomu, ale naozaj sme z brány C22 o 19:05 odleteli. Pri nástupe sme dostali ešte papier od Qantas o technických problémoch na lietadle a teda meškanie letu pre nárok na kompenzáciu. Let QF82 bol pre cestujúcich, ktorí prileteli (ako my pôvodne) o ~18:30 a bol im posunutý na neskorší čas odletu. Aspoň takto nám to bolo povedané.
Po 8 hodinách letu, ráno o 7:10 sme v Sydney! Konkrétne sme pristáli na medzinárodnom letisku Kingsforda Smitha v Sydney. Prebehnú colné úkony a sme v krajine. Vážne sme z toho mali obrovskú radosť, takú, že sme to hneď namierili k McDonald's na "číze". Po dobití batérií sme si to štrádovali do WHSmith (trafika) na letisku kúpiť Opal card (lístok na MHD pre Sydney). Kupujem dve a nabíjam každú za 60 AUD. Dorazíme k vlaku a priamo z letiska mierime do stanice King Cross Centre, odkiaľ to máme ani nie 5 minút do ubytovania "Original Backpackers Sydney" za 214 AUD aj s raňajkami (na 2 noci, ale vlastne len 1). Do ubytovania sme dorazili o 30 minút skôr, než je otváracia doba recepcie. Tak sme museli počkať. Prehodili sme pár slov s obyvateľmi domu a polhodinka bola za nami. Pri check-ine som musel zaplatiť 20 AUD depozit za kľúč. Na ubytovanie som si ešte z Česka objednal SIM kartu od spoločnosti Amaysim, ktorá bola práve v akcii za 196 Kč 50 GB na 28 dní (pre našu cestu ideálne). Avšak, aj keď mi z ubytovania potvrdili, že SIM karta prišla, nikde obálka s mojím menom nebola. No, nedalo sa teraz nič robiť a išlo sa na izbu. Izba bola presne ako na obrázku. Malá kója s rozvŕzganou posteľou, vlastným sprcháčom a záchodom, chladnička, ventilátor. V priebehu vybaľovania, sprchy a prezliekania som riešil SIM kartu pomocou aplikácie Amaysim a live chatu. Našťastie mi bolo iba povedané to, že stačí kúpiť novú SIM kartu za 2 AUD a spárovať číslo SIM karty s telefónnym číslom, ktoré som už mal pridelené v aplikácii. Odľahlo mi. Na King Cross som kúpil novú SIM kartu a mohli sme sa vydať do víru veľkomesta.
Zaobstarať si Opal card (električenka pre Sydney). Kupujem dve a dobíjam každú za 60 AUD.
Nedeľa, krásny slnečný deň a my mierime autobusom k majáku Barrenjoey Lighthouse. Na 20:00 máme naplánovaný odlet do Aucklandu na Novom Zélande. V izbe sme našli spoločníka, švába. Dal som mu meno Standa. Pred cestou sme sa ešte v ubytovaní naraňajkovali. K dispozícii bola káva, toastový chlieb, nutella, zopár džemov a mlieko. Low budget raňajky, ale pre nás kráľovská hostina.
Na cestu funguje Opal Card. V sobotu a v nedeľu neminiete viac, než 8,40 AUD na osobu. Autobusom cesta trvala asi 2,5 hodiny na stanicu Palm Beach Golf Club. Po príchode sme si v kiosku kúpili kávu za 8 AUD a išlo sa k majáku.
Ide sa cez park plný papagájov, po pláži vedľa zátoky a do kopca cez ľahšiu, ale dlhšiu cestu alebo kratšiu, ale náročnejšiu cestu. Vybrali sme si tú druhú možnosť a bolo to super s krásnym výhľadom. Hore pri majáku je k dispozícii každých +/- 30 minút možnosť pozrieť sa hore za 10 AUD na osobu, ale nevyužili sme to. Aj tak tam nájdete nádherné výhľady až k horizontu. Späť dole sme išli tou ľahšou cestou.
Výlet nám zabral pár hodín a s vedomím toho, že naspäť pôjdeme ďalšie 2,5 hodiny, tak chvíľku po poludní už čakáme na autobus a ideme späť na ubytovanie vziať si veci a nechať si vrátiť 20 AUD depozit.
Hlavná stanica.
Vyzdvihneme kufre a fičíme na letisko.
Po prílete na letisko je všetko v poriadku, potrebujeme len ukázať víza na Nový Zéland a spiatočnú letenku. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že už sedíme v lietadle a odlietame do Aucklandu.
Pár minút po polnoci miestneho času sme pristáli. Mali sme 20 minút od letiska zarezervované ubytovanie od Ibis Budget na noc za 144 NZ. Chvíľku blúdime. Je noc, my bez internetu, ale podarilo sa. Pri check-ine mi slečna podáva obálku so SIM kartou, ktorú som na hotel objednal z Česka. Operátor Skinny 10GB/7dní za 317,- Kč.
Ráno po zobudení zájdem vedľa do supermarketu nakúpiť raňajky a nejaké zásoby na cestu. O 9:30 nám z požičovne privezú žihadlo až k hotelu. Cez Booking.com vrátane full insurance za 1743,- Kč na 24 hodín. Auto bolo Toyota Yaris. Išlo o moje prvé šoférovanie v živote na ľavej strane. Bol to šok, bolo to zvláštne, ale rýchlo som tomu prišiel na kĺb a frčali sme z Aucklandu do Hobitína pri meste Matamata, kde sme mali rezerváciu od 12:10.
Pri návšteve Hobitína sa splnil môj detský sen. Bola to naozaj nádhera, až mi z toho aj z tej radosti vypadla slzička, že sa nám toto aj napriek predchádzajúcim komplikáciám podarilo navštíviť.
Po návšteve Hobitína sme sa presunuli do Waitomo Caves, kde sme si prešli jaskyne a previezli sa po vode na loďke a videli svetielkujúce červy na stropoch jaskyne. Človek videl čierno-čiernu tmu a pozeral ako na hviezdy. Fascinujúci pohľad. Cena pre oboch za hodinu v jaskyniach 122 NZD.
Z jaskýň Waitamo Caves sme to namierili späť do Aucklandu na ubytovanie v súkromnom nádhernom domčeku v pokojnej štvrti aj s raňajkami. Na Bookingu hľadajte "Flat Bush Holiday Accomodation". Noc nás vyšla na 1606,-Kč.
Doobeda sme vrátili auto. O 12:00 nám letelo lietadlo z Aucklandu na južný ostrov do mesta Christchurch.
Po prílete sme si vyzdvihli batožinu z dopravníkového pásu a nevyzerala vôbec fresh. Preliačené a zaseknuté koliesko. Vedel som, že reklamácia nič nevyrieši, ale potreboval som zápis a protokol pre poisťovňu. Nemali sme čas niekde zháňať novú, jedine, že by sa niečo naskytlo cestou.
O 14:15 nás vyzdvihol shuttle bus z autopožičovne cez Holiday autos - Snap rentals, 3 dni za 3700,- CZK s full insurance. Dostali sme Toyotu Camry Hybrid. Potrebujeme nakúpiť ešte nejaké zásoby a presúvame sa do Punakaiki. Cesta z Christchurch trvá 4 hodiny. Po menšom zdržaní vo forme búračky mojou chybou a výmene auta za Toyotu Aqua hybrid, sme vyrazili do Punakaiki.
Mali sme dohodnutý let helikoptérou nad ľadovec. Let bol naplánovaný na 14:00. Dorazili sme asi o hodinu skôr a v meste si dali obed. Približne 10 minút pred odletom nám volali z odletového centra. Boli sme kúsok od neho, tak som tam rovno išiel. Povedali nám, že sa dnes už nepoletí, že sa zhoršilo počasie. Môžu nám ponúknuť let ďalší deň, ale to sme nemohli, pretože sme mali zariadené ubytovanie v Haaste, ktoré bolo 3 hodiny jazdy autom ďaleko a opäť by to bol obrí zásah do itinerára. Našlo sa riešenie, keďže ďalší deň budeme z druhej strany ľadovca, kde sa vyskytujú ďalšie odletové miesta. Nejako sme sa dohodli a že na druhý deň máme doraziť.
Na neskoré popoludnie sme dorazili do Haastu a len náhodou som si na recepcii všimol, že ďalší deň od 8:00 je uzavretý most, ktorý je uprostred našej cesty. Keby som si nevšimol tú malú ceduľku, tak zostaneme v Haaste minimálne do obeda a plány na ďalší deň padnú.
Veľmi skoro ráno odchádzame z Haastu, nech nám nezavrú cestu.
Hrozne veľa otravných komárov.
Tu sme zistili, že sa nelietalo na ľadovec, ale na Aoraki/Mount Cook, čo je najvyššia hora Nového Zélandu. Bolo 13:30 a letelo sa o 14:00 a my sme boli jediní, kto zatiaľ mal letieť. Problém nastal v tom, že sa lieta minimálne vo 4 ľuďoch, ale je možné letieť v 2 ľuďoch ako VIP tour, avšak cena bude ako za 3 ľudí. Činilo to nejakých 13 000,- Kč, ale nemáme zúfať, je možné, že sa niekto ukáže. Tak sme čakali. Pol hodina preč. Nikto sa neukázal a my sme sa museli rozhodnúť. No, nebudem vám klamať. Platiť som to nechcel. Bol to ďalší zásah do rozpočtu a hoci Áďa argumentovala tým, že to zaplatí z pôvodného letu, ktorého čiastka jej bude vrátená, pretože bola stornovaná, tak na mňa bolo doplatiť zvyšok. Prekérna situácia, ale stál som si za svojím a zaplatiť som to nechcel. Bolo ticho. Za doprovodu cinknutia padnutej ihly na zem sme sa pobrali k autu. Nastala horlivá diskusia. Áďa sa rozplakala a ja som stále argumentoval tým, že máme aspoň výlet v helikoptére nad Veľkou koralovou bariérou a máme celú dovolenku pred sebou. Chvíľku nám to trvalo, než som naštartoval a chystal sa odísť. Povedzme, že to bolo zlatých 10 minút v aute, než sme mali odísť a opäť vďakabohu za to. Už som sa pripútal a radím spiatočku a v spätnom zrkadle vidím Hazel. Hazel bola mladá slečna z recepcie, ktorá bežala za nami s tým, že ak chceme stále letieť, tak práve prišli 3 ďalší ľudia a môžeme sa k nim pridať. V helikoptére bolo miesto presne pre 5 ľudí + pilota. Nakuknem do auta a vravím Áďe "letíme". Adélka sa na mňa pozrela a len vzlykla "čo? kedy?". Vravím, že hneď, teraz. A cestou do budovy jej v rýchlosti vysvetľujem situáciu. Kríza zažehnaná, ale nie mnou. Šťastím z hory. Musím povedať, že to bolo snáď ešte krajšie, než som si predstavoval. Náš prvý let helikoptérou. Sneh na vrcholkoch je čistý a biely. Pilot pristál na vopred určenom mieste. Po výstupe z helikoptéry sme sa ihneď zaborili po kolená do snehu. Urobili sme krásne fotky, mali výborný výhľad a ten zážitok je na nezaplatenie. Cena bola cca 8500,- Kč pre dvoch.
Po pristátí sme sa vrátili k autu a vyrazili k jazeru Pukaki, kde sme sa zastavili na nejaký čas a hltali tú krásnu prírodu Nového Zélandu.
Následne sme zamierili k ubytovaniu pri jazere Tekapo, ktoré je schované uprostred svahov okolitých hôr. Večer alebo ráno budete v úžase z toho, aká je tá príroda nádherná a ako mraky obklopujú vrcholky.
Odchádzame z Tekapa späť do Christchurch, kde vraciame auto a prelietame späť do Austrálie, do Brisbane. Cestou urobíme niekoľko zastávok a opäť sa snažíme kochať prírodou. Na záver k Novému Zélandu by som rád dodal, že zelenšiu trávu a modrejšie nebo či jazerá som nevidel. Toľko oviec, kráv či koní, ako sa pasú pozdĺž ciest v ohradách, ale zároveň nie sú zvyknuté na ľudí, je neopísateľné. To človek musí vidieť na vlastné oči.
Po prílete do Brisbane so spoločnosťou Qantas mám ešte viac zničenú batožinu. Opäť podávam aj druhú reklamáciu (aj keď nanič) a zisťujem, kde môžem zohnať takto popoludní/večer batožinu. Žiadne rady, ktoré by som využil, som nezískal. Kufor sotva ide a drží silou vôle.
Vo vlaku pozerám, aké mám možnosti kúpiť nový kufor a teda nič moc. Našťastie mi napadlo skúsiť použiť miestny marketplace na Facebooku a podarilo sa mi zohnať kufor od dievčaťa, ktoré bývalo 20 minút pešo z nášho ubytovania za 50 AUD. WIN WIN situácia a kríza zažehnaná.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Vyrazili sme do Lone Pine Koala Sanctuary, kde som vopred vybavil lístky na vstup a na držanie koaly. Pri vstupe do útulku sme vďaka vopred kúpeným lístkom preskočili celý rad a mohli si odložiť aj náš kufor do uzavretého priestoru pre zamestnancov. Pri vstupe sme dostali v sáčku granule na kŕmenie kengúr. Úprimne sme boli veľmi prekvapení, že v útulku možno kŕmiť, hladiť a aj maznať kengury. Výbeh je obrovský, majú tam niekoľko druhov kengúr a aj deti môžu rôzne pobehovať. Kengury sú veľmi priateľské a naozaj to bol skvelý zážitok, bol som hrozne moc nadšený, pretože sme cielene išli do útulku iba za koalami. Držanie koaly sme mali vopred zaplatené od 11:00. Ak si to človek nekúpi včas vopred, tak na mieste už väčšinou nie sú k dispozícii. Majú iba pár kôl, ktoré v ten deň pracujú a okná pre možnosť držania sú veľmi malé. Všetko dopadlo dobre. Koala na mne zanechala hnedý darček a po umytí sme mohli o 12. hodine odchádzať z útulku.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 13:00 nám išiel autobus zo stanice v Brisbane do Gold Coast za 280,- Kč na osobu spoločnosťou Premier motor service.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
Z ubytovania sme vyrazili na celodenný výlet do Sea Worldu v Gold Coast. Kupovali sme z Čiech a vstup do Morského sveta vrátane téglika na neobmedzené pitie stál 220 AUD pre oboch. Časť parku s dospelejšími atrakciami práve rekonštruovali, ale o zážitok sme ukrátení neboli. Majú nádherné obrie akvárium, množstvo atrakcií a v čase kŕmenia po zakúpení téglika s mŕtvymi rybkami (7 AUD) som si nakŕmil nielen raje.
Lístok sme nemali. Kúpiť sa u vodiča nedal. Išli sme zadarmo.
O 6:45 sme odlietali z Gold Coast do Cairns. Využili sme Uber na letisko a cesta bola o 4:00 ráno.
Bezplatný shuttle bus od autopožičovne.
Vrátenie auta.
Vyrazili sme na celodenný výlet na Veľkú koralovú bariéru vrátane 10-minútového letu helikoptérou. Áďa šnorchlovala a ja som si zaplatil aj hĺbkové potápanie. Bola to moja prvá skúsenosť a neuveriteľný zážitok. Kupovali sme to cez TripAdvisor.
Popoludní okolo 15. hodiny sme odlietali z Cairns do Darwinu. Deň sme strávili leňošením v Cairns Esplanade Lagoon. Kufre sme nechali na hoteli. Na letisko nejazdí žiadny autobus, takže sme brali Uber.
Do Darwinu sme sa dostali asi o 18:00 a z letiska sme museli opäť ísť Uberom.
Vyzdvihli sme auto od spoločnosti Bargain Car Rentals.
Išli sme asi hodinu od mesta na "1 Hour Jumping Crocodile Cruise on the Adelaide River". Kúpené na TripAdvisore.
Vraciame auto.
Na dopoludnie 10. hodinu sme mali naplánovaný Cage of Death v Crocosaurus Cove. Jediné miesto na svete, kde sa môžete s týmito prehistorickými plazmi kúpať. Prešli sme si areál a videli baby krokodíly, dom plazov, v ktorom mali aj najjedovatejšie hady sveta napr. austrálsky taipan. Zrovna bol aj čas predstavenia plazov, tak som si pochoval (bližšie nešpecifikovaného) hada a jaštericu.
Po prílete do Perthu sme išli vlakom do centra mesta.
Po prebudení sme si zašli na výborné raňajky do podniku Little Willy's, ktorý sa nachádzal hneď vedľa nášho ubytovania.
Následne sme sa presunuli autobusom k Blue Boat House. Širšie centrum mesta je označené ako "zone free" a teda nepotrebujete kupovať lístky.
Väčšinu dňa sme strávili na pláži Leighton Beach. Keďže to bolo už ďalej od centra mesta, tak sme si kúpili lístok u vodiča, ktorý platí celý deň.
Skoro ráno, čo sme opustili ubytovanie sa presúvame do autopožičovne "no birds".
Vyzdvihujem si Toyotu Corolla hybrid za 6300,- Kč vrátane full cover a nechávam depozit 5 000,- Kč.
Ubytovanie opúšťame skoro a mierime do Valley of the Giants Tree Top Walk. Tu sa prechádzame medzi korunami stromov vo výške až 40 metrov. Lávka sa trošku húpe a mám z toho rešpekt. Sme naozaj vysoko. Áďa sa mi smeje. Vstupom za 21 AUD na osobu sa dostanete aj do časti zvanej "the Ancient Empire", kde nájdete stromy, ktoré majú v obvode cez 16 metrov.
Z mesta Albany mierime 4 hodinovou cestou k Wave rock. Prechádzame cez Stirling Range National Park -> Chinocup Nature Reserve -> Salt Lake, ktoré bolo sfarbené do ružova -> až nakoniec k Wave rock. Teplota od juhu je zrazu o 14°C vyššia a vlhkosť žiadna.
Najhorší zážitok máme teda z múch. Sú drzé a zaliezajú nám do uší, nosných dierok a odháňanie nepomáha. Bohužiaľ klobúk so sieťkou nemáme. Pri Wave Rock nebolo veľa turistov. Prejdeme si oblasť a urobíme pár fotiek. Vedľa skalného útvaru je aj nádrž so striktným zákazom vstupu. Je to pitná voda pre vedľajšie mesto Hyden.
Od miesta Wave Rock odchádzame krátko nato až do západnej časti mestečka Toodyay, kde máme zarezervované ubytovanie.
Ubytovanie je obklopené zvieratami ako sú ovce, kone, papagáje alebo alpaky. Je to naozaj nádhera tu zostať. Ubytovanie cez booking Pecan Hill BNB.
Na popoludnie sme mali naplánované Sandboarding a Buggy tours v Lanceline.
Vlaková stanica.
Raňajky na letisku
Po prílete nás na letisku vyzdvihuje vopred objednaný shuttle bus.
Z hotela nás odviezol zvoz.
Jedným z hlavných dôvodov našej návštevy Austrálie a vysnívaným prianím Adélky bol výlet za veľkými bielymi žralokmi od spoločnosti Calypso Star Charters, ktorá sídli v Port Lincolne.
Na hotel nás odviezol zvoz.
Kyvadlovým autobusom ideme na letisko.
Na letisku nás vyzdvihuje shuttle bus od autopožičovne Bargain Car Rentals.
Ráno sme sa odhlásili z hotela a vyrazili k skalným úkazom.
V Port Campbell sme sa ešte medzitým zastavili na jedlo v podniku Waves Cafe, Bar and Restaurant a zanechali sme tu aj našu českú bankovku na pamiatku.
Čas nás tlačil a my sme vyrazili späť do Melbourne sa ubytovať a navštíviť mesto.
V meste funguje okružná električka (ako v Prahe č. 23), ktorá je zadarmo. Využili sme ju aj s doprovodným komentárom počas jazdy.
Náš let odletel už o 12:50 miestneho času z Melbourne.
Vraciame auto.
Z autopožičovne nás odvážajú na letisko.
Náklady
Letenky 135.676,-
spiatočná Austrália: 55.940,-
Sydney - Auckland: 19.133,-
Auckland - Christchurch: 3.258,-
Christchurch - Brisbane: 9.613,-
Gold Coast - Cairns: 3.777,-
Cairns - Darwin: 5.886,-
Darwin - Perth: 9.981,-
Perth - Port Lincoln: 14.044,-
Port Lincoln - Melbourne: 14.044,-
Ubytovanie 40.647,-
Sydney so raňajkami: 3.626,- / 2 noci
(NZ) Auckland Ibis budget: 2.141,- / 1 noc
(NZ) Auckland Flat bush so raňajkami: 1.703,- / 1 noc
(NZ) Punakaiki: 1.418,- / 1 noc
(NZ) Haast: 1.737,- / 1 noc
(NZ) Tekapo: 1.630,- / 1 noc
Brisbane: 1.669,- / 1 noc
Gold Coast: 3.500,- / 2 noci
Cairns: 2.259,- / 2 noci
Darwin so raňajkami: 3.549,- / 2 noci
Perth: 2.350,- / 3 noci
Pemberton: 1.798,- / 1 noc
Albany: 1.034,- / 1 noc
Pecan Hill BNB so raňajkami: 2.669,- / 1 noc
Perth (cez Qantas): 1.395,- / 1 noc
Port Lincoln: 3.286,- / 2 noci
Port Cambell: 2.549,- / 1 noc
Melbourne: 2.334,- / 1 noc
Autá 20.624,-
(NZ) Auckland 1.744,-
(NZ) Christchurch 4.780,-
Cairns: 2.291,-
Darwin: 1.700,-
Perth: 6.301,-
Melbourne: 3.808,-
Celkom za benzín: 10.513,-
Potraviny: 25.424,-
Sumárne aj s ostatnými položkami nás výlet do Oceánie stál 314.078,- Kč. Išlo zďaleka o našu najdrahšiu dovolenku od roku 2017, čo spolu cestujeme.
Záver
Od začiatku, keď som nechcel ísť, som rád, že mám takú ženu, s ktorou som výlet mohol podniknúť. Aj napriek neprajnému prvému týždňu, kedy sa nám smola lepila na päty, vyšlo všetko perfektne. Najviac nás prekvapilo, akí sú ľudia v Austrálii aj na Novom Zélande priateľskí, milí a usmievaví, hoci sme pre nich úplní cudzinci. Bol pre nás šok vidieť tu v Čechách deň po návrate, ako sa všetci mračia, je zima, sneží a bolo nám z toho smutno. Každopádne sme nemali ani jeden deň také zlé počasie, že by sme museli zrušiť plány. Menší dážď nás nezastavil. Teplotné rozdiely medzi mestami a územiami v Austrálii boli znateľné, ale čo iné čakať. Je to obrovský kontinent. V Severnom teritóriu bolo vážne horúco a v Melbourne zase dosť chladno a veterno. Najviac sa nám páčila Západná Austrália, mala ideálne počasie a celkovo sme v ZA strávili najviac času. Celkovo bola naša dovolenka jedna veľká naháňačka a museli sme pracovať s tým, čo máme – obmedzenou dovolenkou v práci. Keď už letíme tak ďaleko, tak to jednoducho chceme stihnúť. Keby som znovu zavítal k protinožcom, tak už si dám oddych a navštívim napríklad len 2 štáty. Itinerár bolo vážne ťažké naplánovať. Všetko zaplatiť vopred, aby sme mali isté vstupenky alebo aj letenky (a možno aj lacnejšie). Koľkokrát sa mi stalo, že kým som kúpil nejaký let a rozhýbal sa, už som ho nenašiel. Neviem, či z dôvodu vypredania alebo zrušenia letu. S tým, ako sme toho mali toľko a všetko na seba deň po dni nadväzovalo, sme dosť riskovali a nebolo to ľahké. Rád by som povedal, že som rád, že to máme za sebou, ale to by som klamal. Dal by som si to ešte raz.
V ústrety novým objavom!
Dan
